Denník N

Obvinený Makó: Brať úplatky bolo veľmi jednoduché. Na deti vtedy nemyslíte (+ video, podcast)

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Ľudovít Makó bol od roku 2014 do roku 2020 riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy. Z funkcie ho odvolal minister financií Eduard Heger. Krátko nato ho zadržali a vzali do väzby pre podozrenie z podporovania zločineckej skupiny takáčovci. Voči rozhodnutiu o vzatí do väzby ani nepodal sťažnosť a začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z väzby ho o dva mesiace prepustili, je dôležitým svedkom vo viacerých veľkých korupčných kauzách.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa rozhodol brať úplatky,
  • čo znamená spolupráca s políciou,
  • ako fungoval celý skorumpovaný systém,
  • či je hráč alebo s*áč,
  • aký by mal dostať trest.

Z akých trestných činov ste obvinený? 

V prevažnej miere z korupčných trestných činov. Je to viacero skutkov, ale nemôžem ich konkretizovať, lebo v nich ešte prebieha prípravné konanie.

Máte v nejakom prípade podmienečne zastavené trestné stíhanie?

Nie.

Máte zaistený majetok?

Áno. Sú to nehnuteľnosti, ktoré som mal zapísané v katastri, a hnuteľný majetok. Sú to dva menšie bungalovy a rodinné domy z roku 2008, 2013 a 2014, teda ešte pred mojím nástupom do funkcie. A potom aj pozemky, ktoré som nadobudol v roku 2018.

Video: Celý rozhovor s Ľudovítom Makóom o skorumpovanom systéme a braní úplatkov (Autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Takže aktuálne jediná výhoda, ktorú čerpáte zo svojej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, je, že nie ste vo väzbe?

Áno.

Kde ste vyrastali?

V obci Jelenec pri Nitre, v štandardnej rodine, mám jedného brata. Rodičia boli robotníci, mama pracovala na železnici a otec v stavebnej firme Priemstav.

Aké ste mali detstvo?

Ako každé štandardné dieťa na dedine, partia, futbal, a to je asi tak všetko. To, čo sa teraz deje, nemá žiadny súvis s mojím detstvom.

Vyštudovali ste dopravnú priemyslovku v Trnave, konkrétne elektrickú trakciu v doprave. Prečo ste išli na túto školu?

Vtedy ma to bavilo. Elektrickú trakciu v doprave študovali absolventi, ktorí chceli byť rušňovodiči.

Podľa životopisu ste potom robili dva roky majstra v dielni a v roku 1997 ste sa stali policajtom v Nitre a boli ste ním sedem rokov.

Dielenského majstra v rámci nákladnej dopravy som nerobil dva roky, lebo to prerušila základná vojenská služba, ktorá trvala rok. V roku 1997 som nastúpil do Policajného zboru a prešiel som viacerými jeho súčasťami – od pohotovostného útvaru cez rôzne oddelenia v Bratislave až po Úrad súkromných bezpečnostných služieb na prezídiu a nakoniec som bol na krajskom policajnom riaditeľstve v Nitre.

Prečo ste sa chceli stať policajtom?

Lebo som si myslel, že môžem nastaviť veci, ktoré by mohli fungovať tak, ako si niektorí predstavujú. Postupom času som zistil, že ani podmienky, ani ostatné náležitosti ma nenapĺňali tak, aby som dosiahol to, čo som chcel. Mohli ste urobiť čokoľvek, mohli ste byť najlepší, prísť s nápadmi, stále ste boli na tej istej úrovni a s tou istou mzdou. Taký bol systém a tak to bolo zaužívané.

Zobrali ste už ako policajt úplatok?

Nie.

Vtedy vás to nelákalo?

Nelákalo a ani na to neboli vytvorené predpoklady, aké boli vytvorené v mojom ďalšom pôsobení.

Nemali ste príležitosť?

Príležitostí bolo mnoho, ale nebol som presvedčený, že by to tak malo fungovať.

Kedy sa to zmenilo?

Možno rok, rok a pol po mojom nástupe do pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy a malo to viacero dôvodov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Akcia Mýtnik

Branislav Zurian

Ľudovít Makó

Rozhovory

Vladimír Pčolinský

Slovensko

Teraz najčítanejšie