Covidové siroty: je ich najmenej 1,5 milióna a stále pribúdajú
Siroty potrebujú pomoc tu a teraz. Psychologickú, sociálnu, pedagogickú. Mali by mať aspoň rámcovú predstavu, čo s nimi bude.
O tom, čo všetko postvárala a ešte postvára deťom pandémia covidu, sa veľa hovorí a píše. Deti prišli o možnosť plnohodnotného vzdelávania, sociálne kontakty, návštevy príbuzných, voľnočasové aktivity. Izolácia v mnohých rodinách prehĺbila neduhy ako domáce násilie, alkoholizmus, niekde sa objavila celkom „obyčajná“ ponorková choroba. Deti, ktorých rodičia prišli o živobytie, zase pocítili ekonomický prepad. Mnohé videli svojich blízkych vo vážnom stave, niektoré aj samy ochoreli. Psychológovia, psychologičky a ďalší odborníci a odborníčky varujú, že pandémiu budú deti na mentálnej úrovni pociťovať ešte roky.
Najmenej 1,5 milióna detí sa však nachádza v akútnej kríze, a to hneď vo viacerých oblastiach ich života. Ako upozorňujú výskumníci a výskumníčky v štúdii publikovanej časopisom Lancet, ich hlasy takmer nepočuť, lebo nemá za ne kto hovoriť. Ide o covidové siroty, teda deti a mládež do 18 rokov, čo prišli pre covid o jedného či oboch rodičov či iných primárnych opatrovateľov.
Číslo 1,5 milióna je konzervatívnym odhadom vychádzajúcim zo štatistík o úmrtiach v 21 krajinách najviac postihnutých ochorením. Očakáva sa, že v priebehu nasledujúcich rokov toto číslo vzrastie na štyri milióny.
Štúdia zahrnula do úmrtí spôsobených covidom priame úmrtia na chorobu, ale aj nepriame, spôsobené lockdownami či obmedzeniami zdravotnej starostlivosti z dôvodu nedostupnosti či preťaženia zdravotného personálu alebo nemocníc a ambulancií.
Skrytá tragédia
To, že covid zanechal a zanecháva toľko sirôt, je ďalším dôkazom, že ani zďaleka nejde o ochorenie, ktoré je fatálne len pre seniorov či inak oslabené časti populácie. Maloleté siroty prišli o rodičov, ktorí nedosiahli ešte ani tridsať rokov, o mamy a otcov z mladšej aj staršej strednej generácie.
