Zoltán Szalay
V Šamoríne postavili pamätník miestnym rodinám, ktoré deportovali po druhej svetovej vojne. Prezident Eduard Beneš 2. augusta 1945 vydal dekrét, ktorým zbavil štátneho občianstva nemeckých a maďarských obyvateľov Československa. Začalo sa tým trojročné obdobie bezprávia, keď zatvorili maďarské a nemecké školy, zakázalo sa používanie maďarčiny a nemčiny na verejnosti a konali sa deportácie menšinového obyvateľstva.
Pri príležitosti 76. výročia tejto udalosti odhalili v Šamoríne pamätník miestnym obyvateľom, ktorých deportovali v povojnovom období. Dielo znázorňuje železničnú stanicu s kamennými kufríkmi a je prácou známeho maďarského sochára z južného Slovenska Györgya Lipcseyho, ktorý je autorom mnohých verejných pomníkov v mestách a obciach južného Slovenska.
Pamätník dali postaviť mesto Šamorín, mládežnícka organizácia SMK Via Nova a miestne občianske združenia. Na slávnostnom odhalení pamätníka sa zúčastnili okrem miestnych politikov aj predstavitelia Maďarska. Hlavným rečníkom bol predseda maďarského parlamentu László Kövér. Predstavitelia slovenskej vlády neboli prítomní.
Korčokovi sa to nepáči
Dva dni po podujatí sa k účasti predsedu maďarského parlamentu pomerne ostro vyjadril šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok. „Žiadam najvyšších predstaviteľov Maďarska, aby rešpektovali Slovenskú republiku. Nijako neupieram Maďarsku právo vidieť históriu po svojom, ale prosím, aby sa s historickými udalosťami vyrovnali s rešpektom voči Slovensku,“ píše na Facebooku Korčok.
Spôsob, akým najvyšší maďarskí predstavitelia neustále otvárajú historické otázky, je v rozpore s deklarovanou snahou o dobré bilaterálne vzťahy so Slovenskom, tvrdí minister, podľa ktorého „ďalším príkladom v tomto smere je účasť a vyjadrenia predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra“ v Šamoríne.
„Som rozčarovaný z toho, že z Budapešti neustále počúvame na našu adresu odkazy a poučenia týkajúce sa spoločnej histórie. Rozhodne však odmietam to, že druhý najvyšší predstaviteľ Maďarska má potrebu prísť prezentovať svoje videnie histórie priamo na Slovensko. Pripomínam, že aj my ako oficiálni predstavitelia Slovenskej republiky máme možnosť prezentovať náš postoj k minulosti vrátane historickej úlohy Maďarska. Napriek tomu to nerobíme, a už vôbec nie na podujatiach na území Maďarska.“
Korčoka podporil aj Kollár
„Prosím preto maďarských predstaviteľov, aby vážili slová, tento zmier nenarúšali a rešpektovali Slovenskú republiku,“ dodal Ivan Korčok.
Šéfa diplomacie podporil aj Boris Kollár (Sme rodina). „Bol by som veľmi rád, ak by sa maďarská strana v týchto témach riadila zdržanlivosťou – tak ako aj Slovenská republika. Maďarsko je naším strategickým partnerom, vzájomný rešpekt a úcta sú nevyhnutné na udržiavanie dobrých vzťahov našich krajín“, uviedol predseda slovenského parlamentu.
Na Korčokov status reagoval na Facebooku aj poslanec za OĽaNO György Gyimesi, ktorý povedal, že mu to pripomína „najtemnejšie mečiarovské obdobie“.
„Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste si veľmi zvážili slová, ktoré smerujete nielen predstaviteľom maďarskej vlády, ale aj nám, Maďarom žijúcim na Slovensku, pretože my sme integrálnou súčasťou maďarského národa. Máme svoje požiadavky a máme svoje traumy, ktoré sú dodnes nevyriešené. Prosím, rešpektujte ich.“
Čo povedal Kövér?
László Kövér vo svojom prejave hovoril o krivdách voči Maďarom a žiadal ospravedlnenie Slovenska.
„To, čo spáchali voči Maďarom žijúcim na Slovensku v rokoch 1945 až 1947, bolo hriechom pred Bohom a pred ľuďmi. Ak potomkovia obetí zabudnú na tieto hriechy, tie sa môžu v budúcnosti zopakovať a potomkovia sa môžu znova stať bezbrannými obeťami. Ak sa potomkovia páchateľov neohradia proti hriechom svojich predchodcov, tie hriechy sa im môžu vrátiť a naplniť sa na potomkoch,“ povedal Kövér.
Východisko môže podľa neho poskytnúť iba ospravedlnenie sa a odpustenie na základe kresťanskej viery. „Nie je odpustenie bez ospravedlnenia a Maďari neodpustili tieto hriechy, lebo sa im nikto neospravedlnil,“ dodal maďarský politik.
Podľa Kövéra by Maďari a Slováci mali svoje krivdy z minulosti vyriešiť. Šamorínsky pamätník podľa neho postavili, lebo nechcú, aby sa hriechy naplnili na úkor potomkov.
Šéf maďarského parlamentu hovoril aj o bezškrupulóznosti Eduarda Beneša a o historickom vývoji stredoeurópskych národov. Národné štáty sa podľa neho stali „nástrojmi tyranie etnickej väčšiny nad menšinami“ a nespravodlivo určené hranice sú zdrojom dodnes trvajúcich konfliktov.
Kövér spomínal aj „hrozbu globalistických neviditeľných mocností“, proti ktorým sa musia národné štáty postaviť, aby si mohli „zachovať svoju rodovú, rodinnú, náboženskú a národnú identitu“. Pripomenul, že Maďarsko uznáva svoje menšiny ako štátotvorné, zaviedlo pre ne kultúrnu autonómiu, odsúdilo odsun Nemcov z Maďarska a ospravedlnilo sa Židom. Preto majú podľa neho Maďari morálne právo „trpezlivo a pokorne“ očakávať, aby sa im ospravedlnili za krivdy voči nim.
Kövér patrí medzi zakladateľov vládneho Fideszu a reprezentuje radikálne konzervatívne krídlo strany. Je známy svojimi kontroverznými prejavmi, jeho výroky na adresu žien alebo sexuálnych menšín vyvolávajú v Maďarsku často pohoršenie.
Korčokove konflikty s Budapešťou
Ostrá kritika zo strany slovenského ministerstva zahraničných vecí prichádza po niekoľkomesačnom pokojnom období v slovensko-maďarských vzťahoch. Menší konflikt vyvolalo, keď Slovensko nedávno vstúpilo do sporu proti občianskej iniciatíve na podporu práv národnostných menšín, ale tento krok kritizovali iba menšinoví maďarskí politici.
Pred niekoľkými mesiacmi sa diplomatické vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou zhoršili pre spor okolo dvojakého štátneho občianstva, o ktorom rokoval maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v Komárne s poslancom vládnej strany OĽaNO Györgyom Gyimesim. Korčok kritizoval, že Gyimesi hovoril na túto tému s maďarským politikom bez akéhokoľvek splnomocnenia od slovenskej vlády. Konflikt sa ďalej vyostroval, keď bývalý premiér Igor Matovič rokoval spolu s Gyimesim v Budapešti o vakcíne Sputnik bez účasti slovenských diplomatov.
Na májovom stretnutí ministrov zahraničných vecí V4 v Bratislave sa však už Korčok i Szijjártó vyjadrovali miernejšie.
Benešove dekréty v 21. storočí
Otázka Benešových dekrétov sa dostala znova do popredia pre nedávne prípady odoberania vlastníctva na základe týchto povojnových predpisov. V roku 2020 Slovensko prehralo spor v Štrasburgu, ktorý sa týkal odoberania pozemku pri Bardejove. Štátne lesy SR v roku 2009 podali žalobu na občana Maďarska a nárokovali si jeho pozemok. Slovenské súdy rozhodli, že pozemok mal byť skonfiškovaný – podľa Benešových dekrétov z roku 1945. Žalovaný teda prišiel o svoj majetok, až kým nevyhral spor pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Denník Új Szó v roku 2020 písal o tom, že štát chcel skonfiškovať pozemky pod novým bratislavským obchvatom D4 tiež na základe Benešových dekrétov, aby tak nemusel pozemky vykupovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
