Máme ďalší rok po vojne z augusta 2008. Ruská okupácia gruzínskych území pokračuje

Autor je veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike

Od celoplošnej vojenskej agresie Ruska proti Gruzínsku uplynulo 13 rokov. Po nej nasledovala nezákonná okupácia pôvodných gruzínskych území Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko.

V dôsledku toho zostáva 20 % gruzínskeho územia okupovaných Ruskou federáciou. Týmto krokom sa Moskva pokúša zaviesť takzvanú „novú realitu“, ktorá bezostyšne porušuje základné normy a princípy medzinárodného práva a podkopáva medzinárodný poriadok založený na pravidlách, pričom neberie do úvahy stanovisko zvyšnej časti medzinárodného spoločenstva.

Európsky súd o ruskej role

Zatiaľ čo Rusko sa vyhýba zodpovednosti za rozsiahle humanitárne, ľudskoprávne a bezpečnostné straty spôsobené jeho nezákonnou okupáciou, nedávny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol veci na správnu mieru a vyniesol rozsudok o rusko-gruzínskej vojne z augusta 2008 a jej následkoch.

Európsky súd rozhodol, že Ruská federácia okupuje a vykonáva faktickú kontrolu nad gruzínskymi územiami Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko po dohode o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia.

Súdny dvor sa ďalej vyslovil, že Rusko je zodpovedné za porušenie viacerých článkov európskych dohovorov o ľudských právach počas vojny v auguste 2008, ako aj počas obdobia nasledujúcej okupácie.

Konkrétne bolo Rusko uznané zodpovedným za zabitie, mučenie, zlé zaobchádzanie a svojvoľné zadržiavanie gruzínskeho civilného obyvateľstva a gruzínskych vojakov; za drancovanie a vypaľovanie gruzínskych obydlí; za etnické čistky a neľudské zaobchádzanie s gruzínskym obyvateľstvom, ktoré je považované za etnickú skupinu; a za odňatie práva osobám, ktoré boli vnútorne vysídlené, a utečencom vrátiť sa do svojich domovov.

Toto rozhodnutie je jednoznačne míľnikom a dôležitým právnym nástrojom v celom procese mierového riešenia sporov, pretože je prvým právnym posúdením vojny z roku 2008, a odstraňuje základy, na ktorých stoja propagandistické a dezinformačné snahy Ruska.

Gruzínsko naďalej neochvejne zastáva postoj mieru a bezpečnosti a tento svoj záväzok prejavuje konkrétnymi krokmi v procese mierového riešenia rusko-gruzínskeho konfliktu.

Všetky diplomatické nástroje

Vláda Gruzínska využíva všetky dostupné diplomatické nástroje a naďalej plne dodržiava dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia. Gruzínsko nevynakladá žiadne úsilie na to, aby si uľahčilo významné rokovania v rámci ženevských medzinárodných diskusií, ktoré predstavujú jedinečný a inkluzívny formát so spoločným predsedníctvom Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe s účasťou USA, s cieľom náležite vyriešiť pretrvávajúce problémy vyplývajúce z nevyriešeného konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom.

Za posledných 13 rokov sa vynaložilo obrovské úsilie na dosiahnutie pokroku v otázkach nepoužívania sily, zavedenia medzinárodných bezpečnostných dohôd v Abcházsku a v oblasti Cchinvali/Južné Osetsko, ktoré boli zamerané na zabezpečenie mieru a stability v danom regióne a na bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov.

Ruská federácia však nepreukazuje žiadnu ochotu zapojiť sa do zmysluplných rokovaní ani do rokovaní orientovaných na výsledok, úplne zanedbáva svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z dohody o prímerí z 12. augusta 2008 a blokuje diskusie k otázke návratu vnútorne vysídlených osôb.

Pozorovateľskej misii EÚ, ktorá bola nasadená v Gruzínsku ihneď po rusko-gruzínskom konflikte z augusta 2008, je neustále zabraňované vykonávať svoj mandát zriadený na účely monitorovania situácie vo vnútri gruzínskych území Abcházska a Cchinvali.

Izolované územia

Od roku 2009, keď Ruská federácia vetovala mandáty pozorovateľských misií OSN a OBSE, boli obe gruzínske územia Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko uzatvorené pre medzinárodné monitorovacie mechanizmy.

Vážna humanitárna situácia v danom regióne je obzvlášť alarmujúca, pretože vo vnútri okupovaného Abcházska a na území Cchinvali/Južné Osetsko nie sú umožnené žiadne medzinárodné mechanizmy v oblasti ľudských práv.

Vzhľadom na stupňujúce sa provokácie a znepokojivé incidenty v daných oblastiach je obzvlášť dôležité pokračovať v dohodnutých mechanizmoch prevencie incidentov a reakciách na ne (Incident Prevention and Response Mechanisms – IPRMs), ktoré významne prispievajú k zamedzeniu nepriateľských aktov v danej oblasti.

Namiesto toho môžeme pozorovať, že Rusko a jeho okupačný režim oslabuje oba rokovacie formáty, ženevské medzinárodné diskusie, ako aj IPRMs. Stretnutia v Gali sú už 3 roky prerušené, jednotlivé kolá diskusií v Ženeve sú narušované protestnými odchodmi predstaviteľov Ruska a ich okupačným režimom.

Ruské ostnaté drôty

Aj napriek pandémii Rusko zintenzívnilo proces budovania plotov s ostnatým drôtom, zákopov, takzvaných „hraničných“ rázcestníkov a ďalších umelých prekážok pozdĺž okupačnej línie.

Rusko taktiež pokračuje vo svojej taktike hybridnej vojny – prostredníctvom informačných a kybernetických operácií zameraných na to, aby vyvolávali rozdelenie v spoločnosti a ochromili dôveru v inštitúcie. Okrem ďalšej destabilizácie prostredia bezpečnosti má opevnenie okupačnej línie vážne humanitárne následky.

Ľudia majú obmedzený prístup k svojmu súkromnému majetku, k domom, k pôde, k náboženským a kultúrnym miestam, ako aj na cintoríny. Na oboch územiach, v Abcházsku aj v Cchinvali pokračuje porušovanie práva na život, práva nebyť mučený, práva nebyť podrobený krutému a neľudskému zaobchádzaniu, práva nebyť podrobený únosu a práva nebyť svojvoľne zadržaný vo väzbe.

Ďalej sa porušujú majetkové práva, ako aj práva nadobudnúť vzdelanie vo svojom rodnom jazyku, obmedzovanie slobody pohybu a pobytu a diskriminácia na základe etnického pôvodu.

Preventívny krok

Ide o prípady brutálneho mučenia na základe etnického pôvodu. Z tohto dôvodu predstavila vláda Gruzínska Listinu Otkhzoria-Tatunašvili ako preventívny krok s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu situácie, a to prostredníctvom zavedenia reštriktívnych opatrení voči tým jednotlivcom, ktorí budú zodpovední za porušovanie ľudských práv na okupovaných územiach.

Prednedávnom sme sa všetci tešili, keď gruzínsky občan Zaza Gakheladze, ktorého nezákonne zadržali ruské okupačné sily v oblasti Cchinvali, bol prepustený z jednoročného nezákonného zadržania. Tento úspech je ďalším potvrdením dôležitosti pevného postoja a podpory medzinárodných partnerov v mierovom procese.

Vláda Gruzínska bude pokračovať vo svojom mierovom úsilí zabezpečiť prepustenie všetkých gruzínskych občanov, ktorí boli nezákonne pozbavení slobody.

Je potrebné zdôrazniť, že od roku 2008 Gruzínsko každoročne predkladá Valnému zhromaždeniu OSN humanitárnu rezolúciu „Postavenie vnútorne vysídlených osôb a utečencov z Abcházska, Gruzínsko, a z oblasti Cchinvali/Južné Osetsko, Gruzínsko“.

Prijatím rezolúcie Valné zhromaždenie opätovne potvrdzuje neodcudziteľné právo vysídlenej populácie na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domov, uznáva ich vlastnícke práva a vytvára životne dôležitý mechanizmus podávania správ o vývoji v týchto otázkach zo strany generálneho tajomníka OSN.

Vďaka Slovensku

Vláda Gruzínska iniciovala aj každoročnú rezolúciu „Spolupráca s Gruzínskom“ na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva. Veľmi rád by som vyjadril našu vďačnosť za to, že Slovensko každý rok dôrazne podporuje obe rezolúcie a je spolupredkladateľom rezolúcie o vnútorne vysídlených osobách.

Vzhľadom na zhoršenie situácie ľudí postihnutých konfliktom v období vypuknutia pandémie covidu-19, vyjadrila vláda Gruzínska od samého začiatku pandémie svoju pripravenosť poskytnúť plnohodnotnú podporu populácii žijúcej na druhej strane okupačnej línie.

Aj napriek zložitým následkom vojny z roku 2008 sa Gruzínsku podarilo uspieť v jeho demokratickom prechode a ekonomickom rozvoji a ďalej napredovať na svojej nezvratnej ceste smerom k európskej a euroatlantickej integrácii.

V tomto ohľade nám iniciatíva Východné partnerstvo ponúkla významné príležitosti.

Európska únia si so svojimi partnermi buduje diferencované partnerstvá na základe ich individuálnych ambícií a dosiahnutého pokroku. Gruzínsko je favoritom medzi krajinami Východného partnerstva, keďže úspešne zrealizovalo komplexné reformy a zaujalo jednu z vedúcich pozícií Východného susedstva EÚ.

Pridružené trio

Na ceste k integrácii do EÚ vytvorili tri pridružené štáty EÚ (Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko) v máji 2021 spoločný formát koordinácie a spolupráce pod názvom „Pridružené Trio“, ktorého cieľom je ďalšie prehĺbenie európskeho integračného procesu vyššie uvedených štátov.

Gruzínsko je krajinou uchádzajúcou sa o členstvo v NATO a je dobre známe, že všetky praktické nástroje, ktoré máme k dispozícii, napomáhajú urýchliť nadobudnutie jeho plného členstva v NATO.

Na samite v Bukurešti v roku 2008 spojenci odsúhlasili, že sa Gruzínsko stane členom Aliancie. Toto rozhodnutie bolo opätovne potvrdené na nasledujúcich samitoch NATO.

Gruzínsko si dôsledne plní svoje domáce úlohy na ceste k euroatlantickej integrácii. V dôsledku toho krajina naďalej zostáva v programe NATO 30, pričom prišlo k obnoveniu iniciatívy známej ako NATO-Georgia Substantial Package a k zintenzívneniu spolupráce v oblasti bezpečnosti Čierneho mora.

Sme rovnako hrdí aj na to, že prispievame k posilňovaniu globálnej bezpečnosti, keďže nedávno gruzínske obranné sily ukončili 17 rokov svojej úspešnej účasti na operáciách vedených NATO.

Nesmierne si vážime neochvejnú podporu demokratického sveta smerom k zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc, ako aj európsku a euroatlantickú integráciu Gruzínska.