Ak EÚ odignorujeme, budeme platiť. Žaloba za kvóty má len malú šancu
Slovensko si svojou tvrdohlavosťou síce poškodilo povesť, no diplomatické sankcie ani zastavenie eurofondov nám zatiaľ nehrozia, hovorí analytička z Carnegie Europe.
[poll id=“144″]
Slovensko zostalo v boji proti prerozdeleniu utečencov osamote.
Hoci počas utorňajšieho rokovania ministrov vnútra EÚ bolo proti aj Česko, Maďarsko a Rumunsko, ani jedna z týchto krajín neplánuje rozhodnutie Rady ministrov ignorovať a napadnúť ho na Európskom súdnom dvore. Okrem Slovenska.
„Ako suverénna krajina odmietame takýto diktát,“ vyhlásil v stredu slovenský premiér Robert Fico. Fico ešte stále hovoril o kvótach, hoci tie z konečného návrhu vypadli.
Pôvodne o nich síce hovorila Komisia, no v dokumente schválenom v utorok sa hovorilo len o presných číslach, na ktorých sa medzi sebou členské štáty dohodli. Slovensko by podľa nich malo prijať 802 utečencov, no nejde o systém kvót, v rámci ktorého by Slovensko muselo prijať určitý počet ľudí na základe vopred daného kľúča.
Môžeme to ignorovať, ale zaplatíme za to
Každá členská krajina, ktorá nesúhlasí s platnými európskymi zákonmi, má dve možnosti.
Prvou je, že bude tieto opatrenia jednoducho ignorovať a nezavedie ich do praxe. Vtedy však hrozí, že proti rebelujúcemu štátu začne Komisia proces, ktorý sa po anglicky volá infringement.
Najskôr prídu len upozornenia, že štát ignoruje platné európske zákony. Ak by aj tie Slovensko ignorovalo, Komisia nás zažaluje na Európskom súdnom dvore a budeme musieť zaplatiť jednorazovú pokutu, neskôr aj penále.
„Bolo by to teda finančne náročné – ide o tisíce až desaťtisíce eur, čo sa môže nakoniec vyšplhať na poriadnu sumu. Každý deň by sme totiž nakoniec museli platiť povedzme 9-tisíc eur až do odstránenia nedostatku. Teda čím neskôr sa podvolíme, tým viac za to zaplatíme,“ hovorí Viliam Karas, slovenský odborník na európske právo.
Podľa Karasa môžeme napomenutia od Komisie a súdu ignorovať teoreticky donekonečna, hoci by to bolo drahé. On sám si však na podobný prípad nespomína.
„Väčšinou štáty napomenutia Komisie neignorujú – nestáva sa teda, že štát musí opakovane platiť pokuty. Takéto niečo sa nikdy ani nepredpokladalo. Preto existujú penále, aby sa tlak na rebelujúci členský štát stupňoval,“ tvrdí Karas.
So žalobou asi neuspejeme
Inou možnosťou, ktorú v stredu odsúhlasila aj Ficova vláda, je žaloba na Súdny dvor Európskej únie. V takomto prípade budeme od súdu žiadať, aby rozhodnutie európskych ministrov jednoducho zrušil.
„Žiadať neplatnosť právneho aktu je jediná možnosť obrany, akú má Slovensko k dispozícii. Môj názor však je, že nemáme veľkú šancu na úspech,“ hovorí Karas.
Namietať podľa neho môžeme napríklad proti spôsobu, akým sa hlasovalo, alebo faktu, že ministri o takejto veci ani nemali dôvod hlasovať. Na to sa v utorok sťažoval slovenský aj český minister vnútra: podľa nich išlo o politickú otázku a namiesto ministrov vnútra mali o nej rozhodnúť európski premiéri a prezidenti na stredajšom samite.
Podľa Lisabonskej zmluvy, ktorú v roku 2008 odsúhlasil aj slovenský parlament s podporou všetkých poslancov Smeru a vtedajšej vlády Roberta Fica, však ministri v Rade môžu rozhodnúť aj kvalifikovanou väčšinou. Čo znamená, že prehlasovanie niekoľkých členských krajín je v súlade s fungovaním Únie.
„Myslím si, že slovenská vláda bude argumentovať, že nemali dosť času na rozhodnutie alebo nemali dostatok materiálov. Európske súdy však ešte nerozhodovali, či sú kvóty v súlade s európskou azylovou politikou, takže možno sa chytíme aj tohto,“ vysvetľuje Karas.
Za určitých okolností by sme žalobou mohli utorňajšiu dohodu dokonca zablokovať.
„Súd môže vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví platnosť napadnutého rozhodnutia, ale vzhľadom na okolnosti to podľa mňa sudcovia nespravia,“ dodal Karas.
Nie je čas tlačiť nás do kúta
Slovensko si svojou tvrdohlavosťou síce poškodilo povesť, no podľa Judy Dempseyovej, analytičky think-tanku Carnegie Europe, nám za to diplomatické sankcie zatiaľ nehrozia.
„Nie je vhodný čas, aby zvyšné krajiny tlačili Slovensko do kúta. Ak by sa chceli zvyšné krajiny Slovensku pomstiť napríklad tým, že by zablokovali voľbu slovenských diplomatov do európskych inštitúcií, bolo by to veľmi krátkozraké. Slovensko je malá krajina, ktorá závisí od štrukturálnych fondov a zahraničných investícií – tie nikto ohrozovať nebude, tak sa to v Európe nerobí,“ hovorí Dempseyová.
„Iný prístup by bol kontraproduktívny, ničomu by nepomohol a Slovensko by akurát tak mohol posunúť do rúk napríklad Ruska. Toto nie je čas na hľadanie viny a ukazovanie prstami,“ dodala.
Ak by bol podľa nej Fico „vyspelým politikom“, svojim európskym kolegom by najskôr vysvetlil, prečo sa dostal do dnešnej opozície, a potom by sa ich spýtal na to, ako mu vedia pomôcť.
„Ak však bude naďalej len kričať, tak to Slovensko a Európu veľmi poškodí,“ myslí si Dempseyová. Aj západné krajiny sa podľa nej musia snažiť pochopiť obavy východoeurópskych politikov a „pomôcť im, ako len budú vládať“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
