Denník N

Začiatky demokracie v Prievidzi: Ako chcelo 88 voličov lynčovať farára Slotu

Prievidza. Foto N - Tomáš Hrivňák
Prievidza. Foto N – Tomáš Hrivňák

Príslušníci slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia vo voľbách zvyčajne štartovali z nepriaznivej pozície.

Autor je historik
Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi

Dvadsiateho deviateho novembra 1865, v jedno mrazivé ráno koncom jesene, sa v Prievidzi zhromaždil obrovský dav. Ulice mestečka, ktoré malo v tom čase sotva 2500 obyvateľov, zaplavilo asi poldruha tisíca mužov. Mnohí z nich ukrývali pod kabátmi zbrane – najmä palice a drúky. Dnes to už znie možno prekvapujúco, ale takto sa pripravovali na oslavu demokracie – na voľbu poslanca uhorského snemu. A ako to už v podobných prípadoch býva, palice ani drúky neostali ukryté dlho.

Prievidza bola čoskoro plná ľudí so zakrvavenými hlavami, ale i takých, čo sa ustráchane schovávali za pandúrov, členov volebnej komisie, ukrývajúcich sa v stajni, alebo farárov, ktorí sa púšťali do krvavých bitiek.

Tento príbeh je však zaujímavý aj z iného dôvodu: práve v tomto období sa totiž rozhodovalo, či sa reprezentanti slovenských národných ideí stanú plnoprávnymi, alebo len druhoradými občanmi historického Uhorska.

Praktická skúška možnosti zmierenia

Marcové zákony v roku 1848 výrazne zasiahli do života takmer každého obyvateľa krajiny. K najvýznamnejším zmenám patrilo rozšírenie volebného práva. Predtým bola politika takmer výhradne monopolom šľachty. Voľby prebiehali spravidla tak, ako o tom píše Kalinčiak vo svojej Reštavrácii – uprostred hektolitrov vína a bitiek, zatiaľ čo z hlasovania vyšiel víťazne kandidát,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie