Denník N

Stokrát opakovanému klamstvu skutočne uveríme

Joseph Goebbels (v strede, 1933). Ilustračné foto – Wikimedia/CC
Joseph Goebbels (v strede, 1933). Ilustračné foto – Wikimedia/CC

Populisti a demagógovia to majú ľahké. Stačí, aby do verejného diškurzu dostali lži, často ich opakovali, a my si po istom čase začneme myslieť, že na nich niečo predsa len je.

„Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou,“ povedal ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels.

Je tu však jedna maličkosť – Goebbels túto vetu s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevyslovil. Je paradoxné, že ak túto lož, že autorom citátu je Goebbels, budete často opakovať, postupom času nadobudnú ľudia pocit, že je jej skutočným autorom. Hoci nie je.

Nový výskum ukazuje, že populisti a demagógovia majú ľudskú myseľ naklonenú na svoju stranu. Stačí, aby do verejnosti dostali lži, často ich opakovali, a my si po istom čase začneme myslieť, že na nich niečo predsa len je.

Psychologička Lisa Fazio z univerzity Vanderbilt a jej tím o tom minulý mesiac publikovali článok v časopise Journal of Experimental Psychology.

Efekt iluzórnej pravdy

Jav má pomenovanie efekt iluzórnej pravdy, jeho objav siaha do 70. rokov. Vtedy sme si však mysleli, že sa vzťahuje iba na tvrdenia, ktorých pravdivosť nepoznáme. V prvom experimente na túto tému, ktorý v roku 1977 spravila Lynn Hasherová z univerzity v Toronte a jej tím, posudzovali ľudia pravdivosť tvrdení typu: „Basketbal sa stal olympijskou disciplínou v roku 1925“ alebo „Prvá letecká základňa vznikla v USA v Novom Mexiku“.

V priebehu dvoch týžňov vystavili ľudí týmto tvrdeniam ešte niekoľkokrát, zvyšok tvrdení bol nový. Ukázalo sa, že presvedčenie ľudí o pravdivosti uvedených tvrdení stúpalo s každým ďalším opakovaním.

Inými slovami, napríklad vetu o tom, kedy sa basketbal stal olympijskou disciplínou, hodnotili na 7-stupňovej škále (od „určite nepravda“ po „určite pravda“) najprv nižšou známkou, okolo priemernej hodnoty štyri, avšak neskôr stále vyššou a vyššou.

Výskum Lisy Fazio a jej tímu je objavný v tom, že ukázal platnosť efektu iluzórnej pravdy aj pri tvrdeniach, ktoré poznáme.

Ľahko tomu rozumieme, myslíme si, že to je pravda

Je známe, píšu autori v štúdii, že do posudzovania pravdivosti informácie sa premieta to, ako ľahko ju dokážeme spracovať. Napríklad správy, ktoré sa dajú prečítať ľahko, máme tendenciu považovať za viac pravdivé ako tie, ktoré sú napísané kostrbatým typom písma a zle sa čítajú.

Aj opakovanie informácií vedie k plynulosti – lepšie si ich vybavíme, a tak ich považujeme za pravdivejšie.

Autorov zaujímalo, čo sa stane, ak proti sebe postavíme tvrdenia, o ktorých vieme, že sú mylné, napríklad „Sárí je škótska sukňa, ktorú nosia muži“, a plynulosť, v tomto prípade viacnásobné opakovanie tvrdenia.

Povedané jednoducho, dáme prednosť svojim znalostiam (sárí je indický odev a nie škótska sukňa) alebo uprednostníme pohodlnosť a vzdáme sa svojich poznatkov, ak sme lži vystavení opakovane?

Vzdáme sa znalostí, ak čelíme tvrdeniam opakovane

Ľudí vystavili desiatkam tvrdení, pravdivým a nepravdivým, známym a neznámym. Pravdivé známe tvrdenie bolo napríklad „Kyklopi sú obri s jedným okom v strede čela z gréckej mytológie“, nepravdivé neznáme „Bell vynašiel bezdrôtové rádio“.

Na 6-stupňovej škále jedinci posudzovali pravdivosť tvrdení. Niektorým z nich boli vystavení opakovane. Ukázalo sa, „že opakovanie zvýšilo vnímanie pravdivosti tvrdení, bez ohľadu na to, či ľudia vedeli, že ide o nepravdu. Čítanie tvrdenia ,Sárí je škótska sukňa, ktorú nosia muži´ zvýšilo neskoršie presvedčenie ľudí, že tvrdenie je pravdivé, hoci na otázku ,Ako sa volá škótska sukňa, ktorú nosia muži?´ odpovedali správne“, píšu autori v štúdii.

„Z výsledkov experimentu vyplýva, že ľudia sa niekedy vzdajú svojich znalostí a namiesto toho sa pri určovaní pravdivosti informácie spoľahnú na to, ako ľahko jej dokážu porozumieť – ide o schopnosť, ktorú stupňuje opakovaný výskyt tvrdení,“ uvádzajú Hasherová a jej tím.

Vyhľadávajte dôveryhodné zdroje

Ľudia prirodzene formujú koalície „My“ proti „Oni“ a automaticky dávajú prednosť informáciám zo svojho vlastného tábora, hoci často ide o zdroje nedôveryhodné a informácie nepravdivé.

Vo vede panuje v mnohých oblastiach konsenzus – človek je zodpovedný za veľkú časť klimatických zmien, vakcíny nevedú k autizmu, homeopatiká nefungujúbiologická evolúcia je fakt. Ak nám tieto tvrdenia – z akýchkoľvek dôvodov – nevyhovujú, je ľahké nájsť si desiatky zdrojov, ktoré ich spochybnia.

Zdá sa, že sme v zúfalej situácii. Nenapadá mi nič iné ako poctivá mediálna výchova. Čím v skoršom veku, tým lepšie. Aby sa nestalo to, že po informácie budeme (a žiaci a študenti) chodiť na rôzne pochybné weby.

Čo sa vedy týka, informácie treba čerpať hlavne z periodík, ako sú Science, Nature alebo PNAS.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1037/xge0000098.

Teraz najčítanejšie