Denník N
Filip Obradovič
Správy vybral a komentoval Filip Obradovič
1. Čo nám hovorí priznanie Čecha
Bývalý člen vedenia finančnej správy Daniel Čech sa priznal, že prevzal úplatok 200-tisíc eur. Je to len pár dní po tom, čo sa ku korupčnému správaniu priznala aj bývalá prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová.
Obaja patria k skupine ľudí, ktorých obvinila NAKA v stredu minulý týždeň v rámci akcie Mýtnik 3 na základe výpovedí bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa Michala Suchobu.
Priznanie Čecha je v prvom rade dobrou správou pre Imreczeho a Suchobu, ktorých výpovede s každým priznaním získavajú na dôveryhodnosti. A zlou správou pre všetkých, o ktorých obaja svedčia, že boli súčasťou korupčného systému.
Ani ticho, prskanie síry cez videá na Facebooku či fotky spred šopy to nezakryjú.
Dva svety. Prípad Daniela Čecha stojí za pozornosť z dvoch dôvodov. Po prvé, ilustruje, prečo nehovoriť celú pravdu, zamlčiavať alebo rovno vyšetrovateľom klamať nemusí byť chytré rozhodnutie.
Koncom apríla uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, za priznanie a spoluprácu vyviazol len s podmienkou a peňažným trestom 30-tisíc eur, týkalo sa to úplatku vo výške 14-tisíc eur. Teraz sa priznáva, že prebral od Imreczeho 200-tisíc v škatuli od tenisiek, ktoré bývalý šéf finančnej správy vybavil u Suchobu ako ďakovné.
Keďže ide o takú sumu, ktorá sa nedá nepamätať, no sám o nej pred vyšetrovateľmi nepovedal, priťažil si.
Druhá rovina je, ako sa dá vystavať na prípadoch Čecha, Imreczeho, Suchobu, ale aj Ľudovíta Makóa, ktorý dal Denníku N rozhovor, fungovanie korupčného systému v štáte.
Z výpovedí zatiaľ vyplýva, že existovali dva svety, ktoré sa navzájom prelínali. Jeden predstavoval prvú a druhú ligu úradníkov, ktorých financovali oligarchovia a ich blízki podnikatelia. To je svet, do ktorého patril napríklad Čech, Imrecze, Wittenbergerová, Suchoba. V ňom si rozdávali úplatky medzi sebou, preto keď dvaja kľúčoví ľudia zo schémy (Imrecze, Suchoba) začnú vypovedať, ostatní majú len minimum manévrovacieho priestoru.
Svet za obranou. Nevieme všetko, ale podľa výpovedí, ktoré nemusia byť automaticky vo všetkom pravdivé, ten druhý svet bol opatrnejší a mal z bezpečnostných dôvodov vystavanú obranu. Tú tvorili vybavovači, sprostredkovatelia, emisári, oligarchovia často v jednej osobe, až za nimi boli najvyššie postavení ľudia v štáte.
O tom je aj prípad Petra Pellegriniho, ktorý si síce mal od Františka Imreczeho vypýtať úplatok, ale vybaviť ho mal už Miroslav Výboh. Vyzerá to tak, že na to, aby sa zrútil druhý svet, potrebujete prejsť cez jeho hradby. Obvinení Výboh aj Brhel musia začať rozprávať. Jedine, ak by niekto v minulosti urobil chybu a nepostupoval podľa osvedčených pravidiel.
Nevieme, ako sa napokon vyšetrovanie korupčných káuz skončí, či dôjde aj na najvyššie poschodia politiky. Ale v lepšej spoločnosti na obžalobu stačí, že značná časť úradníckej elity Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Petra Pellegriniho aj Petra Kažimíra čelí vyšetrovaniu pre korupciu, ich kľúčoví ľudia sa priznávajú, svedčia aj o nich samotných, a napriek tomu zodpovednosť a sebareflexiu všetci títo páni obchádzajú na kilometre.
2. Žilinka proti prokurátorom
Generálny prokurátor Maroš Žilinka koncom minulého týždňa oznámil prokurátorovi Petrovi Kyselovi, že nebude zástupcom špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Nebolo by na tom nič nezvyklé, ak by sa tak nerozhodol napriek tomu, že Kysel vyhral výberové konanie a jednohlasne ho schválila rada prokurátorov.
Proti rozhodnutiu Žilinku sa ozvalo dvadsaťtri prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí mu dokonca minulý týždeň adresovali list. Ide o výnimočný akt, pripomíname, že prokuratúra je monokratický orgán, kde sa šéfovi neodvráva.
Čo hovorí generálny prokurátor. Žilinka vo svojom stanovisku argumentuje, že pri svojom rozhodovaní si nemohol nevšimnúť rozhodnutia Najvyššieho súdu, „v ktorých bolo konštatované porušenie zákonnej povinnosti prokurátora vybavovať väzobné trestné veci prednostne a urýchlene a flagrantné porušenie jeho procesného postupu a lehôt pri predkladaní žiadostí obvinených o prepustenie z väzby, a tým závažného zásahu do ich práv“.
Žilinka tým má na mysli dva prípady, pre ktoré podal na Kysela aj dva disciplinárne návrhy. Prvý sa týkal kauzy obvineného bývalého šéfa odposluchov na policajnom prezídiu Jozefa Reháka. Keďže mal Kysel covid, rozhodovalo sa o väzbe až 57 dní. Lipšic to riešil s Kyselom dohovorom, Žilinka s disciplinárnym návrhom pred komisiou neuspel.
Druhý prípad sa týka bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, v kauze, ktorú Kysel dozoruje. Tu sa o žiadosti o prepustenie z väzby nerozhodovalo 21 dní.
Ako píše kolegyňa Monika Tódová, Kysel generálnej prokuratúre vysvetľoval, že Pčolinského žiadosť sa v tom čase niekoľkokrát rozsiahlo dopĺňala, a zároveň sa musel zaoberať námietkou zaujatosti voči všetkým prokurátorom ÚŠP, ktorú podal ďalší obvinený v tej istej veci.
Podľa Žilinku mal Kysel od vyšetrovateľa urgovať a rozhodnúť skôr. Namietal to aj Najvyšší súd.
Čo hovoria prokurátori. Rada prokurátorov odobrila Kysela do funkcie v máji. Tvrdí, že zobrala do úvahy všetky skutočnosti, aj výhrady Žilinku, pričom zohľadnili, že je jeden z najvyťaženejších prokurátorov.
Žilinka vs Lipšic. Generálny prokurátor má, samozrejme, pravdu v tom, že na takéto rozhodnutie má právo. Zároveň sú tu formálne námietky Najvyššieho súdu, o ktoré sa môže oprieť. Ibaže je niekoľko dôvodov, prečo o jeho rozhodnutí možno pochybovať.
Prvým je nevídaný akt nesúhlasu dvadsiatich troch prokurátorov a potom je tu ešte kontext. Kysela do funkcie navrhol Lipšic. Žilinka je s Lipšicom v spore. Kysel je dozorový prokurátor v kauze Pčolinský. Pčolinského brat Peter, šéf poslaneckého klubu Sme rodina, sa postaral o to, aby Žilinka mohol formálne kandidovať za generálneho prokurátora. Sme rodina sa postarala o to, že Žilinka je vo funkcii.
Môže to byť všetko náhoda, ale viete, ako je to s náhodami.
Bonus: V súvislosti s generálnym prokurátorom stojí za zaznamenanie ešte správa, že sa začiatkom júla stretol s generálnym prokurátorom Ruska Igorom Viktorovičom Krasnovom.
S človekom, ktorý je na zozname sankcií EÚ pre svoj podiel na politickej perzekúcii opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorého minulý rok otrávili novičkom a po návrate do Ruska ho odsúdili a posadili za mreže.
Maroš Žilinka a Igor Krasnov podľa stanoviska generálnej prokuratúry prejavili záujem o prehĺbenie spolupráce a vraj sa venovali aj ochrane ľudských práv a slobôd. A to je asi všetko, čo v tejto chvíli potrebujete o Žilinkovi vedieť.
3. Máme za sebou päť najteplejších rokov za 170 rokov a bude horšie
Tentokrát urobíme výnimku a pozrieme sa na udalosť, ktorá sa netýka výlučne domáceho diania.
Vedci naprieč celým svetom sa zhodujú na tom, že vplyv človeka na otepľovanie atmosféry, oceánov a pevniny je jednoznačný a nespochybniteľný. Rozsah nedávnych zmien v klimatickom systéme ako celku, ako aj súčasný stav sú za ostatných niekoľko storočí až tisícročí bezprecedentné. Od roku 1970 globálna teplota na povrchu Zeme stúpla rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom 50-ročnom období za posledných 2 000 rokov.
Vyplýva to zo správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy, ktorá pôsobí pri OSN.
„Ak teraz spojíme sily, môžeme zabrániť klimatickej katastrofe. No nie je tu čas na odklad a nie je tu priestor na výhovorky,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. Správu zverejnili v pondelok, ide o prvé rozsiahle preskúmanie vedeckých poznatkov o zmene klímy od roku 2013. A nie je to pekné čítanie.
Rýchle fakty. Globálna povrchová teplota bola podľa v pondelok zverejnenej správy v rokoch 2011 až 2020 o 1,09 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1850 – 1900.
Posledných päť rokov bolo najteplejších od roku 1850. Nedávne tempo zvyšovania hladiny morí sa v porovnaní s rokmi 1901 až 1971 takmer strojnásobilo. Vplyv človeka je „veľmi pravdepodobne“ (na 90 percent) hlavnou príčinou zmenšovania ľadovcov od 90. rokov minulého storočia a poklesu arktického morského ľadu.
Je „takmer isté“, že extrémne horúčavy vrátane vĺn horúčav sa od 50. rokov 20. storočia stali častejšími a intenzívnejšími, kým chladné počasie je menej časté.
O 1,5 stupňa Celzia viac. Vedci tvrdia, že priemerná svetová teplota do roku 2040 stúpne o 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu z rokov 1850 až 1900. Takéto zvýšenie teploty je neodvratné, počíta sa s tým vo všetkých hodnotených scenároch.
Udeje sa tak aj v prípade, že by ľudstvo zatiahlo pomyselnú ručnú brzdu a výrazne znížilo produkciu emisií. Prakticky tak hovoríme o zvýšení teploty o pol stupňa Celzia za mimoriadne krátky čas. Autori predpokladajú, že pri takomto oteplení sa zvýši výskyt extrémnych udalostí, ktoré „nemajú v historických záznamoch obdobu“.
Arktída bez ľadu, záplavy a požiare. Vo všetkých scenároch sa počíta aj s tým, že Arktída príde o ľad do roku 2050 minimálne raz. Čoraz častejšie budeme svedkami extrémnych javov, ktoré súvisia s vyššou hladinou morí.
Hovoríme o udalostiach, ktoré sa vyskytovali v minulosti raz za storočie, vedci očakávajú, že do roku 2100 sa stanú každoročným pravidlom. Okrem prílivových vĺn a potôp si mnohé regióny budú musieť zvyknúť na častejší výskyt požiarov.
Na lepšie pochopenie toho, ako veľmi môže byť zle, ak nebudeme robiť nič, slúži varovanie vedcov, podľa ktorých nie je vylúčený scenár, že hladina morí stúpne do konca tohto storočia o dva metre.
Jednou vetou:
4. V pondelok sa otvorili letné školy, vyučovať sa v nich bude do 27. augusta. Do projektu sa zapojilo 419 základných a 34 stredných škôl. Cieľom je pomôcť vyrovnať rozdiely vo vedomostiach a zručnostiach žiakov spôsobené pandémiou a pripraviť ich na nadchádzajúci školský rok.
5. Prvá generácia vakcíny Pfizer zaberá aj proti koronavírusovým variantom vrátane mutácie delta a v súčasnosti nie je potrebné ju modifikovať, vyhlásil šéf nemeckej spoločnosti BioNTech Ugur Sahin.
6. Jaroslavovi Naďovi podľa informácií Denníka N hrozí, že mu minister financií Igor Matovič zastaví zvyšovanie rozpočtu na obranu. Nemohol by potom urobiť všetky vojenské nákupy, ktoré si zaumienil. Naď patrí k Matovičovým blízkym spojencom.
7. Vývoz zo Slovenska v júni rástol medziročne o 16,6 % a prekonával aj hodnoty pred pandémiou. Dvojciferným tempom stúpol medziročne aj dovoz, a to o 28,3 %. Obchodná bilancia však zostáva kladná, prebytok bol najvyšší od marca.
8. Bývalý prvý námestník generálnej prokuratúry Ladislav Tichý odišiel do dôchodku. Spájaný bol aj s Marianom Kočnerom, ktorý mu krátko pred vraždou Jána Kuciaka písal, koľko minul na sledovanie novinárov. (sme)
9. Európska komisia schválila Slovensku 10-miliónovú schému pomoci pre profesionálne ligové športové kluby, ktoré pandémia pripravila o príjmy. Štát by mal granty rozdeliť do konca roka, jeden žiadateľ môže získať maximálne 1,8 milióna eur. (ek, tasr)
Zaujímavé články:
Je celkom evidentné, že najúčinnejším opatrením na zamedzenie zbytočných úmrtí, lockdownov a znovuzavretých škôl by bolo povinné očkovanie učiteľov.
Ivan Mikloš o očkovaní. (sme.sk)
FB status:
Otázky a odpovede, Slovenské leto 2021
„Čísla sú stabilizované, čo to znamená? Znamená to, že sme už za vodou a nič nám nehrozí?“
Je to takmer jedno. Či je dnes incidencia 30 denne alebo 70 denne, je to irelevantné. Dnes sa čísla oplatí sledovať len preto, aby sme sa uistili, či náhodou nie sme vo veľkom prúsere. A to nie sme.
Všetko pre nás naozaj začne v septembri. Vieme už z mnohých krajín, že nárast bude pravdepodobne veľmi rýchly a je možné, že ho nedokážeme principiálne spomaliť ani prísnymi opatreniami.
„Kedy teda príde ďalšia vlna a aká veľká bude?“
Začiatkom septembra otvoríme školy. Budú mítingy. Bude návšteva pápeža, bude návrat do pracovných kolektívov, budú internáty. Bude večer chladnejšie a v krčmách a baroch sa bude sedieť vo vnútri.
Vlna príde. Budú to na začiatku najmä deti a mladí. Počty infikovaných detegovaných testami budú asi porovnateľné s predchádzajúcou vlnou, ak nie aj vyššie. Budeme sa však utešovať, že v nemocniciach nič nevidíme. Že sa vlastne nič nedeje. Ale príde aj to, len to bude trvať dlhšie. Október zrejme prinesie aj návrat červených nemocníc. A bude sa v nich, samozrejme, aj zomierať. A nie jeden za týždeň ako teraz v lete.
Na jeseň sa pravdepodobne kompletne premoríme. Koronavírus SARS-CoV-2 navštívi asi mestá, sídliská, ale aj kopanice. A tam, kde bola minulá vlna menšia, a aj preto sa ľudia neočkovali, tak tam môže byť paseka. A cez paseku lockdown, ktorý síce nikoho neochráni pred infikovaním, len posunie ich infikovanie na neskôr. Bude to však lockdown nevyhnutný, aby ste sa dostali do nemocnice aspoň po dopravnej nehode.
„Som zaočkovaný, budem sa musieť obmedzovať?“
No takto, infikovať sa môže skutočne každý, niektorí ľudia majú takú oslabenú imunitu, že im ani vakcína nepomôže. Ale je to zriedkavé. Zriedkavo sa stáva aj to, že zaočkovaná osoba infekciu prenesie ďalej. Ak však už ochorenie prelomí aj imunitnú reakciu vyvolanú vakcináciou, tak je pomerne zle a osoba je infekčná ako ktokoľvek nezaočkovaný. Ešte raz, stáva sa to zriedkavo. Šanca, že niekoho infikuje zaočkovaná osoba je oveľa nižšia ako šanca, že ho infikuje nezaočkovaná osoba.
Takže nejaké obmedzenia v prípade regionálne hroziaceho kolapsu nemocníc budú potrebné pre všetkých. Keď sa potiahne záchranná brzda, poletia zotrvačnosťou dopredu všetci.
V normálnom stave však znížene riziko po zaočkovaní je dostatočne nízke na to, aby stačili len úplne základné opatrenia, napríklad nosenie rúšok v interiéri, najmä v tých zle vetraných, či obmedzenie veľkosti hromadných akcií. A, samozrejme, dodržiavanie karantény tými ľuďmi, ktorým je nariadená. Bez toho môžeme ísť rovno kopať hroby.
„Som nezaočkovaná, ale prekonala som covid. Mám sa obávať?“
No jo, ak to bol len pozitívny antigénový test, tak čert vie. Nemal náhodou značku RapiGen? V tom prípade teda fakt asi nie je na čo sa spoliehať. Bol to PCR test? OK, to už znamená skutočne takmer istotu prekonaného ochorenia. Ale bolo len bezpríznakové? Možno si váš imunitný systém len ľahko poradil s malou infekčnou dávkou a poriadne sa ani nenaštartoval. Väčšia dávka delty môže byť niečo úplne iné. A aj smrtiace.
Ak ste však prekonali symptomatickú infekciu počas poslednej vlny, tak je vaša šanca na infekciu porovnateľná s tou po vakcinácii. Aspoň teda dočasne, keďže vakcíny poskytujú podľa odborníkov trochu trvanlivejšiu ochranu ako prekonané ochorenie.
Ani jedno, ani druhé? Covid sa vám doteraz vyhýbal. Ste takmer nesmrteľní, aj keď fajčíte 2 škatuľky denne? Tak to vás covid asi na jeseň navštívi. Prajem veľa šťastia, budete ho zrejme potrebovať.
„Koľko percent zaočkovaných potrebujeme na kolektívnu imunitu?“
V matematickom zmysle – stačí, ak sa zaočkuje alebo premorí cca 10 – 15 % ľudí s najviac kontaktami. Lenže delta. Pri delte má veľa kontaktov takmer každý. Idete do potravín, cestujete MHD, pracujete vo väčšej kancelárii, chodíte do školy? Tak máte veľa kontaktov. A tak teda každý sa môže a asi aj infikuje, ak to doteraz nestihol a nie je zaočkovaný.
A tak spôsob, ako uvažovať nad tým, koľko stačí, nehovorí nič o kolektívnej imunite, ale skôr o tom, že už zostalo málo ľudí, ktorí sa ešte môžu infikovať a mohli by sa infikovať pomerne naraz, a tak zaplniť nemocnice pre všetkých. A koľko na to stačí? Tak asi 95 % stačiť bude, ale tak isto to môže byť 93 % alebo až 98 %. Očkujeme síce pomaly, tam by sme sa nedostali nikdy, ale premorovať sa budeme asi rýchlo. Takže môže to byť pomerne rýchlo. Do Vianoc by sme to mali stihnúť.
„A čo potom?“
Zostáva veriť, že sa dominantným variantom nestane niečo oveľa horšie ako delta. Inak to bude „skončili sme, jasná správa“.
Citát:
Juraj Šeliga v reakcii na priznanie Daniela Čecha
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
