Športový newsfilter: Bolo namieste pýtať sa, čo Sabbatiniho tetovanie znamená

Dobrý deň,

v novom športovom newsfiltri sa dočítate aj o tom:

či je Sabbatiniho tetovanie o láske alebo nenávisti;
že Matej Tóth sa smie každému pozrieť do očí;
že nám rastie výnimočná hokejová generácia;
že minimálne Slovan zažije európsku futbalovú jeseň;
že sa Slovan pochválil Benčičovou, hoci náš tenis je na svojom dne.

Športový newsfilter vychádza vždy v pondelok ráno a posielame ho aj e-mailom vo forme newslettra.

Autorom prvých dvoch bodov je Michal Červený, tretieho Tomáš Čorej a zvyšných Štefan Bugan.

1. Tetovanie o láske, nie o nenávisti

„Mal to byť deň plných osláv,“ povzdychol si golfista Rory Sabbatini po tom, ako sa vrátil z Tokia so striebornou olympijskou medailou.

Náladu mu pokazili dohady slovenskej verejnosti, novinárov aj odborníkov, či tento rodák z Juhoafrickej republiky náhodou nesympatizuje s miestnym hnutím AWB, ktoré presadzuje nadvládu bielych.

Dohady sa objavili potom, ako sa Sabbatini vôbec prvýkrát dostal na oči širokej verejnosti. Fotografie z jeho strieborného výkonu odhalili tetovanie, ktoré pripomína triskelion, logo hnutia AWB.

Sabbatini aj jeho manželka Martina sa bránili, že tetovanie symbolizuje tri písmená L a majú ho obaja. Znamená love, loyalty a laugh, čiže láska, lojalita a smiech.

Žiadny odborník doteraz nepovedal, že je stopercentne presvedčený o tom, že Sabbatini naozaj sympatizuje s rasistami. „Oprávnene však vyvoláva otázky,“ povedal nám Daniel Milo, odborník na extrémizmus.

Je namieste pýtať sa, čo to tetovanie znamená, a zisťovať, či je podobnosť naozaj náhodná.

Prvý slovenský golfový olympijský medailista sa pre Slovákov v Tokiu stal verejne známou osobou. Keď v roku 2018 získal slovenské občianstvo, hovorilo sa, že sa tu pokúsi naštartovať rozvoj svojho športu.

Ak má chodiť po školách a ukazovať deťom krásy golfu, mali by sme si byť istí, že nezdieľa myšlienky, ktoré v roku 2021 nepatria do žiadnej spoločnosti na svete.

Keďže sa doposiaľ neobjavili žiadne náznaky, že by Sabbatini s podobnými myšlienkami naozaj sympatizoval, a neozval sa ani nikto z jeho minulosti, momentálne sa javí ako pravdepodobné, že jeho tetovanie je naozaj len o láske a nie o nenávisti.

2. Tóth sa každému smie pozrieť do očí

Okrem štvorkajaku bol najväčšou slovenskou medailovou nádejou v druhom týždni olympiády Matej Tóth, ktorý v chôdzi na 50 kilometrov obhajoval zlatú medailu.

Za tých päť rokov stihol Tóth všeličo – podarilo sa mu uspieť v boji o očistenie svojho mena a minulý rok napríklad zašliapať výkon roka. V roku 2017 na MS štartovať nemohol, o rok neskôr bol druhý na majstrovstvách Európy a pred dvomi rokmi nedokončil MS v Dauhe.

Teraz síce olympijské preteky v Sappore dokončil, no do cieľa prišiel „až“ na 14. priečke. Tóth sa držal s favoritmi len približne do polovice pretekov a do cieľa prišiel s viac ako 6-minútovým mankom na zlatého Dawida Tomalu z Poľska.

V cieli potom hovoril, že od polovice pretekov viac ako so súpermi bojoval sám so sebou. Išlo mu hlavne o to, aby posledné preteky kariéry dokončil so cťou a aby sa „každému mohol pozrieť do očí“.

Tóth končí kariéru ako 38-ročný, síce už nie na vrchole svojich síl, ale stále v solídnej forme. A navyše za sebou nezanecháva len odkaz výborného športovca, ale aj rovnej osobnosti.

Mnohí mu zrejme nezabudnú jeho účasť v prezidentskej kampani kandidáta Smeru-SD Maroša Šefčoviča, ktorú neskôr označil za chybu. Iné spektrum spoločnosti mu zasa neodpustí výrok o nadopovaných Rusoch, na ktorých sa teraz nepozerá už tak jednoznačne.

Treba však spomenúť všetko ostatné, čo spravil dobre:

keď ho (zdá sa) neférovo podozrievali z dopingu, nehral sa na obeť, nekonšpiroval a nevyplakával, ale problému sa postavil čelom;
roky sa aktívne zúčastňuje na dobročinných projektoch a podporuje projekty, ktoré formujú našu spoločnosť;
už počas kariéry využil svoje meno na založenie športovej akadémie, ktorá pôsobí na celom Slovensku;
hneď po vypuknutí pandémie išiel vzorom tým, že išiel do dobrovoľnej karantény, tento rok sa zapojil aj do očkovacej kampane.

S ukončením jeho aktívnej kariéry odchádza športovec, ktorý sa stal známym nielen vďaka svojim výkonom, ale aj tým, ako v roku 2017 počas dopingovej kauzy spojil národ. A aj keď mnohí kričali, ako sa mu krivdí, lebo je Slovák, on to nikdy nepovedal – hoci národ si to veľmi želal počuť.

Tóth sa však zrejme zo slovenského športu nevytratí. Už počas kariéry pôsobil ako zástupca športovcov vo Svetovej atletike či Slovenskom olympijskom a športovom výbore a dá sa očakávať, že bude pokračovať ako športový funkcionár či manažér.

3. Najsilnejšia generácia za posledné roky

Slovenským hokejistom do 18 rokov nevyšlo finále Hlinka Gretzky Cupu, v ktorom prehrali 2:7 s rovesníkmi z Ruska. Už len to, že sa doň dostali a ako sa doň dostali, je však veľkým úspechom.

Slováci počas celého týždňa predvádzali výborné výkony. Upozornili na seba už v prvom zápase, v ktorom zvíťazili 5:2 nad USA, no najviac pozornosti získali po víťazstve 12:2 nad Nemcami.

Zverenci Ivana Feneša následne zdolali aj Švédsko a v semifinále triumfovali nad Fínmi 6:2.

Hlinka Gretzky Cup pritom nie je žiadnym druhotriednym turnajom – jednotlivé reprezentácie ho zväčša berú mimoriadne vážne a prichádzajú naň so silnými kádrami. Slovensko na ňom v posledných rokoch končilo na posledných miestach.

Ide o ďalší dôkaz, že generácia slovenských hráčov z ročníkov 2004 a 2005 má mimoriadny potenciál, pričom podľa expertov je najlepšia za posledné roky.

Denník N sa rozprával s bývalým reprezentačným brankárom Jánom Lašákom, trénerom Jánom Filcom a s Jakubom Homoľom, zakladateľom portálu SlovakProspects.com:

Homoľa vraví, že vysoká výhra proti Nemecku v našich podmienkach nemá obdobu: „Väčšinou takúto dominanciu ukazuje Kanada, no určite nie Slovensko.“
Lašák tvrdí, že o brankársku pozíciu sa vďaka Rastislavovi Eliášovi, Jánovi Korcovi či viacerým ďalším nemusíme obávať: „Títo chlapci majú charakterovo – aj čo sa týka chytania – výborne našliapnuté.“
Homoľa dodáva: „To iba potvrdzuje, že ročník 2004 nie je výnimočný iba z hľadiska toho, že je tam zopár vynikajúcich hráčov. Je jedinečný aj z hľadiska šírky jeho kvality.“
Filc si myslí, že dobré výsledky dokazujú posun v kvalite klubovej prípravy: „Naozaj sa dbá na rozvoj hráčov po všetkých stránkach. Či už je to Nitra, alebo Poprad, hráči ukazujú, že sú dobre nachystaní.“

Jednou z predností slovenského tímu bola kolektívna hra, na turnaji však zaujali viaceré individuality. Slovensko malo medzi desiatimi najlepšie bodujúcimi hráčmi až piatich zástupcov – Dalibora Dvorského, Juraja Slafkovského, Petra Repčíka, Filipa Mešára a Alexa Černíka.

Oni aj viacerí ďalší hráči vrátane Šimona Nemca, Adama Sýkoru či Serváca Petrovského majú potenciál byť vysoko draftovaní a hrať v NHL.

4. Dobré výsledky slovenských klubov

Futbalisti Slovana Bratislava sú veľmi blízko k tomu, aby si na jeseň zahrali skupinovú fázu niektorého z európskych pohárov. Po vypadnutí z Ligy majstrov so švajčiarskym majstrom BSC Young Boys pokračujú v Európskej lige.

Úlohu favorita proti tímu Lincoln Red Imps z Gibraltáru zvládli v prvom zápase s prehľadom a u súpera vyhrali 3:1. Ak nezbabrú odvetu, budú mať istotu skupinovej fázy minimálne v Konferenčnej lige a stále budú v hre aj o skupinu Európskej ligy. Za Slovan hral opäť výborne Vladimír Weiss mladší, ktorý sa podieľal na všetkých troch gólových akciách.

Trnava hrala v Konferenčnej lige proti Maccabi Tel Aviv bez divákov, dostala totiž trest od UEFA za rasistické správanie fanúšikov. Situáciu vyriešila tak ako Slovan predvlani v Európskej lige a do hľadiska zavolala deti, na ktoré sa zákaz nevzťahoval. Izraelský tím bol v zápase lepší, preto bol tréner Michal Gašparík spokojný aj s remízou 0:0, ktorá Spartaku dáva šance pred odvetou.

Žilina nastúpila v Kazachstane proti Tobolu Kostanaj, za ktorý hrá aj bývalý hráč Manchestru United a dlhoročný srbský reprezentant Zoran Tošič. Kazašský tím vyradil v predošlom kole Konferenčnej ligy Hajduk Split. Žilina tomuto súperovi veľa nedovolila a vonku vyhrala 1:0.

Tento rok sa môže stať, že si v skupinovej fáze európskych pohárov zahrá viac ako jeden slovenský klub. Slovan to už má takmer isté, Trnava a Žilina by v prípade postupu museli vyradiť ešte jedného súpera.

Slovenské kluby zatiaľ dobre využili reorganizáciu súťaží, vďaka ktorej je cesta do skupinovej fázy ľahšia. Aj v Konferenčnej lige však sila súperov postupne rastie a vo 4. predkole sa zapoja do súťaže už aj AS Rím či Tottenham.

5. Na vítaní Benčičovej

Slovenský tenis je na tom najhoršie v ére samostatnosti. Pred týždňom chýbalo málo a prvý raz v histórii by sme nemali nikoho v prvej stovke rebríčka medzi ženami ani mužmi. Anna Karolína Schmiedlová bola na 99. a Norbert Gombos na 108. mieste.

Túto realitu tak trochu maskujú tri skvelé príbehy, ktoré však o stave slovenského tenisu nehovoria nič.

1. Marián Vajda je tréner najlepšieho tenistu na svete Novaka Djokovića.

2. 36-ročný Filip Polášek, ktorý päť rokov nehral tenis, sa tento rok stal grandslamovým víťazom vo štvorhre.

3. A najnovšie sa olympijskou víťazkou stala Švajčiarka so slovenskými koreňmi Belinda Benčičová, ktorá občas trénuje na Slovane a hrala zaň aj extraligu.

Slovan túto skutočnosť využil a s Benčičovou usporiadal tlačovku, na ktorej jej blahoželal Miloslav Mečíř, takisto olympijský víťaz a predseda tenisového Slovana.

Na tejto propagácii nie je nič zlé. Smutný je len fakt, že slovenských hráčov vítať nemôžeme, pretože sme už dlho nevychovali nikoho, kto by dosahoval svetovú úroveň. Posledný bol Martin Kližan, ktorý pred dvoma mesiacmi ukončil kariéru. Hoci Kližan vysokú úroveň neukazoval v každej fáze kariéry, vo svojej najlepšej forme bol naozaj výborný hráč, ktorý vedel potrápiť aj hviezdy.

Najväčší potenciál majú zo Slovákov traja 23-roční – Alex Molčan, Lukáš Klein a Viktória Kužmová. Momentálne však ani jeden z nich nie je v prvej stovke a za nimi sa nikto netlačí. V prvej tisícke rebríčka ATP je 266 hráčov mladších ako 23 rokov a žiadny z nich nie je Slovák, v prvej päťstovke rebríčka WTA je 134 hráčok mladších ako 23 rokov a žiadna nie je Slovenka.