Milé „tupelo“, poďme sa porozprávať

Isteže dajú, na úvod najmä dve.

Prvé ponaučenie: Verejná diskusia, v ére sociálnych sietí a názorových bublín osobitne, vyžaduje osobné stretnutia. Najmä s tými, voči ktorým pociťujeme z bezpečia spred displeja smartfónu odpor a nutkavú potrebu sa im vysmievať.

A druhé ponaučenie: Výsmech nie je cesta.

Keď sa v roku 2016 dostali do parlamentu kotlebovci a uhríkovci (vtedy ešte spoločne), vyvolalo to úprimné zdesenie. Vzápätí ako táto prvotná reakcia opadla, objavili sa úvahy, čo s tým. Onedlho po voľbách sme s aktívnym občanom Michalom Karakom vytvorili iniciatívu Zabudnuté Slovensko. Išli sme osobne a otvorene diskutovať o extrémizme do regiónov s najvyššou podporou ĽSNS.

Nie, nikto nás nezbil. Naopak, ľudia (medzi ktorých zaraďujeme aj členov a sympatizantov tejto strany) boli zaskočení, že „niekto z Bratislavy“ sa doteperil až do Kežmarku či do Revúcej – a prejavil tak o ich životy záujem.

Mali sme jasne nastavené pravidlá. Ak povieme niečo my, vypočujete si nás, ak, naopak, vy, vypočujeme si my vás. Pravdaže, bez agresivity a nenávisti, v takom prípade ako jej organizátori diskusiu ukončíme.

Znie to možno nepochopiteľne, ale najprv intuitívne, neskôr aj na základe skúseností sme si overili, že lepšiu možnosť osloviť ich ako viesť dialóg osobne, väčšinou z pódií ošarpaných kulturákov z čias socializmu asi mať nemôžeme.

Čo si budeme hovoriť, extrémisti a ich voliči Denník N a podobné médiá nečítajú.

Toto všetko platí aj dnes pri téme antivaxerov. Ani oni, podobne ako voliči extrémistov, nie sú homogénna skupina, za akú by sme ich radi zjednodušene považovali. Veci sú komplikovanejšie. Nejde len o hlučných hulvátov z centra Bratislavy ani o „tupelá“, ako im niektorí hovoria.

Výskum vykonaný začiatkom tohto roka agentúrou Ipsos ukázal, že odmietači vakcinácie najčastejšie uvádzali dva dôvody. Obavu z vedľajších účinkov a fakt, že vakcíny boli vyrobené v príliš krátkom čase. Očakávaný odpor voči vakcínam uvádzal iba každý šiesty.

Tieto dôvody rozhodne nenapovedajú, že ide (iba) o vymleté mozgy, dezolátov či o ďalšie medzičasom sprofanované pojmy novodobého žargónu.

Dezinformácie o vakcínach sa pritom šíria všetkými médiami. Nielen Facebookom a inými veľkými sociálnymi sieťami. Štúdie z USA naznačujú, že covidová infodémia vychádza z nedostatku spoločenskej dôvery v kľúčové inštitúcie.

Výsmech voči komukoľvek možno prináša chvíľkovú úľavu, v konečnom dôsledku je však deštruktívny. Prehlbuje totiž ryhy v polarizovanej spoločnosti. Sanitárny kordón potrebujeme voči agresívnym jedincom a skupinám, nie voči všetkým odporcom očkovania.

A mimochodom, kulturáky sú voľné.