Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.
Mesto Handlová je jedným z tých, ktorých sa bude najviac týkať útlm baníctva. Vedenie mesta si myslí, že smer, ktorým sa má mesto vydať, je v cestovnom ruchu.
Nebude to však ľahké. Podľa primátorky Silvie Grúberovej je náročné rozvíjať cestovný ruch niekde, kde v dnešnom ponímaní nikdy nebol. Majú viacero nápadov, niektoré z nich už poslali do zásobníka projektov Fondu na spravodlivú transformáciu. Peniaze z fondu majú dostať vybrané slovenské regióny na vyrovnanie sa s následkami odstavenia ťažkého priemyslu, ktorý vypúšťa najviac emisií skleníkových plynov.
Snaha o rozvoj cestovného ruchu však naráža na viaceré problémy v závislosti od lokality. Napríklad rozvoj bývalého lyžiarskeho strediska Remata, kam chce mesto pritiahnuť turistov a cykloturistov, je obmedzený tým, že prístupovou cestou neprejde autobus. Nedostane sa do tunela pod železnicou, čo zo zoznamu návštevníkov viac-menej vyraďuje zájazdy a školské výlety.
Na inom konci Handlovej už vybudovalo mesto v spolupráci s baníkmi náučný chodník, miestni sem chodia tráviť voľný čas a opekať, no pozemok patrí súkromnému investorovi a on tam chce vybudovať zvernicu a lokalitu oplotiť.
Vedenie mesta sa sporí s firmou, ktorá mala rekonštruovať a prevádzkovať mestské kúpalisko a plaváreň. No aj dva roky po termíne dohodnutého spustenia kúpaliska nič nefunguje a Handlovčania sa chodia kúpať do okolitých miest.
Banské budovy by sa mali stať súčasťou skanzenu
„Handlová je kolískou hnedouhoľného baníctva, vznikla tu prvá baňa. Bolo by neodpustiteľné, keby sme to technické dedičstvo nezanechali pre naše generácie,” hovorí primátorka Handlovej Silvia Grúberová. V meste je expozitúra Slovenského banského múzea zameraná na históriu ťažby hnedého uhlia. S členmi Handlovského banského spolku a s dobrovoľníkmi vybudovali turisticko-náučný banský chodník.
V pláne je aj väčší banský skanzen, ktorý by mal zahŕňať budovy v dvoch lokalitách, kde sa v súčasnosti ešte ťaží ťaží. Časť by mohla byť „na bani“ v širšom centre mesta a časť na východnej šachte. Pôjde o nákladný projekt, ktorý by mesto chcelo financovať z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
V lokalite východnej šachty stojí areál s tehlovými banskými budovami a ťažnou vežou. Podľa vedenia Handlovej je takých na Slovensku málo.
Vlastníkom sú Hornonitrianske bane Prievidza. Tie by mali po ukončení činnosti všetky budovy asanovať, no tu by chcelo mesto zachovať dve z nich vrátane vysokej veže. Zástupca primátorky Radoslav Iždinský si vie predstaviť, že by na vrchole veže bola rozhľadňa.
Uvažujú aj nad vybudovaním prvkov pre deti na spôsob vláčika alebo banského bludiska, aby lokalita bola celoročným návštevným miestom. Potrebná je aj infraštruktúra pre návštevníkov, ako sú parkovisko, toalety či bufet.

V centre Handlovej sa nachádza hlavný banský areál. „V spolupráci so Slovenským banským múzeom a Krajským pamiatkovým úradom potrebujeme vytypovať také budovy, napríklad bývalý triedič, ktoré majú hodnotu, a tie v autentickom stave udržiavať a sprístupniť,” hovorí Silvia Grúberová. Pridať chcú multimediálne miestnosti, kde by bolo napríklad fáranie v 3D realite, aby oslovili aj mladších návštevníkov.
S baňami komunikujú o ďalšom využití areálu, no zmena majetkovo-právnych vzťahov začne byť reálna až vtedy, keď projekt odsúhlasí ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nákladné bude prebudovanie aj prevádzka.
„Musíme si uvedomiť, že mestá nemajú také finančné zdroje, aby takéto veľké veci dokázali aj prevádzkovať. Budeme sa snažiť využiť čo najviac peňazí z transformačných zdrojov, ale oslovíme aj väčších aktérov. Tu by mal mať zásadné slovo aj štát. Či už ministerstvo hospodárstva, ktoré rieši zatváranie baní, možno ministerstvo životného prostredia, kam spadá slovenské banské múzeum.”

Vedenie mesta sa spolieha na peniaze z transformačných zdrojov, no kritizuje existujúci systém čerpania eurofondov. „Ten proces je veľmi pomalý, pokiaľ ide o informácie, aké projekty pripravovať, v akom časovom horizonte, kedy budú prefinancovateľné. Nie je jednoduché reagovať na výzvy, ktoré prídu a bude tam troj-, štvormesačný deadline. Aby ste mohli dobre pripraviť projekty, potrebujete projektovú dokumentáciu, na to musíte mať vyčlenených ľudí aj peniaze v rozpočte. Bojíme sa, či dokážeme vyčerpať tie financie.”
Východná šachta stojí neďaleko mestskej časti Nová Lehota. Celú oblasť chápe mesto ako jednu rekreačnú lokalitu. Okrem skanzenu by sa mohli návštevníci zastaviť pri veľkom Handlovskom rybníku. Vedie okolo neho peší chodník a je tu aj reštaurácia.

Nová Lehota je typická starými kamennými nemeckými domami. Stojí tam aj stará historická fara, ktorá má viac ako 100 rokov. Tú vrátane starého sadu vlastní mesto.
Pri obrovskej, na pohľad dlho opustenej budove stoja dva chránené stromy. Sekvojovec mamutí aj tis majú po 160 rokov. „Jeden z našich projektov je žiadosť o prefinancovanie rekonštrukcie starej fary. Mala by slúžiť komunite, bežným turistom a napríklad aj karpatským Nemcom, ktorí tvorili veľkú časť obyvateľstva Handlovej pred ich núteným odchodom po vojne a dodnes sem prichádzajú,” hovorí Silvia Grúberová.

Turistov by chceli viac zdržať aj v meste. Slúžiť má na to projekt handlovských ikon – alebo aj HAIKON. Vytvoril ho architekt Rastislav Nemec.
Dvanásť stavieb so zaujímavou architektúrou má spojiť peší okruh. Patrí sem napríklad most z 15. storočia, zakrytý asfaltom, no jeho klenba sa dá vidieť zospodu. V zozname je aj vysoký viadukt, budova banského triediča či Kostol svätej Kataríny.

Cez tunel neprejde autobus
Ďalší projekt, ktorý mesto spolu so šiestimi ďalšími obcami predložilo do zásobníka projektov, je zameraný na oživenie bývalého lyžiarskeho strediska Remata.
„Lyžiarske vleky tam už asi nikdy fungovať nebudú,” hovorí Radoslav Iždinský. „Stredisko je v nízkej nadmorskej výške a problém so snehom je z roka na rok väčší. Okolité kopce nie sú vysoké, na všetky sa turista či cyklista z Rematy dostane do hodiny.” Práve turistika a cyklistika by mali byť nosným produktom pre túto lokalitu.
Handlová si veľa sľubuje od dobrej polohy Rematy. Stretáva sa tu Žilinský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj. Z bližšej perspektívy prepája Handlovú s miestnymi trailami pre horských cyklistov, na druhej strane so všetkými obcami až po Prievidzu.
Od Handlovej na Rematu vedie až do záveru doliny asfaltová cesta, no hneď v úvode prechádzame cez úzky tunel popod železnicu. Prejde cezeň jedno osobné auto. Kedysi to zvládli najužšie autobusy, ale také už nejazdia. Pamätníci spomínajú, že ak prišiel lyžiarsky zájazd väčším autobusom, cestujúci aj s batožinou museli vystúpiť a k miestu ubytovania ich vyvážali osobnými autami.

V spodnej časti doliny je vybudovaný areál okrasných rybníkov Remata. Popri rybníkoch je tu aj ihrisko, minizoo, reštaurácia. Pri pohľade zhora od cesty vyzerá areál rušno, no je to asi jediné miesto v tejto doline.
Cestou míňame reštauráciu Poniklec s peknou architektúrou, o niečo vyššie stojí drevená chata Mladosť. Tu bolo stredisko Slovenského paralympijského zväzu, ukazuje viceprimátor. Spolu so správcom chaty spomínajú na lyžiarske časy, ktoré sa tu už možno skončili. Posledný cenník na webstránke lyžiarskeho strediska je zo sezóny 2016/2017.
„Bol tu jeden z prvých svahov s večerným osvetlením a umelým zasnežovaním. Po škole sa každý deň chodilo do vlaku, tam sa už človek obul do lyžiarok, lyže nachystané,“ spomína si Iždinský.
Vlaková zastávka Remata je vysoko v kopci. „Zo stanice sa človek spustil dole k pokladni, kde si kúpil lístok, lyžoval sa a posledná jazda z Obratnej smerovala krížom cez horu na zastávku, na posledný vlak do Prievidze.”
Teraz je na chate ubytovaná len jedna rodina. Nemajú tu veľmi čo robiť. Vedie odtiaľto jedna turistická trasa na Bralovú skalu. Okrem toho sa tu dá bicyklovať po lesných cestách, no nie sú vyznačené, takže cyklista musí úzko spolupracovať s mapou.
„Nemáme tu žiadne oficiálne cyklotrasy, len existujúce lesné a hospodárske cesty, ktoré využívame na cyklistiku. Veľmi radi by sme to začali budovať systematicky,” hovorí Radoslav Iždinský.


V závere doliny stojí už len horský hotel Remata. Slúži skôr na konferencie a kongresovú turistiku, bazén v jeho areáli môže bežná verejnosť využiť len v obmedzenom čase. Oproti hotelu je rozľahlá lúka. Aj to bola zjazdovka. Na jednej strane je nástupná stanica vleku, na druhej strane budova, na ktorej doteraz visí nápis Sedačková lanovka.
Mesto by chcelo v prvom rade dobudovať dopravnú infraštruktúru v lokalite. Vyriešiť problematický tunel, pridať parkoviská, rozšíriť cestu o cyklistický chodník. Uvažujú aj o stanovom či karavanovom mestečku. Cieľovou skupinou majú byť ľudia, ktorí vyhľadávajú nenáročnú turistiku a pokojné prostredie.
Hoci v okolí Handlovej nie sú oficiálne cyklotrasy, sú tu vybudované handlovské traily, teda užšie trate v lese. Postavilo a udržiava ich občianske združenie OZ Adrenalin Bike Team. Aj oni podali projekt na dobudovanie cyklistickej infraštruktúry.
Nefunkčná plaváreň a zvernica
Okrem plánov na rozvoj čelí mesto v oblasti cestovného ruchu aj existujúcim problémom. Mestské kúpalisko a plaváreň mali byť zrekonštruované a v prevádzke už pred dvoma rokmi, no nefungujú dodnes. Zmluvu podpísalo ešte bývalé vedenie Handlovej, Úrad pre verejné obstarávanie za ňu uložil mestu pokutu pre porušenie princípu transparentnosti.
„Bývalé vedenie mesta podpísalo zmluvu s koncesionárom, ktorý mal plaváreň a kúpalisko prevádzkovať a popri tom rekonštruovať. V roku 2019 to malo byť hotové, ale nie je.” Investor podľa primátorky s mestom nekomunikuje, to mu prestalo vyplácať mesačnú koncesiu 28 800 eur, pretože spoločnosť neplatila subdodávateľom. „Predmet zmluvy sa preukázateľne nerealizuje, momentálne sme v štádiu, kedy sa rozhodneme, či ideme zmluvu vypovedať.”
Koncesionárom je spoločnosť B.T.I. s.r.o. z Banskej Bystrice. Jej konateľka Erika Karová ako dôvod oneskorenia celého projektu uviedla, že stavebné povolenie bolo vydané o osem mesiacov neskôr, ako bolo deklarované pri podpise zmluvy.
„Pri začatí rekonštrukcie sme museli riešiť veľa neočakávaných stavebných komplikácií, ktoré sme zistili otvorením stavby a ktoré nám zabudli povedať. K rekonštrukcii sa pridala aj rekonštrukcia bazénovej časti, s ktorou sa v projekte nerátalo hneď od začiatku. Pred rokom už prebehla aj prvá kolaudácia, kde poukázali na niektoré nedostatky a o týždeň začala korona a všetko sa zatvorilo. Plaváreň je na 95 percent hotová a dá sa spustiť do dvoch mesiacov, ale o tento krok momentálne nemáme záujem z dôvodu, že pre nás je vedenie mesta už nedôveryhodné.“
Podľa Eriky Karovej robí vedenie mesta od začiatku všetko preto, aby sa plaváreň nedokončila a momentálne už firma neplánuje investovať ďalšie finančné prostriedky.
„Určite vznikne z toho spor a budeme požadovať od mesta zaplatiť finančné prostriedky vo výške 3 500 000 eur, ktoré sme už investovali do mestského majetku.“ Spoločnosť sa podľa konateľky nenachádza vo finančných problémoch a subdodávateľov chcú vyplatiť v čo najkratšom možnom čase.

Priamo z Handlovej vedie zelená turistická značka do lokality Tri studničky. Odtiaľto sa dá pokračovať na obľúbený vrchol Malý Grič. Cez Tri studničky vedie aj spomínaný banský náučný chodník. Súkromná spoločnosť z Novák tu však chce vybudovať oplotený zverník, ktorá by podľa mapky turistické chodníky preťal.
„Obyvatelia na to reagujú veľmi citlivo, pretože táto lokalita je vyhľadávaná na turizmus. Bola tam oddychová zóna pre baníkov, veľká chata, malé chaty, hojdačky, ihrisko. Tam sa chodilo na podujatia, školy na výlety, majú k tomu emocionálny vzťah. Vzdušnou čiarou je to niečo viac ako kilometer od sídliska s päťtisíc obyvateľmi. Handlová je špecifická v tom, že sa postavíte do centra mesta a o desať minút ste v lese. Sme dosť naučení chodiť do prírody,” hovorí primátorka.
O pláne súkromného podnikateľa netušili. V minulosti dal mestu Handlová a baníckemu spolku povolenie na vybudovanie náučného chodníka. „Nikomu by nenapadlo, že oni tam teraz postavia zvernicu a my prídeme o ten náučný chodník, ktorý sme veľmi prácne vybudovali v nedostupnom teréne. Baníci sa o to aj starajú, opravujú tabule.”
Primátorka hovorí, že mesto by nemalo výhrady voči zvernici, keby súkromná spoločnosť trochu upravila rozsah zverníka tak, aby turistické trasy a miesto na rekreáciu ostali zachované. Rokovania však zatiaľ podľa primátorky žiadny posun nepriniesli. V rámci platného plánu starostlivosti o les tento rok firma v lokalite ťažila drevo, voči čomu mali obyvatelia výhrady.

Zverník chce stavať spoločnosť VAŠA s.r.o. z Novák, ktorá je dodávateľom doplnkov k oknám, montážneho materiálu a stavebnej chémie pre výrobcov a predajcov okien.
Eduard Gombarčík zo spoločnosti VAŠA s.r.o. hovorí, že zvernica nezasahuje na pozemky, kde sú pramene Troch studničiek a nemajú plán ich oplotiť.
Ak by viedol náučný chodník alebo iná turistická trasa cez pozemky, na ktorých plánujú vybudovať zvernicu, podľa konateľa firmy by súhlasili s náhradným vedením trasy cez okolité pozemky v ich vlastníctve.
„Plánovaná obora môže mať pozitívny vplyv na turistický ruch v uvedenej oblasti, zazverenie zatraktívni územie na krajoch zvernice z dôvodu viditeľnosti divých zvierat za plotom, okolo ktorého môžu viesť turistické chodníky.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Soňa Mäkká






















