Denník N

V bielej prázdnote je všetko, len sa treba vedieť dívať, ukazuje film Biela na bielej Viery Čákanyovej

Foto - Film Expanded
Foto – Film Expanded

Popri nakrúcaní experimentálneho dokumentu FREM na polárnej stanici v Antarktíde zachytila režisérka Viera Čákanyová svoju meditáciu nad vonkajším i vnútorným priestorom vo forme denníkových záznamov. Jej film Biela na bielej je v kinách.

Viera Čákanyová je medzi slovenskými dokumentaristami výnimočnou tvorkyňou s vlastným myšlienkovým i cestovným itinerárom, skôr osamelá pustovníčka než homo politicus, alebo mediátorka sociálnych a iných spoločenských disproporcií. V silnej trojke so Zuzanou Piussi a Terezou Nvotovou sa jej široký tematický rádius dá označiť ako filozoficko-antropologický.

Súradnice Čákanyovej reflexií v novom dokumentárnom filme Biela na bielej majú úctyhodný rozsah, od filozofujúcich otázok online adresovaných umelej inteligencii nazvanej Ann, ekologických poznámok k lodnej doprave, ktorá z Gdanska priváža na stanicu materiál potrebný pre prežitie v nehostinnej krajine, až po návštevu amerických turistov.

Nájde sa priestor aj pre spomienky na obhliadky v Číne, vytrvalo vstupujúce do bielej samoty. Glosuje i život na stanici, portrétuje jej osadenstvo, technikov pripravujúcich podmienky pre príchod vedcov i svoj skromný kontajner uprostred snehu a úporného vetra.

Rámcom tohto mentálneho i fyzického tréningu je vytrvalo mĺkva príroda ponorená vo večnom mraze, oživená len pohybom mora a občasným defilé svedkov úspornej fauny, tuleňov a tučniakov.

Človek je v tomto priestore len drobnou, pokornou súčasťou neprívetivého prírodného majestátu. Jeho krása má vlastné osobité kategórie, farebný i kompozičný minimalizmus podriadený diktátu bielej plochy. Tá, podobne ako púšť, vedie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie