Denník N

Na samite v Bruseli sa námietky Slovenska nepreberali, Únia si ide kúpiť pokoj

Európski politici sa zhodli, že pošlú viac peňazí na humanitárnu pomoc, aby utečenci radšej zostávali v táboroch v susedných krajinách Sýrie. Foto – TASR/AP
Európski politici sa zhodli, že pošlú viac peňazí na humanitárnu pomoc, aby utečenci radšej zostávali v táboroch v susedných krajinách Sýrie. Foto – TASR/AP

Na stredajšom neformálnom stretnutí európskych lídrov sa už neriešili utečenci v Európe, ale to, ako zastaviť príchod ďalších ľudí cez hranice. Pomôcť majú hotspoty či miliarda na humanitárnu pomoc v susedných krajinách Sýrie.

[poll id=“144″]

Presne deň po tom, ako väčšina štátov EÚ odsúhlasila prerozdelenie utečencov, ktoré odmietli štyri krajiny vrátane Slovenska, sa na neformálnom zasadnutí v Bruseli stretli lídri členských krajín EÚ. A hoci sa očakávalo, že premiéri rebelujúcich štátov spustia na Európskej rade vlnu výčitiek, nakoniec sa to nestalo.

„Bolo to o faktoch, nie emóciách,“ vyhlásil po takmer sedem hodín trvajúcom stretnutí prezident Európskej rady Donald Tusk.

Závery samitu boli jasné: európski politici utečencov, ktorí už prišli do Európy, neriešili a hovorili skôr o tom, ako zabrániť tomu, aby sem prichádzali ďalší. Riešením by podľa nich malo byť posilnenie hraníc Schengenu a viac pomoci Sýrčanom, ktorí odišli do susedných krajín ako Turecko, Jordánsko či Libanon.

„Najväčšia vlna utečencov a migrantov nás ešte len čaká, preto musíme napraviť súčasnú politiku otvorených dverí a okien. Musíme sa sústrediť na náležitú ochranu našich vonkajších hraníc a na pomoc utečencom žijúcim mimo Európy a krajinám v našom susedstve,“ vyhlásil Tusk.

Hotspoty najneskôr v novembri

Hoci mnohí novinári na sociálnych sieťach hovorili ironicky o ďalšom nič neriešiacom samite, podľa viacerých diplomatov išlo v prvom rade o neformálne stretnutie, ktoré malo „resetovať“ zlé vzťahy medzi európskymi politikmi a zároveň určiť plán budúcich opatrení, ktorými by Únia mala riešiť utečeneckú krízu.

Najkonkrétnejším záväzkom je spustenie takzvaných „hotspotov“, teda miest na hraniciach Schengenu, kde by sa mali všetci utečenci zaregistrovať, odovzdať odtlačky prstov a požiadať o azyl.

Hotspoty určite vzniknú v Taliansku a Grécku – štátoch, ktoré sú dnes pre státisíce ľudí vstupnou bránou do Únie. O ich vznik zrejme požiadalo aj Bulharsko, ktoré má podobne ako Grécko pozemnú hranicu s Tureckom.

Na tieto miesta vyšle Komisia a členské štáty odborníkov a úradníkov, ktorí by preťaženým miestnym úradom mali pomôcť vybavovať žiadosti o azyl. Z hotspotov by sa neskôr mohli utečenci rozdeľovať medzi ďalšie členské štáty. Podľa stredajšej dohody by sa hotspoty mali vybudovať najneskôr do novembra.

Rovnako sa šéfovia európskych vlád dohodli, že zatlačia na Turecko, aby sprísnilo kontroly na svojich hraniciach, čo by mohlo zastaviť nekontrolované prúdenie utečencov do Európy.

Pokoj si chceme kúpiť

Po dlhých mesiacoch prázdnych rečí o riešení prvotných príčin utečeneckej krízy sa politici ďalej dohodli na tom, že pošlú viac peňazí humanitárnym organizáciám, ktoré pomáhajú utečencom žijúcim v susedných krajinách Sýrie. UNHCR a Svetovému potravinovému programu (WFP) by mala Komisia poslať najmenej 500 miliónov eur a členské krajiny by mali spolu prispieť rovnakou sumou.

Miliarda eur na humanitárnu pomoc, o ktorej hovorí dohoda zo stredy, však určite stačiť nebude. Len tento rok chýbajú humanitárnym organizáciám viac ako štyri miliardy dolárov a väčšina pomoci, na ktorej sa Únia zhodla, by sa mala podľa magazínu Politico vyplatiť až počas budúceho roka.

V záveroch samitu tiež chýba zmienka o tom, či chce Európa tlačiť na Turecko, Jordánsko a Libanon, aby Sýrčanom udelili napríklad pracovné povolenia, vďaka ktorým by sa dokázali uživiť aj sami. Nehovorilo sa ani o tom, či budú členské štáty pokračovať v presídľovaní sýrskych utečencov priamo z táborov v týchto krajinách.

Namiesto toho sa európski politici – zatiaľ neformálne – zaviazali prispieť do dvoch regionálnych fondov, z ktorých by mali prúdiť peniaze do blízkovýchodných (Madad Fund) alebo afrických krajín (Emergency Trust Fund), aby sa postarali o utečencov či zastavili prílev migrantov.

Fica nikto neriešil

Slovenský premiér Robert Fico z mimoriadneho samitu nadšený nebol. „Dáme si zase asi najdrahšiu večeru, aká sa dá urobiť, prídeme na 29 lietadlách, povečeriame, schválime nejaké slávnostné vyhlásenie a pôjdeme v noci domov,“ vyhlásil podľa agentúry SITA pred odchodom do Bruselu. Ešte pred cestou tiež vyhlásil, že očakáva „prudkú výmenu názorov“ o prehlasovaní štyroch členských štátov.

Nič také sa nakoniec nestalo a zvyšní šéfovia európskych vlád Fica neriešili.

„Myslím si, že po parlamentných voľbách sa vzdá svojich silných rečí,“ povedal pre Politico jeden z európskych diplomatov. Na tlačovej konferencii po skončení samitu pôsobil Fico skôr unavene a znudene.

„Keby sa nejakí slovenskí poslanci sťažovali na nočné rokovania, nech sa obrátia na mňa,“ vyhlásil. Stretnutie európskych lídrov podľa neho neprinieslo „žiadne závery, len konštatovania“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie