Nie je čas na výhovorky. Zem sa do roku 2040 podľa každého scenára oteplí o 1,5 stupňa, tvrdí správa panelu OSN

Načasovanie mohlo byť sotva aktuálnejšie. Grécko po najsilnejšej vlne horúčav za 34 rokov bojuje s rozsiahlymi požiarmi, tie sužujú aj Turecko či Sibír. Rekordné teploty hlásila nedávno Kanada.

Záplavy spôsobené výdatnými zrážkami zasiahli v júli Nemecko aj Čínu.

Vedci teraz hovoria, že tieto katastrofy sa budú opakovať častejšie a budú intenzívnejšie.

V pondelok Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) predstavil prvú časť šiestej správy.

Ide o zhodnotenie vedeckých poznatkov o klimatickej zmene z dostupných štúdií, podobnú správu naposledy priniesli v roku 2013. Prvá časť sa venuje fyzike tohto javu.

Nesporne ľudský vplyv

Dlhoočakávaná správa hovorí, že planéta sa otepľuje najrýchlejšie minimálne za posledných dvetisíc rokov. A nie je pochýb, že je to z dôvodu ľudskej činnosti. Správy predtým použili trochu slabšie slová.

„Je nesporné, že ľudský vplyv otepľuje atmosféru, oceány a zem. Dejú sa rozsiahle a rýchle zmeny v atmosfére, oceánoch, kryosfére a biosfére,“ píše sa v správe.

Celkovo je pod ňou podpísaných 234 autorov zo 65 krajín, ktorí vychádzali zo 14-tisíc vedeckých prác.

Vývoj globálnej teploty do roku 1 do 2020 a od roku 1850 do roku 2020 (zelenou, ako by sa vyvíjala bez vplyvu človeka). Zdroj – IPCC

Správa tvrdí, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý je hlavným skleníkovým plynom zohrievajúcim Zem, je najvyššia za minimálne posledné dva milióny rokov.

Koncentrácia metánu v atmosfére je rekordná za aspoň 800-tisíc rokov.

Vzťah medzi nárastom koncentrácie CO2 a globálnej teploty je takmer lineárny. „Je to fyzika,“ povedala francúzska klimatologička Valérie Masson-Delmotte na tlačovej konferencii.

Vzťah medzi kumulatívnym množstvom emisií CO2 od roku 1850 a nárastom tepoty je lineárny. Zdroj – IPCC

Päť scenárov

Panel modeluje päť scenárov, ako sa bude teplota na planéte vyvíjať v 21. storočí. Tie závisia od toho, koľko skleníkových plynov budeme ako ľudstvo do ovzdušia naďalej vypúšťať. Momentálne je to asi 35 gigaton (miliárd ton) oxidu uhličitého ročne.

V ostatnej dekáde bola globálna teplota v priemere o 1,09 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1850 až 1900. Ostatných päť rokov bolo pritom najteplejších v dejinách meraní.

Podľa panelu už je takmer isté, že sa teplota zvýši na 1,4 stupňa Celzia do roku 2040 bez ohľadu na to, aké kroky spravíme. V prípade stredného scenára by to mohlo byť už začiatkom 30. rokov. Momentálne máme nakročené (stredný scenár) k tomu, aby sa teplota na konci storočia zvýšila od 2 do 3 stupňov Celzia.

Päť scenárov vývoja teploty do roku 2100. V tom najlepšom sa podarí udržať teploty okolo 1,5 stupňa nad normál, v tom najhoršom pôjde až k 5 stupňom. Zdroj – IPCC

Správa však ponúka aj náznaky optimizmu. Ak by ľudstvo do roku 2050 v globále dosiahlo uhlíkovú neutralitu, teda ak by výrazne znížilo produkciu emisií a zároveň ich sťahovalo z atmosféry, otepľovanie sa podarí stabilizovať.

Podľa najoptimistickejšieho scenára by v roku 2060 dosiahlo oteplenie planéty 1,6 stupňa Celzia a následne začne mierne klesať. Do konca storočia by teplota klesla na 1,4 stupňa nad úroveň v 19. storočí. Bude sa to diať aj napriek tomu, že oxid uhličitý pretrváva v atmosfére desiatky až stovky rokov, a teda jeho koncentrácia bude zrejme stále vysoká.

„Predtým sa predpokladalo, že teplota bude rásť aj po tom, čo dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Ale teraz očakávame, že príroda k nám bude milá, a ak dosiahne uhlíkovú neutralitu, nebude už snáď teplota rásť,“ povedal pre BBC jeden z autorov štúdie profesor Piers Forster z Univerzity v Leedsi.

“Ak emisie znížime na čistú nulu a udržíme ich tam, otepľovanie sa stabilizuje,“ povedal pre Financial Times Joeri Rogelj z Imperial College London, jeden z autorov správy.

Efekty už vidíme

Ani nárast na 1,5 stupňa Celzia pritom nie je malý a podľa panelu bude znamenať častejšie a intenzívnejšie záplavy či vlny horúčav. “Efekty už vidíme a veci sa zhoršia s každým aj malým oteplením,“ povedal pre Financial Times Ed Hawkins, jeden z autorov správy.

Čísla vyzerajú mierne, no treba si uvedomiť, že ide o globálnu teplotu a pevnina sa otepľuje viac ako oceány.

Napríklad v júli na Slovensku bola podľa SHMÚ odchýlka od priemernej mesačnej teploty na meteorologických staniciach od 2,5 do 3,5 stupňa Celzia. 

Najviac na planéte rastie teplota v Arktíde, panel očakáva, že do roku 2050 bude pravdepodobne aspoň raz v septembri úplne bez ľadu.

Niektoré zmeny vydržia stáročia

Ani rýchle konanie štátov však nezmení niektoré dosahy klimatickej zmeny. Panel napríklad tvrdí, že isté efekty sú už nezvratné a budú trvať stovky, možno až tisícky rokov. Medzi nimi je napríklad nárast hladiny oceánov, topenie pevninských ľadovcov či zmeny v oceánoch.

Nárast do 1,5 stupňa Celzia je však ten najideálnejší scenár, ku ktorému sme stále ďaleko. Tie najpesimistickejšie hovoria o náraste teploty okolo 5 stupňov Celzia do konca storočia.

Panel aj preto vyzýva na zavedenie globálnej uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zároveň hovorí, že treba znížiť aj produkciu iných skleníkových plynov, ako napríklad metánu, ktorý má silnejšie skleníkové vlastnosti ako CO2, no v atmosfére vydrží kratšie.

Ako povedala Valérie Masson-Delmotte, minulý rok pre lockdowny došlo k miernemu poklesu vypúšťaných emisií CO2 o niekoľko percent, no išlo o dočasný pokles, ktorý nebude mať významný vplyv.

Červený kód

„Dnešná správa Prvej pracovnej skupiny IPCC je červeným kódom pre ľudstvo,“ povedal vo vyhlásení generálny tajomník OSN António Guterres.

„Ak spojíme sily, môžeme sa vyhnúť klimatickej katastrofe. Ale dnešná správa hovorí jasne, že nie je žiaden čas na meškanie ani priestor na výhovorky,“ povedal Guterres. Generálny tajomník OSN dodal, že ráta s predstaviteľmi štátov, že nadchádzajúci klimatický samit v škótskom Glasgowe, ktorý sa uskutoční v novembri, bude úspešný.

Európska únia a USA už sľúbili, že chcú byť uhlíkovo neutrálne do roku 2050. Čína, ktorá je momentálne najväčší znečisťovateľ na svete, hovorí o roku 2060.

Čistá uhlíková neutralita neznamená, že by štáty už nevypúšťali žiadne emisie do ovzdušia, ale že by to vyvážili prostriedkami, ktoré by odčerpávali CO2 z atmosféry, ako sú zalesňovanie či umelé zachytávanie CO2. Tieto technologické možnosti však ešte nie sú „pripravené“ a majú „neželané vedľajšie účinky“.

Správu podporili zástupcovia 195 štátov sveta. Podľa Financial Times mala Saudská Arábia námietky voči niektorým výrazom. Napríklad chceli, aby sa v texte nespomínali „uhlíkové emisie“, ale „emisie skleníkových plynov“, no napokon „veda prevážila“.