Matej Tóth sa s kariérou rozlúčil 14. miestom, po polovici pretekov začal strácať

Matej Tóth obsadil 14. miesto na olympijských chodeckých pretekoch na 50 km v japonskom Sappore. Neobhájil tak triumf spred piatich rokov, ktorý dosiahol v Riu de Janeiro.

Zlatú medailu získal Dawid Tomala z Poľska, striebro Jonathan Hilbert z Nemecka, bronz Evan Dunfee z Kanady.

Druhý zo Slovákov Michal Morvay obsadil 41. miesto.

Pre 38-ročného Tótha išlo o posledné preteky kariéry. Zároveň išlo aj o rozlúčku 50-kilometrovej trate s olympiádou, v Paríži ju o tri roky nahradí 35-kilometrová.

Tóth je aj majstrom sveta z roku 2015, vicemajstrom Európy z rokov 2014 a 2018 a víťazom Svetového pohára 2010. Na olympiáde v Londýne 2012 skončil ôsmy, neskôr sa pre doping súperov posunul na piatu priečku.

To, že na prebiehajúcej olympiáde ukončí kariéru, bolo známe už dlhšie. Keď ju minulý rok pre pandémiu posunuli o rok, zvažoval, že na ňu ani nepôjde.

V Sappore sa dlho držal v popredí, ale kríza na 30. kilometri ho odsunula z bojov o medaily.

„Boli to určite jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal motiváciu. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa a ukončiť to so cťou. Som sklamaný, ale bolo to so cťou a môžem sa každému pozrieť do očí, že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť,“ povedal Tóth pre TASR.

Po polovici pretekov bolo pre Tótha najťažšie vyrovnať sa s tým, že v posledných pretekoch nebude bojovať o medaily: „Musel som sa vyrovnať s tým, že mi odchádza pomerne početná skupina, a aj keď som sa necítil zle, bola príliš silná. Musel som si zachovať koncentráciu a bojovať,“ dodal.

Zlom prišiel po 30. kilometri

Tóth aj vďaka minuloročnému najlepšiemu výkonu roka patril do širšieho okruhu favoritov. Od začiatku sa aj držal medzi najlepšími, ktorým ako prvý unikol Yohann Diniz. Držiteľ stále platného svetového rekordu bol na piatom kilometri dokonca v úniku na priebežnom prvom mieste, no potom ho zastavili zdravotné problémy. Síce sa dokázal vrátiť na čelo pretekov, no ešte pred 30. kilometrom odstúpil.

Na 10. kilometri bol v úniku Ja-tung Luo z Číny, Tóth bol členom skupiny, ktorá si ho pustila na približne 30 sekúnd. Už na 20. kilometri však bol jeho náskok minulosťou a postupne sa prepadal v priebežnom poradí – napokon skončil 28.

O únik sa pokúšal aj Tomala, no skupina ho pohltila. Znova sa však odhodlal tesne pred 30. kilometrom – a o päť kilometrov neskôr mal na skupinu prenasledovateľov dvojminútový náskok.

V tých chvíľach už Matej Tóth strácal – bol na 16. priečke 20 sekúnd za miestami, ktoré znamenali aspoň striebornú a bronzovú medailu.

Tomalov náskok sa zvyšoval, Tóthovo manko tiež. Na 40. kilometri priebežne 15. Tóth strácal na lídra 4:36, na skupinu pred ním takmer dve minúty.

Päť kilometrov pred cieľom mal už Tomala vpredu štvorminútový náskok na stíhajúcu skupinu a sedemminútový na sedemnásteho Tótha.

Ten do cieľa prišiel na 14. mieste s mankom 6:15 min na víťaza.

„Z výsledku som sklamaný, ale bolo to so cťou a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Spravil som maximum. Treba sa na to pozrieť reálne, vrchol kariéry už mám za sebou. Áno, bojoval som, skúšal som, ale v týchto podmienkach moje telo na viac nemalo,“ uviedol obhajca zlata z Ria.

Druhý slovenský chodec Michal Morvay prišiel do cieľa na 41. priečke so stratou 25 minút a 14 sekúnd.

„Začal som podľa plánu, taktika bola dobrá. Ráno aj v polovici pretekov som sa cítil dobre, no v živote som nezažil takéto počasie a ukázalo sa to, keď som začal chytať kŕče do nôh. Nevedel som si s tým dať rady, bojoval som v hlave s tým, či pokračovať, ale olympiáda sa nebalí. Dobojoval som to až do cieľa a za to si dávam veľké plus,“ povedal Morvay pre TASR po absolvovaní svojej prvej päťdesiatky na vrcholnom podujatí.