Denník N

Lož ani sebaklam nás k dobrým výsledkom neprivedú

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Realita vyvracia mýty o tom, že keby nezlyhala Únia a keby sme očkovali Sputnikom skôr, mali by sme dnes vyššiu zaočkovanosť.

Autor je predsedom strany Dobrá voľba

Klamstvo môže obehnúť pol sveta, kým pravda si ešte len obúva topánky, poznamenal Mark Twain hneď po tom, ako si prečítal fejsbuky niektorých slovenských (ale nielen slovenských) politikov. Ich odhodlanie súkať nezmysly namiesto výsledkov vyzerá občas nezvratné, ale netreba to vzdávať.

Napríklad teraz, keď patríme medzi najslabšie preočkované európske národy a naša vláda momentálne znovu vyprázdnila priestor pre egotripy ministra financií a jeho lotériu. Kým zasa odpadne od chuti, pripomeňme si, čo sa tvrdilo začiatkom roka. Presnejšie: na koho a ako sa vláda vyhovárala.

„Európska únia zlyhala pri nákupe vakcín. Keby nezlyhala a mali by sme viac vakcín (ako spočiatku Veľká Británia, Izrael alebo USA), aj my by sme očkovali viac.“ Tvrdilo sa často aj u nás. U nás sa tým potom aj argumentovalo pri „nákupe“ v Európskej únii neregistrovanej ruskej vakcíny Гам-КОВИД-Вак.

Pozrime sa teda, ako tieto politické rečičky preveril čas a fakty.

Medzi najpreočkovanejšími európskymi krajinami minimálne prvou dávkou vakcíny je dnes Veľká Británia až na siedmom mieste. Pred ňou sú Malta, Dánsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Holandsko. Teda štáty, kde sa distribuovali vakcíny podľa spoločného európskeho distribučného vzorca rovnako ako na Slovensku.

Kým po Malte s 90 percentami až päť krajín EÚ a za nimi Veľká Británia sa priblížili k 70 percentám obyvateľov očkovaných aspoň prvou dávkou (Izrael 67, USA 58), Slovensko sa v rovnakom čase približuje k úrovni 42 percent. Mimochodom, k izraelskému podielu zaočkovaných prvou dávkou sa už priblížili aj Taliansko, Švédsko a Francúzsko (64 percent).

S výnimkou Malty (88 percent) má Izrael (62 percent) v plnej zaočkovanosti ešte stále mierny náskok pred krajinami EÚ, ale skupina najúspešnejších ho už takmer dobehla. Rozdiely medzi nimi sa čoskoro zotrú.

Zhrnieme to: Nijako neplatí, že za nízkou alebo nižšou preočkovanosťou niektorých európskych krajín vrátane Slovenska je „zlyhanie EÚ“. S našimi 37 percentami plne zaočkovaných by sa mali autori výrokov o EÚ ako príčine našej slabej zaočkovanosti rovno hanbiť.

Ďalší mýtus: Keby sme mali k dispozícii a keby sme boli bývali očkovali ruskou vakcínou Гам-КОВИД-Вак, tak sme na tom dnes úplne inak a výrazne lepšie.

Tento blud dodnes šíri minister financií. Dajme bokom, že sa len snaží vyviniť z toho, že ako predseda vlády bol režisérom rekordnej slovenskej úmrtnosti na covid-19 počas druhej vlny, že sa jeho polmiliardový nápad s antigénovými plošnými testovaniami ukázal ako neúčinný, škodlivý a zbytočný a že jeho minister zdravotníctva položil základy nášho očkovacieho zlyhania (zmätky, stále sa meniace stratégie, neúčinná kampaň a podobne).

Ako na tom teda je napríklad Maďarsko, ktoré zakúpilo a nasadilo aj ruskú neregistrovanú vakcínu ako pôvodne jediná krajina EÚ? Zvýšila záujem o očkovanie v Maďarsku? O čo sme prišli, ako tvrdí bývalý premiér a súčasný minister financií? Dosiahli a dosiahnu touto „diverzifikáciou“ vakcín vyššiu zaočkovanosť, čo bol hlavný argument pre nasledovanie Maďarska?

Je pravda, že maďarským predstaviteľom umožnilo nasadenie ruskej vakcíny istý krátky čas vystupovať ako očkovací líder Európskej únie. Ale už to zďaleka neplatí. S bezmála 57 percentami patrí dnes Maďarsko „len“ do širšej skupiny krajín s 50- až 60-percentnou plnou zaočkovanosťou. A dokonca až pod 60-percentným priemerom EÚ je Maďarsko v podiele tých ľudí, ktorí dostali aspoň prvú dávku (aktuálne v Maďarsku 58 percent). Dnes má práve toto číslo asi úplne najväčšiu výpovednú hodnotu o reálnom záujme ľudí o očkovanie proti covidu-19. Je teda úplne jasné, že Sputnik neurobil žiadny prelom, ba dokonca ani vánok. Faktický ani psychologický v prospech očkovania. A už len posledný údaj: v domovskej krajine výrobcu vakcíny Sputnik V v Rusku je zaočkovanosť aspoň prvou dávkou 26 percent a plná zaočkovanosť 18 percent.

Obidve tézy, ktoré sa u nás od začiatku roka, počas jari a vlastne až dodnes hojne používali, sa ukázali ako lživé. Vyvrátili ich fakty. Načo sa k nim vracať? Pretože sa z nich dá odvodiť dôležité pravidlo. V ničom, ani v očkovaní, nemôže lož alebo sebaklam viesť k dobrým výsledkom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Očkovanie proti koronavírusu

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie