OH, 14. deň: Tóth nekončí ako Kuzminová, ale potvrdil, že je poctivec. Víťaz ho šokoval

Dobrý deň,

najúspešnejší slovenský atlét v ére samostatnosti Matej Tóth má za sebou svoje posledné preteky. Na olympiáde sa nerozlúčil medailou, no potvrdil povesť poctivca, ktorý sa vždy chce s čistým svedomím komukoľvek pozrieť do očí.

Spolu s Tóthom sa skončila aj éra chodeckej päťdesiatky, ktorú uzavrelo nečakané víťazstvo Poliaka Dawida Tomalu. Olympijský limit pritom splnil až v marci v Dudinciach, kde skončil piaty.

K olympijskému zlatu sa priblížila aj americká golfistka Nelly Kordová, ktorá je súčasťou mimoriadne úspešnej športovej rodiny s českými rodičmi.

Historicky najlepšiu olympiádu prežíva nová vytrvalecká veľmoc Uganda, a to predovšetkým vďaka Joshuovi Cheptegeiovi. Milovník literatúry, ktorý sa zasadzuje za zrušenie ženskej obriezky, získal v behu na 5-tisíc metrov svoje prvé olympijské zlato.

Medzinárodný olympijský výbor pritlačil na Bielorusko a z olympijskej dediny vyhostil dvoch trénerov, ktorí z nej predtým na príkaz „z vyšších miest“ chceli vyhostiť šprintérku Kryscinu Cimanovskú.

Slovensko bude už v sobotu skoro ráno vedieť, či z Tokia odíde s troma alebo štyrmi medailami.

Olympijský súhrn prinášame po každom súťažnom dni. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast a posielame ho aj e-mailom vo forme newslettra.

1. Koniec Tótha aj jeho disciplíny

Matej Tóth má za sebou posledné preteky kariéry a nedopadli podľa jeho predstáv. Hoci v Sappore na päťdesiatke obhajoval olympijské zlato z Ria a cítil dobrú formu, vo vyjadreniach bol radšej opatrný.

„Teoreticky môžem opäť vyhrať, ale môže sa stať, že predvediem dobrý výkon a skončím bez medaily. V hre je aj najhoršia možnosť: nesadne mi deň a vtedy môže byť päťdesiatka v ťažkých podmienkach veľmi náročná,“ vravel pre web Slovenského atletického zväzu.

Pre Tótha napokon nastal druhý a čiastočne možno aj tretí scenár. V pretekoch, ktoré boli poslednou päťdesiatkou na vrcholných podujatiach, prišiel do cieľa na 14. mieste.

„Aj dnešok mi sadol, ale toto bolo moje maximum,“ povedal po pretekoch pre TASR. Dlho sa pritom zdalo, že Tóth bude môcť aj v Sappore bojovať o najvyššie priečky.

Vývoj pretekov sa totiž dosť podobal na jeho víťaznú päťdesiatku z Ria.

Podobne ako vtedy, aj teraz hneď v úvode vyrazil dopredu svetový rekordér Yohann Diniz. Francúza si spred piatich rokov možno pamätáte ako chodca, ktorý mal dlho výrazný náskok, ale „prepálil“ tempo a kombinácia žalúdočných problémov a kolapsov ho vyradila z boja o medaily.

Teraz sa mu stalo čosi podobné: toalety vyhľadal podstatne skôr, viackrát sa zastavil a preteky napokon nedokončil. Aj preňho to bol v 43 rokoch posledný štart v kariére.

Kým Diniz sa trápil, Matej Tóth v pretekoch pôsobil sústredene, šiel strojovým tempom a dlho sa držal v popredí. Okolo 30. kilometra však po zrýchlení Poliaka Dawida Tomalu začal strácať, skupina favoritov sa mu vzdialila a vedel, že medaila z toho nebude.

To ho ovplyvnilo aj psychicky. „Pretekal som, ale už nie s nimi, ale len sám so sebou,“ povedal pre TASR. Tóth priznal, že to boli jedny z jeho najťažších pretekov v kariére, a možno by ich ani nedokončil, ak by ho nehnala túžba prísť do cieľa.

Dorazil doň so stratou 6:15 minút na víťazného Poliaka Dawida Tomalu.

Tóth nezažil vysnívaný záver kariéry ako Anastasia Kuzminová, ktorá si na svojom poslednom podujatí Svetového pohára v Holmenkollene splnila jeden z posledných športových snov, keď po prvý raz trafila všetkých 20 terčov a jasne vyhrala stíhacie preteky.

I keď sa slovenský chodec nelúči v podobnom štýle, preteky dobojoval do konca na solídnej pozícii, čo si nemôže povedať napríklad spomenutý Diniz či nórsky spolufavorit Håvard Haukenes, ktorý preteky takisto nedokončil.

„Z výsledku som sklamaný, ale bolo to so cťou a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Môžem odísť s hlavou hore a každému sa pozrieť do očí, že som spravil maximum. Treba sa na to pozrieť reálne, vrchol kariéry už mám za sebou. Áno, bojoval som, skúšal som, ale v týchto podmienkach moje telo na viac nemalo,“ hodnotil Tóth.

Snaha „môcť sa pozrieť každému do očí“ Tótha charakterizovala počas celej jeho kariéry. Vo svojej biografii Odchýlka opisoval, ako sa po obvinení z dopingu bál o svoju povesť viac ako o to, že príde o kariéru alebo o peniaze. V zložitom období však dokázal, že je poctivec, a potvrdil to aj vo svojich posledných pretekoch.

Do prípravy vložil maximum síl, a hoci mu preteky nevyšli, nezabalil ich a poctivo poslednýkrát dokráčal do cieľa.

Meno víťaza päťdesiatky je veľmi prekvapivé, keďže Dawid Tomala nepatril medzi užší okruh favoritov a z vrcholných podujatí doteraz nemal žiaden porovnateľne prenikavý výsledok.

Olympijská päťdesiatka bola preňho iba druhou v kariére, ktorú dokončil – olympijský limit splnil až v marci tohto roku na Slovensku, keď skončil piaty na pretekoch v Dudinciach. Teraz však vyhral časom 3:50:08 h.

„Bol to pre mňa šok,“ povedal Matej Tóth v rozhovore pre olympic.sk.

Druhým miestom prekvapil Nemec Jonathan Hilbert, ktorý taktiež doteraz nemal žiadnu veľkú medailu. „Až“ na treťom mieste prišiel do cieľa jeden z veľkých favoritov, Kanaďan Evan Dunfee, ktorý na posledných metroch predstihol Španiela Marca Tura a vybojoval si bronz.

Druhý Slovák v štartovom poli Michal Morvay skončil na 41. priečke, na víťaza stratil 25:14 minút.

Spolu s Matejom Tóthom a Yohannom Dinizom – veľkými postavami chodeckej päťdesiatky – sa končí aj pre neho ich obľúbená disciplína. Chodecký maratón na veľkých podujatiach nahradia preteky na 35 kilometrov.

Svetová atletika a MOV si od tohto kroku sľubujú zatraktívnenie a zdynamizovanie chôdze. Ťažiť z toho môžu predovšetkým chodci, ktorí doteraz kombinovali preteky na 20 kilometrov a po dnešku už zaniknutú päťdesiatku.

Slovensko malo v Sappore v piatok zastúpenie aj v chodeckých pretekoch žien na 20 kilometrov. Mária Katerinka Czaková v nich obsadila 45. miesto.

2. Úspešná športová rodina

V sobotu ráno bude v Tokiu vrcholiť golfová súťaž žien, v ktorej má víťazstvo na dosah svetová jednotka Nelly Kordová zo Spojených štátov. Pred záverečným kolom má skóre 15 pod par a náskok troch úderov pred Indkou Aditi Ašokovou.

Kordová nemá česky znejúce priezvisko náhodou, pretože je súčasťou mimoriadne úspešnej športovej rodiny s českými rodičmi.

Jej otcom je bývalý popredný tenista Petr Korda, ktorý sa preslávil ako víťaz Australian Open 1998 a niekdajšia svetová dvojka. Kordovou manželkou je tiež bývalá česká tenistka Regina Rajchrtová, ktorá sa v rebríčku WTA dostala najvyššie na 26. miesto.

Spoločne sa po skončení svojich kariér usadili na Floride, kde sa im narodili tri deti – dcéry Jessica a Nelly a syn Sebastian. Zo všetkých troch sú dnes úspešní športovci.

Najstaršia Jessica je taktiež poprednou golfistkou, vo svetovom rebríčku jej patrí 7. miesto a tiež súťaží aj na olympiáde v Tokiu. Turnaj jej však nevychádza, po troch kolách jej patrí 29. miesto.

Líderka Nelly Kordová tesne pred olympiádou vyhrala svoj prvý turnaj kategórie major, čo je ekvivalent tenisového grandslamu. Podarilo sa jej to na podujatí Women’s PGA Championship v americkom Johns Creek.

Ak zvládne záver olympijskej súťaže, v krátkom čase dosiahne ďalší veľký úspech.

Najmladší z trojice detí – Sebastian Korda – nevyniká v golfe, ale rovnako ako jeho otec v tenise. V máji vyhral svoj prvý turnaj ATP Emilia-Romagna Open a na tohtoročnom Wimbledone zaujal postupom do osemfinále.

Vo svetovom rebríčku mu patrí 45. miesto, čo je zatiaľ jeho maximom. 21-ročného tenistu, ktorého trénuje slávny otec Petr, považujú za jeden z najväčších talentov nastupujúcej generácie tenistov.

Jeho vzorom je Rafael Nadal, po ktorom pomenoval svoju mačku.

Renomovaný golfový publicista Steve Eubanks Kordovcov označil za najúspešnejšiu športovú rodinu na svete – otec, mama, dve dcéry aj syn sa totiž vo svojich športoch dostali na vrcholnú úroveň, alebo sa jej aspoň priblížili.

3. Športový idol Ugandy

Uganda potvrdila pozíciu novej vytrvaleckej veľmoci – jednoznačným víťazom behu na 5-tisíc metrov sa stal svetový rekordér v tejto disciplíne Joshua Cheptegei. 24-ročný bežec predtým získal aj striebro na 10-tisíc metrov.

Cheptegei má výnimočne rozbehnutú kariéru a smeruje k tomu, aby sa zaradil medzi najslávnejších vytrvalcov. Ako desiaty bežec histórie je súčasne držiteľom svetových rekordov na 5- aj 10-tisíc metrov.

Na týchto tratiach prekonal 16 a 15 rokov platné rekordy Etiópčana Kenenisu Bekeleho. Cheptegeiovi v minulosti pomohla užitočná lekcia, ktorú dostal ešte ako mladý pretekár na majstrovstvách sveta 2017 v cezpoľnom behu.

Tie sa konali v Ugande a Cheptegei bol najväčšou domácou nádejou na medailu, no svet obletelo virálne video jeho nepodareného príchodu do cieľa. V pretekoch na 10-tisíc metrov mal výrazný náskok, no v poslednom okruhu nad ním zvíťazila únava a do cieľa sa potácal takmer v bezvedomí, zatiaľ čo ho súperi jeden po druhom obiehali.

„Trvalo mi pár týždňov, kým som sa cez to dostal. Keď ma ľudia stretli, ľutovali ma, ale bolelo ma, keď mi to pripomínali. Vďaka tomu som si to zapamätal,“ hovoril pre Svetovú atletiku.

Cheptegei už v tom istom roku získal prvú veľkú medailu na dráhe, keď na MS v Londýne skončil druhý na 5-tisíc metrov. Na dvojnásobnej trati potom o dva roky v Dauhe získal zlato.

Skutočným prelomom však bol preňho až rok 2020, v ktorom prekonal Bekeleho svetové rekordy. Cheptegei svoj rekordný čas na 5-tisíc metrov ešte raz vylepšil a v súčasnosti má hodnotu 12:35,36 minút.

Na 10-tisíc metrov zatiaľ platí jeho svetový rekord 26:11,00 minút.

Uganda aj vďaka Cheptegeiovi prežíva najúspešnejšiu olympiádu vo svojej histórii, keď má už štyri medaily. Zlato na 3-tisíc metrov cez prekážky získala Peruth Chemutaiová a v mužských pretekoch na 10-tisíc metrov prišiel za Cheptegeiom na bronzovej pozícii jeho krajan Jacob Kiplimo.

Uganda mala pred začiatkom tokijskej olympiády v histórii len sedem medailí, ale teraz ich počet narástol už na jedenásť.

Najväčšia hviezda miestneho športu je sympatická aj tým, že sa snaží zmeniť tvár svojej krajiny. Cheptegei sa napríklad zasadzuje za zákaz ženskej obriezky, ktorá sa stále vykonáva v rôznych častiach Ugandy.

Bežec popri atletickej kariére študoval literatúru, ktorá je jeho najväčším hobby.

4. Posledná slovenská šanca

Po tom, ako Matej Tóth, Michal Morvay a Mária Katerinka Czaková absolvovali svoje chodecké štarty, má Slovensko v akcii už len posledných športovcov, ktorí sú zároveň poslednou realistickou medailovou nádejou.

Tradične silný štvorkajak totiž postúpil priamo do semifinále K4 na 500 metrov, keď vo svojej rozjazde skončil druhý za Španielskom o 149 tisícin sekundy.

Slováci v zložení Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek dosiahli aj celkovo druhý najlepší čas spomedzi všetkých lodí.

39-ročný Erik Vlček sa stal prvým slovenským olympionikom so štartom na šiestich olympijských hrách. Vlček súťažil už v Sydney 2000 a zažil všetky medailové úspechy štvorkajaku – bronz v Aténach 2004 a striebra v Pekingu 2008 a Riu 2016.

Tieto medaily síce štvorkajak získal na niekdajšej kilometrovej trati, no pokojne na ne môže nadviazať aj v novej olympijskej disciplíne.

Najväčšími favoritmi na zlato sú Španieli a Nemci, no do boja o medaily by mali zasiahnuť aj Slováci, ktorí v júni skončili druhí na majstrovstvách Európy. V lodi vtedy namiesto Vlčeka sedel Csaba Zalka.

Semifinále je na programe v sobotu od 3:21 nášho času a postup do finále by Slovákom ujsť nemal. Z piatich lodí sa doň dostanú štyri, finále sa bude konať taktiež v sobotu od 5:37.

Už v sobotu skoro ráno tak bude jasné, či Slovensko z Tokia odíde s troma alebo štyrmi medailami.

5. Bielorusi dostali odpoveď

Bieloruská šprintérka Kryscina Cimanovská, ktorú chceli bieloruskí tréneri poslať domov z olympiády pre jej kritiku práce športových funkcionárov, sa už nachádza vo Varšave aj so svojím manželom a od Poľska dostali humanitárne víza.

Cimanovská by tak mala byť v bezpečí, no jej príbeh pokračuje a v piatok nabral nový vývoj. Medzinárodný olympijský výbor totiž Bielorusom pripravil odpoveď a vyhostil z olympiády trénerov, ktorí z nej predtým chceli vyhostiť Cimanovskú.

Dvaja tréneri – Jurij Mojsevič a Artur Šumakov – prišli o akreditáciu a museli opustiť olympijskú dedinu. MOV toto rozhodnutie urobil „v záujme blaha bieloruských športovcov“, ktorí ešte v Tokiu súťažia.

Cimanovská vo štvrtok poskytla rozhovor pre Reuters, v ktorom zopakovala predošlé tvrdenia, že sa v Bielorusku neangažovala v politickom živote, nebola na žiadnom opozičnom proteste a nepodpísala žiaden protestný list.

„Vždy som sa snažila držať ďalej od politiky. Možno to znie kruto vzhľadom na všetky tie hrozné veci, ktoré sa v Bielorusku udiali minulé leto, ale všetko, čo som chcela, bolo len ísť na olympiádu a predviesť sa čo najlepšie,“ vravela.

Cimanovská dodala, že rozhodnutie o jej odchode z olympijskej dediny prišlo náhle „z vyšších miest“. Na tlačovú konferenciu v Poľsku si priniesla tričko s nápisom „I just want to run“ (Chcem len behať).

Vyššie miesta v bieloruskom športe majú veľmi blízko k najvyšším miestam v štáte. Prezidentom Bieloruského olympijského výboru je Viktor Lukašenko – syn stále úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka.

Ten je po vlaňajších pochybných voľbách a násilnom potláčaní následných protestov v čoraz väčšej medzinárodnej izolácii, čo sa prenáša aj do športového sveta.

Práve šport bol pritom dlhodobo Lukašenkovým nástrojom na zlepšovanie medzinárodných vzťahov. Minsk v roku 2014 hostil majstrovstvá sveta v hokeji, v roku 2019 Európske hry a tento rok mal pôvodne opäť usporiadať časť MS v hokeji – po tlaku sponzorov a niektorých účastníkov však IIHF celý turnaj presunula do Lotyšska.

Za súčasných okolností je však nepredstaviteľné, aby Bielorusko dostalo opäť práva organizovať nejakú významnú športovú akciu. Vyhostenie trénerov z olympiády je len prvým krokom a tlak MOV na Lukašenka bude zrejme silnieť.

Krátke správy

V šprinte žien na 400 metrov obhájila zlato Bahamčanka Shaunae Millerová-Uibová. Druhá skončila Maileidy Paulinová z Dominikánskej republiky a tretia Američanka Allyson Felixová. 35-ročná Felixová získala 10. olympijskú medailu ako prvá bežkyňa v histórii.

Kenská bežkyňa Faith Kipyegonová získala zlatú medailu v behu na 1500 metrov v olympijskom rekorde 3:53,11 min. Druhé miesto obsadila Britka Laura Muirová, tretia skončila Sifan Hassanová z Holandska.

Zlato v športovom lezení získala favorizovaná Slovinka Janja Garnbretová, ktorá dosiahla po súčine troch disciplín skóre 5,00. Na druhom a treťom mieste skončili Japonky Miho Nonaková a Akijo Nogučiová.

Číňanka Š‘-jing Liou získala zlatú medailu v hode oštepom. Vo finále uspela výkonom 66,34 m. Striebro vybojovala Poľka Maria Andrejczyková (64,61 m) a bronz Kelsey-Lee Barberová z Austrálie (64,56 m).

Štafetu mužov na 4×100 metrov nečakane vyhrali Taliani pred Britmi a Kanaďanmi. V ženskej štafete na rovnakej trati zvíťazili Jamajčanky pred USA a Veľkou Britániou.

Výrok dňa

„Je to hrozná chyba MOV a Svetovej atletiky. Myslím si, že sme dnes ukázali, že tieto preteky patria na olympiádu. Najlepším riešením by bolo umožniť aj ženám pretekať na olympiáde na 50 kilometrov. Láme mi to srdce.“

Kanadský chodec Evan Dunfee o konci chodeckého maratónu (BBC)

Status dňa

Španielsky chodec Jesús Ángel García v 51 rokoch štartoval na svojej poslednej – ôsmej olympijskej päťdesiatke. Dokončil ju na 35. mieste.

Jesus Angel Garcia. 🙌

At 51, the Spaniard #ESP made a record eighth successive Olympic appearance in the 50km race walk. 😯

1992 – 10th
1996 – DNF
2000 – 12th
2004 – 5th
2008 – 4th
2012 – 19th
2016 – 20th
2021 – 35th#athletics #tokyo2020 pic.twitter.com/Vj5XHhWhh7

— European Athletics (@EuroAthletics) August 6, 2021