Denník N

Nevyhovárali sa. Slováci medailovo nesklamali, viacerí však išli pod svoje možnosti

Ján Volko po rozbehoch na 200 metrov. Foto - TASR/Michal Svítok
Ján Volko po rozbehoch na 200 metrov. Foto – TASR/Michal Svítok

Nová časť rubriky Porazení. Byť fanúšikom úspešných je ľahké, toto sú prehry, z ktorých vás porazí.

Dobrý deň,

účasť Slovenska na OH v Tokiu v očiach mnohých športovcov, funkcionárov aj fanúšikov asi najlepšie vystihuje otrepané slovné spojenie ‚zmiešané pocity‘.

Na olympiáde súťažilo historicky najmenej Slovákov, napriek tomu získali viac medailí ako niektoré početnejšie výpravy pred nimi.

V Tokiu sa predstavilo 41 slovenských športovcov, ktorí sa po zisku jednej zlatej, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily umiestnili na 50. mieste konečnej medailovej bilancie.

V tabuľke, ktorá zohľadňuje pomer medailí k počtu obyvateľov krajiny, skončilo Slovensko ešte vyššie, a to na 33. priečke. Toto hodnotenie suverénne ovládlo San Maríno, krajina s asi 34-tisíc obyvateľmi, ktorá získala jedno striebro a dva bronzy. Na OH pritom vyslalo iba 5 športovcov.

Naopak, India, druhá najľudnatejšia krajina sveta, získala iba o tri medaily viac ako Slovensko.

Z tohto pohľadu to teda ani zďaleka nie je najhoršie vystúpenie Slovenska na OH. V Atlante súťažilo v roku 1996 až 71 Slovákov, no získali iba tri medaily – z každej jednu. O štyri roky neskôr v Sydney bola účasť 108 slovenských športovcov zavŕšená 5 medailami, pričom získali iba o jedno striebro viac ako výprava v Tokiu.

V Londýne v roku 2012 nezískalo Slovensku prvýkrát v ére samostatnosti ani jednu zlatú medailu, čím sa umiestnilo na 59. mieste celkového poradia.

Preto je zisk štyroch medailí v Tokiu, z toho jednej zlatej, úspech, zhodnotil podľa slovenského olympijského portálu Roman Buček, vedúci slovenskej výpravy. Zdôraznil však, že Slovensko má „menej umiestnení do 8. miesta ako v Riu de Janeiro. Tentoraz ich bolo len osem.“

V Riu sa pred piatimi rokmi do najlepšej osmičky vo svojich športoch dostalo 11 Slovákov, pričom získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily, čo im stačilo na 37. miesto v záverečnej bilancii. Najvyššie sa Slovensko umiestnilo na hrách v Pekingu v roku 2008, keď skončilo spolu s Českom 24. za tri zlaté a tri strieborné medaily.

„Nie celkom sa nám darí dopĺňať vlnu odcházajúcich športovcov,“ priznal Buček po skončení hier v Tokiu. Dodal, že od niektorých Slovákov sa v Japonsku čakalo viac. „Analýzy si budú musieť spraviť predovšetkým oni, ich tréneri a športové zväzy.“

Polovica Slovákov skončila v prvej polovici štartového poľa. Niektorí športovci to vnímali ako úspech, iní však boli zo svojich výkonov sklamaní. K nim patrili strelkyňa Danka Barteková, ktorá sa umiestnila 13. v skeete, či vodný slalomár Matej Beňuš, ktorý bol šiesty v C1. Na OH chceli obaja získať medailu, na ktorú mali podľa športovej verejnosti reálnu šancu.

Nespokojnosť so svojím výkonom prejavili aj športovci, ktorí boli ešte ďalej od zisku medaily. Strelec Juraj Tužinský, majster Európy vo vzduchovej pištoli na 10 metrov, vypadol už v kvalifikácii. Nedarilo sa ani stolnotenistom. Zmiešaný pár Barbora Balážová, Ľubomír Pištej, čerství vicemajtri Európy, zlyhali už v osemfinále.

Ján Volko v behoch na 100 m a 200 m výrazne zaostal za svojimi rekordmi a nepostúpil do semifinále.

Vedúci výpravy Buček napriek tomu vidí potenciál do ďalšieho olympijského cyklu. Upozorňuje však, že „generačná výmena je komplikovaný proces“.

Napokon, aj najúspešnejším slovenským športovcom istý čas trvalo, kým dosiahli výraznejší úspech na olympiáde. Chodec Matej Tóth, ktorý v Tokiu ukončil dlhú kariéru 14. miestom na 50 km, bol na svojej prvej olympiáde v Aténach v roku 2004 až 32. na 20 kilometrov. O dvanásť rokov neskôr vyhral v Riu olympiádu na 50-kilometrovej trati.

Aj on tak pozná staré pravidlo, podľa ktorého prehráva každý športovec sebe vlastným spôsobom. Rovnako to bolo aj pri slovenských olympionikoch v Tokiu.

V dnešnej časti rubriky „Porazení“ sa dočítate:

  • ako na svoje zlyhania či smolu reagovali jednotliví slovenskí športovci;
  • ako málo chýbalo niektorým k úspechu;
  • čomu nerozumela Danka Barteková či
  • prečo má v dnešnom prehľade špeciálne miesto triatlonista Richard Varga.

Rubriku Porazení vám prinášame každý piatok a môžete sa prihlásiť aj na jej odber vo forme newslettra.

Danka Barteková počas kvalifikácie v skeete.ž Foto – TASR/Martin Baumann

Prehľad vybraných slovenských neúspechov na OH v Tokiu

Matej Beňuš (vodný slalom, C1), 6. miesto: Strieborný medailista z Ria de Janeira sa tentokrát nedostal na pódium. Vo finálovej jazde nabral dve trestné sekundy. Bez nich by bol získal bronz. „Mal som vyššie ambície. Chcel som hocijakú medailu. Cieľ sa mi nepodaril. Samozrejme, som z toho sklamaný, ale svet sa mi nezrúti,“ hodnotil pre TASR.

Hoci sa na olympiádu kvalifikoval na poslednú chvíľu, patril k hlavným favoritom. Po jeho šiestom mieste nem

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

OH Tokio 2021

Porazení

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie