Žilinka proti špeciálnej prokuratúre: Kysela odmietol vymenovať za zástupcu

Prokurátor Peter Kysel, ktorý kandidoval za špeciálneho prokurátora, nebude zástupcom špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Generálny prokurátor Maroš Žilinka mu koncom minulého týždňa oznámil, že ho do tejto funkcie nevymenuje, a to napriek tomu, že Kysel vyhral výberové konanie a jednohlasne ho schválila aj rada prokurátorov.

Žilinka toto svoje rozhodnutie nevysvetlil. „K vašej otázke sa nebudeme vyjadrovať, pretože personálne veci nebudeme riešiť cez médiá,“ povedala ešte minulý týždeň v utorok Denníku N hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Žilinka zároveň podal na Kysela už druhý disciplinárny návrh. Týka sa prieťahov v konaní v kauze bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorú Kysel dozoruje.

Žilinkovi dopomohol do funkcie generálneho prokurátora Pčolinského brat a poslanec Peter Pčolinský. Žilinka to priznal pred voľbou generálneho prokurátora, keď mal problém zohnať niekoho, kto by ho do funkcie navrhol.

Na otázku, komu vtedy zavolal, povedal: „Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina, s ktorým sa poznáme už dlho, obaja sme východniari. Pán poslanec mi oznámil, že pani poslankyňa Hajšelová by ma ako členka ústavnoprávneho výboru navrhla. Som jej vďačný za to, že našla tú odvahu a urobila to.“

Hoci sa Žilinka vzhľadom na možný konflikt záujmov z rozhodovania v kauze Pčolinský vylúčil, zo zákona má právo podať disciplinárny návrh.

Prieťahy

Kysel podľa Žilinku pochybil už druhýkrát, keď neskoro rozhodol o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Prvýkrát sa to stalo v kauze obvineného bývalého šéfa odposluchov na policajnom prezídiu Jozefa Reháka. Kysel mal vtedy covid a o väzbe sa tak rozhodovalo až 57 dní.

„Zastupovanie bolo vyriešené, ale predpokladám, že kolegovia nekontrolovali spis pred mojou péenkou. Žiadosť prišla tesne predtým, ako som ochorel, a nestihol som ju vybavovať. Nezbavujem sa toho, že je to predovšetkým moje pochybenie, pretože ja som určený ako dozorový prokurátor,“ povedal vtedy Kysel.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to vyriešil s Kyselom pohovorom, ale Žilinkovi to nestačilo a podal disciplinárny návrh, kde chcel, aby Kysel dostal zrážky zo mzdy. Vec pripadla 3. disciplinárnej komisii a tá Žilinkov návrh odmietla z dôvodu, že disciplinárne pochybenie už vyriešil špeciálny prokurátor. Zatiaľ nie je známe, či sa Žilinka proti tomuto rozhodnutiu odvolal.

Druhý návrh doteraz nebol známy. Aj naň sa Denník N minulý týždeň pýtal Žilinku, ale odmietol odpovedať. „V období od nástupu generálneho prokurátora Maroša Žilinku do funkcie bolo celkovo podaných 6 návrhov na disciplinárne konanie prokurátora, z čoho 2 návrhy podával generálny prokurátor. Žiadne z nich ešte nebolo právoplatne ukončené, preto sa k nim v súčasnosti nebudeme vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa Tökölyová.

Kysel však Denníku N potvrdil, že druhý návrh mu bol doručený. Týka sa toho, že o Pčolinského žiadosti o prepustenie z väzby sa nerozhodovalo 21 dní.

Návrh prišiel na prokuratúru 1. apríla tento rok – na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou. Na Úrade špeciálnej prokuratúry žiadosť zaevidovali v utorok po sviatkoch 6. apríla. Kysel vzápätí vyžiadal rovnopis od vyšetrovateľa, pretože spis bol aj s utajovanými prílohami na Najvyššom súde. Vyšetrovateľ mu ho však poslal až 19. apríla. Hneď na druhý deň Kysel rozhodol, žiadosť o prepustenie z väzby zamietol a vec predložil súdu na rozhodnutie.

Súd nechal Pčolinského vo väzbe, proti čomu podal obvinený sťažnosť, ktorú Najvyšší súd zamietol a Pčolinskému ešte rozšíril dôvody väzby.

Kysel generálnej prokuratúre vysvetľoval, že Pčolinského žiadosť bola od začiatku apríla až do rozhodnutia niekoľkokrát rozsiahlo dopĺňaná a zároveň sa musel zaoberať námietkou zaujatosti voči všetkým prokurátorom ÚŠP, ktorú podal ďalší obvinený v tejto veci.

Žilinka si však myslí, že mal od vyšetrovateľa spis urgovať a rozhodnúť skôr. Prokuratúre to v rozhodnutí vytkol aj Najvyšší súd. Generálny prokurátor navrhuje Kyselovi zraziť mzdu o 15 percent na jeden mesiac.

Rada prokurátorov

„Samozrejme, generálny prokurátor má na taký postup právo. Ja môžem len skonštatovať, že som splnil všetky zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie, úspešné výberové konanie a súhlas rady prokurátorov,“ povedal Kysel na Žilinkovo rozhodnutie.

Kysel sa domnieva, že dôvodom na nevymenovanie sú podané disciplinárne návrhy. „V ani jednom z nich sa mi nekladie za vinu spáchanie závažného disciplinárneho previnenia, kde by jednou zo sankcií mohlo byť odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora ÚŠP. V podaných návrhoch je mi navrhovaná sankcia zrážky z platu. Mieru môjho zavinenia nech posúdi disciplinárna komisia, vysvetlím pred ňou všetky okolnosti a nie som stotožnený s argumentáciou generálneho prokurátora v uvedenej veci,“ dodal ešte.

Rada prokurátorov odobrila Kysela do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora ešte v máji. „Zohľadnili sme všetky skutočnosti,“ povedal vtedy jej predseda Stanislav Jakubčík.

Kysel mal podľa Jakubčíka pri prvom pochybení tri týždne z danej lehoty covid a mali ho aj prokurátori, ktorí ho mali zastúpiť.