Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Kedysi obľúbený americký líder padá. Prezident z neho už nebude

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Covid pasy vedú k protestom aj nárastu očkovania. 2. Cuomo už prezidentom nebude. 3. Afganistan nečaká nič dobré.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

Slovensko nie je jediná krajina v Európe, kde rozdielne podmienky pre zaočkovaných a nezaočkovaných vyhnali časť populácie do ulíc. Vo Francúzsku a v Taliansku to boli desaťtisíce ľudí, no zdá sa, že zavedenie covid pasov podporilo očkovanie.

O novej vlne protestov aj o páde donedávna obľúbeného lídra píšeme vo Svetovom newsfiltri.


Severná Amerika: Cuomo už prezidentom nebude

Problémy guvernéra New Yorku pokračujú. Vyšetrovatelia potvrdili obvinenia, ktoré začiatkom roka priniesli americké médiá – Andrew Cuomo podľa nich obťažoval niekoľko žien.

O čo ide: Cuomo sa počas pandémie stal jedným z najznámejších politikov v USA. Štát New York, v ktorom je guvernérom, ako prvý (a veľmi tvrdo) zasiahol koronavírus.

Cuomo ohlasoval tvrdé opatrenia a jeho brífingy sledovali milióny ľudí po celej Amerike. Voliči demokratov oceňovali jeho líderstvo a to, že sa nebál postaviť Donaldovi Trumpovi.

Guvernér dokonca o tom napísal knihu a jeho meno sa pravidelne objavovalo na zozname politikov, ktorí by v budúcnosti mohli kandidovať za prezidenta.

Potom však prišli obvinenia zo sexuálneho zneužívania.

Z čoho ho vinia: Niekoľko žien verejne prehovorilo o tom, že ich obchytkával, bozkával, prípadne im dával neslušné návrhy.

K tomu sa pridali výpovede o toxickom pracovnom prostredí a zlej atmosfére. Cuomo to od začiatku odmietal a za tým, že nič neurobil, si stojí aj naďalej.

Teraz už však o obťažovaní hovorí aj generálna prokurátorka New Yorku, ktorá mala na starosti vyšetrovanie obvinení voči Cuomovi.

V záverečnej správe sa okrem iného píše aj to, že guvernér sa pokúšal pomstiť jednej zo žien, ktorá o svojich skúsenostiach prehovorila.

Udrží sa? Z nevhodného správania Cuoma obvinilo celkovo 11 žien. Závery vyšetrovateľov zosilnili aj kritiku, ktorá voči guvernérovi smeruje zvnútra Demokratickej strany.

Viacerí poprední predstavitelia demokratov ho už v marci vyzývali, aby rezignoval. Teraz sa k nim pridal aj Joe Biden, ktorý bol pred piatimi mesiacmi opatrnejší.

Jeho koniec si želá aj väčšina obyvateľov New Yorku.

Guvernér odchod odmieta, no ohroziť by ho mohli snahy o impeachment v newyorskom kongrese. Ak by sa aj napriek tomu vo funkcii udržal, jedno je isté – americký prezident z neho už nikdy nebude.


Európa: Covid pasy vedú k protestom aj nárastu očkovania

Vo viacerých štátoch Európy sa objavujú demonštrácie proti očkovaniu a covid pasom. V talianskych mestách minulý víkend protestovalo celkovo 80-tisíc ľudí, vo Francúzsku asi 200-tisíc, z toho v Paríži 14-tisíc.

Čo sa stalo: V hlavnom meste Francúzska, ale aj v Lyone došlo k stretom s políciou, niektorí demonštranti podobne ako na Slovensku útočili na novinárov.

Požiadavku byť zaočkovaný alebo otestovaný na to, aby sa mohli najesť v interiéri či navštíviť štadióny, označovali za útok na ich práva.

Demonštranti hovoria o dvoch kategóriách občanov, prirovnávajú to k apartheidu a holokaustu. Niektorí v Taliansku či vo Francúzsku zašli až tak ďaleko, že počas protestov nosili židovské hviezdy, čo preživší holokaustu nazvali prekrútením histórie.

Názor verejnosti: Vo Francúzsku bude od pondelka potrebné mať dve dávky, doklad o prekonaní covidu či negatívny test na to, aby ste mohli jesť vo vnútri reštaurácií, cestovať vlakmi, letieť či navštevovať kultúrne a športové inštitúcie.

Niektorí sa sťažovali, že dve dávky nestihnú. V Taliansku, kde podobné opatrenia platia od piatka, je to trochu miernejšie, stačí jedno očkovanie na výhody covid pasu.

Hoci v uliciach sú desaťtisíce ľudí, väčšina občanov týchto dvoch štátov tento systém podporuje. Podľa prieskumu z júla je iba 19 percent Talianov proti využívaniu očkovacích preukazov v krajine.

Takmer polovica podporuje ich zavedenie ihneď, ďalších 21 percent vtedy, ak sa situácia zhorší.

Podobné čísla vyšli aj vo Francúzsku: covid pasy v kaviarňach a reštauráciách schvaľuje 58 percent ľudí, na kultúrnych podujatiach 66 percent a v lietadlách a vlakoch 76 percent. Najviac sa im bránia mladí ľudia.

Nárast očkovania: Ak bol cieľ vlád takto prinútiť ľudí, aby sa zaočkovali, zafungovalo to. A dosť výrazne. Vo Francúzsku napríklad od 12. júla, keď to ohlásil prezident Emmanuel Macron, dramaticky stúpol počet ľudí, ktorí dostali prvú dávku vakcíny. Dva týždne od oznámenia zaočkovali skoro 5 miliónov nových ľudí.

Denné počty prvých dávok sa zdvojnásobili a blížia sa k vrcholu, ktorý tu bol v máji. V tom istom čase však zaviedli aj povinnosť zaočkovať sa pre zdravotníkov, čo zrejme takisto prispelo k nárastu.

Ten je vidieť aj v Taliansku. Pred oznámením povinnosti covid pasov sa denne prvou dávkou dalo zaočkovať zhruba 90-tisíc ľudí, posledné dni je to 150-tisíc Talianov.

Denný počet prvých dávok vo Francúzsku. Zdroj – dashboard.covid19.data.gouv.fr

Ako to funguje inde: Rozdielny systém pre zaočkovaných a nezaočkovaných v niektorých štátoch funguje už dlhšie. Napríklad Dánsko ho spustilo ako prvé a ľudia si na to zvykli, testy sú tam zadarmo.

Rovnako to v istej forme funguje v Grécku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Slovinsku, Rakúsku a najnovšie aj v Grécku či Írsku.

Niektoré štáty to nezavádzajú možno aj z dôvodov, že očkovanie pokračuje dobre, ako napríklad v Španielsku, ktoré už prekonalo Izrael aj Britániu v počte plne zaočkovaných ľudí.

V Nemecku pravidlá závisia od jednotlivých štátov, ale už platí, že ak chcete prísť do krajiny, potrebujete test alebo očkovanie. O zavedení covid pasov sa debatuje aj vo Fínsku.

Na Slovensku covid pasy v takej miere zatiaľ neplatia, aj keď nezaočkovaní musia mať test na svadbách, vo vnútorných akvaparkoch či ísť do karantény po návrate zo zahraničia.


Ázia: Afganistan nečaká nič dobré

Taliban pokračuje v ofenzíve a zo dňa na deň kontroluje väčšiu časť územia Afganistanu. Definitívny odchod spojeneckých vojsk tak môže znamenať, že v krajine znovu bude vládnuť radikálne hnutie.

Čo sa stalo: Také veľké územie, ako ovláda dnes, Taliban naposledy mal pod kontrolou v roku 2001 – čiže predtým, ako do krajiny prišli vojská NATO.

O ďalšie časti krajiny bojuje s vládnymi jednotkami a hrozí, že radikálne hnutie získa viaceré dôležité mestá v Afganistane. Napríklad Herát alebo Kandahár.

USA armáde pomáhajú náletmi, no Talibanu sa podarilo dostať pod kontrolu aj niektoré hraničné priechody s Pakistanom a Tadžikistanom.

Útočia aj v Kábule: Pozornosť si tento týždeň získal najmä útok na dom afganského ministra obrany. Naznačuje to, ako sa môže vyvinúť situácia v Afganistane po odchode spojeneckých vojsk.

Taliban sa v uplynulých mesiacoch vyhýbal väčším útokom v Kábule, aby neohrozil dohodu o odchode Američanov a vojakov NATO z krajiny.

Teraz už útočil v hlavnom meste a priamo na vysokého predstaviteľa vlády. Minister útok prežil, no najmenej osem ľudí zomrelo.

Čo bude ďalej: Taliban varuje, že podobné útoky na štátnych funkcionárov sa môžu zopakovať. Ukazuje to silu radikálneho hnutia, no pokus o atentát odhalil ešte jednu vec.

Po útoku vyšli do ulíc a na strechy budov obyvatelia mesta, ktorí dávali najavo svoj odpor voči Talibanu. To isté sa stalo aj v Heráte, a ako píše korešpondent BBC v Afganistane, pre vládne jednotky to môže byť silná vzpruha a motivácia bojovať.

Pre Taliban je to zas znamenie, že ich pokus chopiť sa moci nebude bez prekážok.

Odporcovia hnutia aj afganskí politici budú dúfať, že prekážky budú také veľké, aby sa napokon nenaplnil scenár, pred ktorým varujú americké tajné služby.

Podľa nich hrozí, že do šiestich mesiacov od odchodu zahraničných vojsk môže vláda padnúť.


Afrika: Globálna kolektívna imunita je ilúzia

Nerovnosť pri očkovaní proti covidu sa čoraz viac prehlbuje. Kým v Afrike dostali vakcínu iba dve percentá ľudí, niektoré štáty už plánujú tretie dávky na posilnenie imunity. WHO je proti.

O čo ide: Menej rozvinuté štáty sú od začiatku pandémie v ťažšej situácii. Lockdowny majú väčšie dôsledky pre ich ekonomiku a obyvateľov, ich zdravotníctvo je zväčša horšie, a keď prišiel čas na nákup vakcín, zaostali za tými bohatšími.

Tie najvyspelejšie štáty investovali do vývoja vakcín a väčšinu ich produkcie si rezervovali pre seba. Pre tie krajiny, ktoré im nemôžu konkurovať, vznikol medzinárodný program Covax.

Vďaka nemu sa už do štátov po celom svete dostali milióny dávok vakcín proti covidu, ale po vyše ôsmich mesiacoch očkovania je jasné, že to nestačí.

Kto je najhorší: Cieľom WHO je, aby do konca septembra bolo v každej krajine sveta zaočkovaných aspoň 10 percent populácie.

Dva mesiace pred týmto termínom už môžeme konštatovať, že tento cieľ sa nenaplní. Len v Afrike budú desiatky štátov, ktoré to určite nestihnú.

Napríklad Demokratická republika Kongo zaočkovala menej ako 0,1 percenta ľudí, podobne je na tom aj Čad a Burkina Faso. Pod jedným percentom sú aj Mali alebo Južný Sudán.

Nie je náhoda, že ide o štáty, ktoré sú dlhodobo nestabilné. Očkovanie proti covidu nie je logisticky jednoduché, mali by ho sprevádzať aj edukačné kampane. Lepšie to ide tam, kde má štát dôveru ľudí. Nič z toho v týchto krajinách neplatí.

Aj v rámci Afriky sú nerovnosti v tom, koľko ľudí dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu. Najlepšie je na tom Maroko, ktoré používa aj vakcíny z Ruska a Číny. Doteraz ich dostalo 40 % ľudí. V Juhoafrickej republike a Zimbabwe je to okolo 11 %, najhoršie je na tom Demokratická republika Kongo. Zdroj – ourworldindata.org

Tretie dávky odložte: To je minimálne rovnako veľká výzva ako samotná produkcia vakcín, ktorá najmä na začiatku roka nestačila na to, aby pokryla globálny dopyt.

Viaceré štáty preto hneď odmietli výzvu, aby zatiaľ odložili podávanie tretích dávok, ktoré by mali zvýšiť imunitu ľudí z rizikových skupín.

Očkovanie treťou dávkou sa už začalo v Izraeli, túto možnosť pripúšťa aj slovenská vláda a Biely dom WHO odkazuje, že sa dá robiť oboje – očkovať obyvateľov Spojených štátov a zároveň pomáhať chudobnejším krajinám.

USA to už, na rozdiel od prvého polroka, robia. Tento týždeň oznámili, že doteraz darovali 110 miliónov dávok, ďalšie stovky miliónov by do menej rozvinutých štátov mali odísť aj v najbližších mesiacoch.


Latinská Amerika: Referendové fiasko v Mexiku

V Mexiku sa konalo referendum, v ktorom ľudia hlasovali o tom, či by úrady mali vyšetrovať bývalých prezidentov. Výsledok referenda bol napokon zlý najmä pre súčasného prezidenta.

O čo ide: Podozrenia z korupcie v politike nie sú v Mexiku novinkou. V uplynulých rokoch sa objavili najmä v súvislosti s Enriquem Peña Nietom.

Vo funkcii bol v rokoch 2012 až 2018, keď ho vystriedal Andrés Manuel López Obrador, ktorý sa prezentoval ako bojovník proti establišmentu, korupcii a papalášstvu.

Referendum, ktoré sa minulú nedeľu uskutočnilo v Mexiku, sa dá považovať hlavne za prostriedok, ktorým chcel López Obrador posilniť túto líniu svojej politiky.

Jeho kritici však vravia, že bolo absolútne zbytočné. Najmä preto, že bývalí prezidenti v Mexiku nemajú žiadnu imunitu, a ak sa objavia dôkazy, že konali nezákonne, môžu ich vyšetrovať aj stíhať.

Foto – TASR/AP

Ako to dopadlo: To sa zatiaľ v mexickej histórii nestalo a referendum na tom zrejme nič nezmení. Hlasovať prišlo len sedem percent voličov. Na to, aby bolo referendum právoplatné, bolo potrebných aspoň 40 percent.

98 percent z tých, čo prišli, s referendovou otázkou súhlasilo. A to aj napriek tomu, že otázka bola taká komplikovaná, že porozumieť jej bol problém aj pre ľudí s právnickým vzdelaním.

López Obrador pôvodne chcel, aby v otázke boli priamo spomenuté mená jeho predchodcov, najvyšší súd to však odmietol. Upravil ju do podoby, ktorá bola veľmi nekonkrétna.

Napokon sa v nej pýtali iba na „politických aktérov“ a právnici dodávali, že je absurdné, aby sa štát ľudí pýtal, či sú za to, aby sa vyšetrovali potenciálne zločiny. To by totiž malo byť samozrejmosťou.

Čo bude ďalej: López Obrador bol aj tak spokojný. Podarilo sa mu totiž zorganizovať prvé celonárodné referendum v histórii krajiny.

Poslúžilo mu aj na to, aby aspoň na chvíľu odviedol pozornosť od neúspešného boja s organizovaným zločinom a pandémie, ktorá má v Mexiku viac ako 240-tisíc potvrdených obetí.

Prezident už teraz plánuje ďalšie referendum. Budúci rok by sa mohlo hlasovať o tom, či by mal ostať v úrade až do konca svojho funkčného obdobia v roku 2024.

V predvolebnej kampani totiž sľuboval, že sa v polovici svojho mandátu ľudí opýta, či sú s ním spokojní.

Meno týždňa: Kryscina Cimanovská

Foto – TASR/AP

Bieloruská bežkyňa zistila, že kritika sa v Bielorusku neodpúšťa. A to ani vtedy, ak nejde o priamu kritiku režimu či Alexandra Lukašenka. Športovkyňa počas olympiády v Tokiu hovorila o nedbanlivosti trénerov, za čo prišiel trest v podobe núteného návratu domov.

Cimanovská to však odmietla a japonským úradom povedala, že chce požiadať o azyl a do Bieloruska sa nevráti. Pomoc hneď ponúkli viaceré stredoeurópske štáty a športovkyňa už je v Poľsku, kam za ňou príde aj jej manžel, ktorý z Bieloruska odišiel už skôr.

Cimanovská teraz Bielorusom odkazuje, aby sa prestali báť.

Viac o tom, ako Lukašenkov režim pristupuje ku kritikom, čítajte tu.

Foto týždňa

Grécko zasiahli extrémne vysoké teploty a horúčavy. Teplota sa blíži k 50 stupňom Celzia a hasiči evakuovali tisíce ľudí. Požiare sa dostali aj do blízkosti starovekej Olympie, tú sa však hasičom podarilo zachrániť.

Viac čítajte tu.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Koľko toho môže Libanon ešte zniesť, kým úplne nevybuchne? (reportáž z Bejrútu rok po explózii v prístave)

Byt od ománskeho sultána a kufrík s peniazmi z Bahrajnu. Juan Carlos I. žije v luxuse, kým ho vyšetrujú pre korupciu

Fungovala očkovacia lotéria inde? Vedci pozitívny vplyv v Ohiu nevideli

Najhoršie ohnisko od Wu-chanu. Pre deltu Čína znova zatvára a testuje milióny ľudí

Videli svetlo na konci tunela, no bol to vlak. Florida ukazuje, čo môže čakať na jeseň aj Slovensko

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Afganistan

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie