Pred olympiádou sa jej zmenil hlas. Rekordom najrýchlejšej šprintérky dodnes neveria
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Jej meno sa roky objavuje na televíznych obrazovkách pri každom ženskom olympijskom finále v šprintoch na sto a dvesto metrov. Florence Griffithová-Joynerová je už 33 rokov držiteľkou svetových rekordov, ktoré zostávajú v platnosti aj po tokijskej olympiáde.
Jej časy – 10,49 sekundy a 21,34 sekundy – patria medzi najdlhšie platné rekordy. V rámci individuálnych bežeckých disciplín sú staršie už len časy Jarmily Kratochvílovej v behu na 800 metrov a bývalej východonemeckej bežkyne Marity Kochovej v behu na 400 metrov.
Američanka, známa pod prezývkou Flo-Jo, bola svojho času slávna podobne ako Usain Bolt, a to nielen pre výnimočné časy. Súťažila s dlhými zdobenými nechtami v krikľavých bežeckých kombinézach, ktorých dizajn si často navrhovala sama.
Spomenuté svetové rekordy zabehla Griffithová-Joynerová v roku 1988, teda desať rokov pred svojou tragickou smrťou. Väčšina súčasných šprintérok sa k jej časom nedokáže priblížiť, hoci na olympiáde sa to podarilo Jamajčanke Elaine Thompsonovej-Herahovej.
Tá vyhrala oba najkratšie ženské behy, pričom na stovke časom 10,61 o stotinu sekundy prekonala aspoň olympijský rekord Griffithovej-Joynerovej z hier v Soule 1988. Svetové rekordy však stále zostávajú nedotknuté.
Podobne ako pri rekordoch Kratochvílovej a Kochovej však nad nimi zostáva aj tieň podozrenia z užívania zakázaných látok. Časť atletického sveta preto rekordy Florence Griffithovej-Joynerovej dokonca ani neuznáva.
„Pre mňa neexistujú,“ povedala v minulosti podľa CNN bývalá americká šprintérka Gwen Torrencová. „Šprintérky dnes trpia pre to, čo urobila s časmi na sto a dvesto metrov,“ uviedla olympijská víťazka na dvojstovke z Barcelony 1992.
„Niečo musí byť s elektronikou“
Podobne ako Lance Armstrong, ani Florence Griffithová-Joynerová nikdy nemala pozitívny dopingový test, no pochybnosti o jej výkonoch vyvoláva ich celkový kontext. Podozrivá bola predovšetkým miera jej zlepšenia z roka na rok.
Pred rekordnou sezónou 1988 sa stovke venovala len okrajovo a jej osobným rekordom bol čas 10,96 sekundy. Griffithová-Joynerová sa špecializovala najmä na dvojstovku, na ktorej v Los Angeles 1984 získala olympijské striebro.
Práve preto spôsobila v júli 1988 šok, keď
