Denník N

Na nový trail stačia hrable a motyka, hovorí staviteľ handlovských trailov Ľuboš Vičík

Ľuboš Vičík. Foto – Ľubomír Mäkký
Ľuboš Vičík. Foto – Ľubomír Mäkký

Ľuboš Vičík z občianskeho združenia Adrenalin Bike Team si nemyslí, že turistov a cyklistov je potrebné na tratiach oddeľovať. Neprekáža mu ani elektrobicykel na úzkom traile, nástrahy použitia „ebajkov” neskúsenými ľuďmi vidí inde.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Popularitu bicyklovania po úzkych chodníkoch, takzvaných singletrailoch, naštartoval pred rokmi projekt Bikom k Tajchom v Štiavnických vrchoch. Odvtedy pribudlo množstvo nových trailov, veľký boom nastal napríklad v Malých Karpatoch v okolí Bratislavy. Vyznávači singletrailov chodia aj do Česka na Rychlebské stezky či traily v Moravskom krase.

V posledných rokoch sa postavili ďalšie traily na hornej Nitre – Hornonitrianske stopy nad Bojnicami, Baťove traily či handlovské traily. ĽUBOŠ VIČÍK bol pri zrode handlovských trailov, ktorý datuje do roku 1999. Vtedy to bola zábavka pre pár ľudí z okolia, dnes za ním cestujú návštevníci aj z iných kútov Slovenska.

Zámer rozšírenia trailov sa dostal aj do zásobníka projektov Fondu na spravodlivú transformáciu.

V rozhovore sa dozviete:

  • čo sú to singletraily;
  • aké traily sú nad Handlovou a pre koho sú určené;
  • ako sa traily plánujú a stavajú;
  • aké nové traily pripravujú;
  • či patria elektrobikeri na traily;
  • aké najväčšie riziká sú spojené s horskou cyklistikou na elektrobikoch;
  • o vzťahu cyklistov a turistov, či by sa mali v lese segregovať;
  • odporúčania na bikový víkend na hornej Nitre.

Ako ste sa dostali k bikovaniu?

Približne v roku 1994 som objavil horské bicykle a dal som sa na dráhu cyklistu. Najprv som pretekal v cross-country, chodili sme na výlety po horách, objavovali sme veci, ktoré sme predtým len prebehli ako turisti. Začal som jazdiť downhill a pri tom som ostal 25 rokov. Približne pred troma rokmi som predal zjazdový bicykel a dal som sa na enduro bicyklovanie, pri ktorom som dodnes, pretekám v Slovenskom pohári aj v Českom pohári. Klasický bicykel som vymenil za elektrobike, viac sa zabavím za menej času.

Ste staviteľom single trailov, teda úzkych chodníčkov pre cyklistov, pre koho sú určené?

Traily v jednotlivých lokalitách sú svojou obťažnosťou rozdielne. Každý staviteľ trailov si povie, koho chce osloviť. Stavané sú od trailov vhodných pre úplných začiatočníkov až po najnáročnejších jazdcov. Na našich tratiach sa snažíme, aby ich prešli všetci. Aby sa zabavil aj ten, čo sa nevie bicyklovať, ale aj ten, ktorý jazdí zjazdy. Aby to portfólio ľudí, ktorí sem chodia, bolo čo najpestrejšie.

Keď je nejaký ťažký trail, stačí menej skúsenému cyklistovi obísť skok?

V podstate áno. Skoky robíme tak, aby sa dali obísť. Alebo robíme lavice – to znamená, že skok má odraz, dopad a medzitým je vyplnený hlinou alebo doskami, takže návštevník si môže vyskúšať aj taký.

Existuje klasifikácia náročnosti trailov, napríklad podľa farby?

Je medzinárodný štandard, čierna je najťažší trail, zelená je najľahší. Medzi tým je červená a modrá. Približne ako zjazdovky pre lyžiarov. Ešte existujú dva čierne diamanty, čo je asi najťažšie, čo môže byť.

Na aké farby sa má orientovať začínajúci biker, ktorý by chcel skúsiť traily? 

Zelená, modrá, červená. Všetky tie traily sú robené tak, že ich prejde aj ten začínajúci.

Aký typ bicykla je vhodný na traily?

Určite aspoň trailový so zdvihmi 130 milimetrov vpredu, vzadu odpružený.

Luboš Vičík. Foto – Ľubomír Mäkký

Kedy a komu napadlo rozbehnúť stavbu trailov nad Handlovou?

Približne v roku 1999 sme si s partiou chalanov začali stavať svoje vlastné trate v okolí Handlovej. Vtedy neexistovali žiadne bikeparky ani trailové centrá. Tak si každý staval trate v lokalite, kde býval. Na naše chodili aj ľudia z Prievidze, z Novák, bola to známa lokalita.

Približne pred troma rokmi sme založili občianske združenie Adrenalin Bike Team. V ňom sme sa dali dohromady tí, ktorí máme záujem rozvíjať tieto traily ďalej.

Prešli traily počas toho času nejakým vývojom?

Prerod je vidieť. Ostali na nich nejaké prvky zo starých zjazdárskych trailov, ale ostatné veci, ktoré sú novopostavené, sú postavené na trailové jazdenie. Je to úplne niečo iné. Podarilo sa nám postaviť aj výšľapový trail, po ktorom sa dostaneme hore bez toho, aby sme museli tlačiť bicykel, to doteraz nebolo. Využili sme aj skúsenosti z návštevy trailových centier v Česku.

Aké traily sú teraz k dispozícii? 

Máme tu najdlhší Seperdeo trail, ktorý ide až z podhoria, kde je štrková cesta, ktorou sa dostanete až na Horný koniec alebo na Rematu. Je prírodného rázu, je čitateľný, žiadne „záludnosti“, dá sa prejsť aj na pevnom bicykli. Potom sú v nižšie položenej lokalite ďalšie štyri traily, tie sú bikeparkového typu. Sú tam klopené zákruty, skoky, rock garden, koreňové pasáže, sú to už viac-menej stavané traily. Máme jeden čierny trail, sú na ňom veľké desaťmetrové skoky, sú určené pre tých, ktorí si chcú aj zaskákať. Dajú sa obísť, ak niekto neskáče.

Čo zahŕňa vybudovanie trailu?

Postaveniu predchádza študovanie máp, študovanie profilu terénu, jesenné alebo zimné chodenie po lese. Pozeráme, ako sa zvažuje terén. Dôležité je určiť trasu trailu, po ktorej sa človek pustí dole, aby to bolo zaujímavé, neboli tam nejaké výrazné stúpania, aby to bolo pekne jazditeľné. Potom to čistíme, je to veľa hodín práce v lese s motykou, s hrabľami, staviame prekážky, mostíky.

Motyka a hrable, to je všetko? Nezasahujete výraznejšie do terénu?

Nie, nikdy sme ani nechceli vypiľovať stromy alebo zasahovať veľkými mechanizmami. Len vyčistíme cestičky, niekde možno odkopeme nejaký segment, ktorý zavadzia, ale žiadne veľké zásahy do prírody nerobíme. Využívame len materiál, ktorý je tam, zeminu, ktorú si odkopeme.

Takže, keby to všetkých členov vášho združenia prešlo, za nejaký čas by si to príroda zobrala späť?

Áno, za dva roky by to už ani človek nenašiel, ostali by tam kopy hliny a to by bolo všetko.

V akom prírodnom prostredí sa traily nachádzajú?

Máme tu zmiešaný, umelo vysadený les. V 60. rokoch minulého storočia bol nad Handlovou veľký zosuv a my sme traily postavili práve v tejto lokalite. Je tam veľa prepadov, ako sa posúvala pôda, veľa strmých zrázov, potom nejaké rovinky a zase prepad. Je to členité, nie je to plynulý les. Členitosťou sme dosiahli zaujímavosť našich trailov.

V tejto oblasti je veľmi hustý les, zrejme sa tam hospodári len minimálne, pretože stromy sú určené na to, aby držali pôdu pred ďalšími zosuvmi. Išli sme okolo množstva sond.

Áno, pomocou sond v zemi sledujú, či sa pôda nezosúva ďalej.

Na tratiach máte pomerne veľa koreňov.

Časom sa to vyjazdilo. Ešte pred rokom, keď sme dostavali najdlhší Seperdeo trail, bolo koreňov málo, ale traily sa spropagovali a začali sem chodiť ľudia z celého Slovenska. Prídu dažde, pôda sa trošku vymyje a korene ostanú poodhaľované.

Plánujete nejaké nové traily?

Chceme postaviť ešte tri alebo štyri traily trojkilometrového typu, chce to čas a trochu peňazí. Na vybudovanie trailového centra na Remate sme podali projekt v rámci transformácie hornej Nitry. Do toho spadajú aj handlovské traily, vzdušnou čiarou je to asi 5 kilometrov. Jedny traily by boli na Remate, ďalšie tuto nad Handlovou, bolo by to prepojené. Ale to je hudba budúcnosti, možno piatich rokov.

Spolupracujete s mestom Handlová?

Áno, spolupracujeme teraz vo väčšej miere. Máme nové vedenie, ktoré je naklonené cyklistickému športu, viceprimátor bicykluje. V handlovskom Handparku sme teraz deťom postavili skatepark s finančným prispením mesta.

Ako funguje hornonitrianska biková scéna? Má to tu vybudovanú tradíciu alebo vás berú ako čudákov?

V Handlovej sme asi za čudákov. Pravidelne sme chodievali jazdiť štyria či piati ľudia. No zhruba pred dvoma rokmi ľudia objavili traily. Čo sa týka Prievidze, Partizánskeho, Topoľčian, tam je veľká komunita, bicyklujú celé rodiny. Začali sa konať preteky Hornonitrianska enduro séria. Robia sa ľahké trate a hocikto si môže ísť zapretekať.

Ako je to v Handlovej so službami pre cyklistov, ako obchody či servis?

Máme jeden obchod, skoro cyklistický, okrem bicyklov tam človek dostane asi všetko, čo sa týka športov. Chystáme s kamarátom niečo väčšie, lepšie, kde by ľudia našli aj drahšie bicykle. Mám zatiaľ servis bicyklov. V Prievidzi je bicyklových obchodov zhruba päť, šesť a stále vznikajú nové, najmä pre koronu.

A je ešte vôbec čo predávať? Cykloobchody vyzerajú prázdne. 

Nie je už ani čo predávať a o chvíľu už nebude ani z čoho servisovať. Ani my už nemáme náhradné diely, čakáme na ne aj týždeň.

Ako dlho sa venujete servisovaniu?

Zhruba desať rokov.

Luboš Vičík. Foto – Ľubomír Mäkký

Zameriavate sa na niečo konkrétne?

Na začiatku som si povedal, že budem robiť niečo, čo nerobí skoro nikto, a začal som robiť odpruženie. Vidlice, tlmiče. Ale časom to prešlo k tomu, že s vidlicou a tlmičom mi donesú celé bicykle, aby som im spravil servis. Najradšej by sme sa venovali opravám uhlíkových rámov, lebo čím ďalej je ich na trhu viac.

Čiže aj zlomený karbónový rám sa dá opraviť? Nemusím kupovať nový bicykel?

Už to nie je konečná, dá sa to opraviť tak, že to nebude vidieť a môžete na ňom jazdiť ďalších neviem koľko rokov. Oprava nie je taká horibilná čiastka pri tom, že rám stojí približne 3000 eur.

Pandémia priviedla mnoho ľudí k aktivitám v prírode. V Bratislave to znamená aj veľa elektrobikov na trailoch. Sú oblasti, napríklad Rychlebské stezky v Česku, kde je zakázané jazdiť s elektrobikami. Patria elektrocyklisti na traily?

To by bolo na ďalšiu diskusiu. Myslím, že ebajk na trail patrí, tak ako normálny bike. Najmä pre tých, ktorí nemajú čas toľko bicyklovať a trénovať. Elektrobike im pomôže dostať sa hore. Samozrejme, smerom dole je trošku ťažšie ten bike ukočírovať. Ale tí, ktorí majú nejaké skúsenosti s bicyklovaním, to zvládnu za chvíľku.

Nie je potom problém, že sa na ťažké traily dostávajú ľudia, ktorí na to nemajú tréning a skúsenosti?

Áno, stáva sa to dosť často. Ani nie na traily, lebo tie sú také špecifické a ľudia sa na ne ešte neodvážia ísť. Ale rodinka si vyšliape na elektrobikoch na Veľký Grič, potom nevie zísť dole a bicykle tlačí. Ten bicykel je pritom ťažší o 10 – 15 kíl, a preto je náročnejšie ho ovládať. Dajú si turbo a vyjdú hocikde, na Veľký Grič by sa netrénovaný človek inak nedostal. Hore kopcom pohon krásne pomáha. No treba aj zliezť dole a vtedy sa začínajú problémy.

Handlová z Veľkého Griča. Foto – Ľubomír Mäkký

Neprináša to viac úrazov, ak ľudia nemajú zvládnutú techniku na bežnom biku a prejdú na elektrobike?

Pribúdajú aj zranenia, ale skôr toho bicykla, potom to máme v servisoch. Trpia brzdy, ľudia brzdia celý trail dole, jazdu si nežijú.

Neničí to trail?

Myslím, že ho to veľmi nepoškodí. Na Rychleboch sa síce argumentovalo tým, že návštevník na elektrobiku sa na ne dostane viackrát a viac ich ničí, ale podľa mňa sa ten trail ničí rovnako, staviam traily, tak to vidím.

V prírode je viac turistov aj cyklistov, to nevyhnutne znamená strety. Ako to vnímate? Je to na hornej Nitre problém?

Myslím, že lesy sú tu ešte pomerne prázdne. Zástup turistov na nejakú lokalitu sme tu zažili možno minulý rok, keď bola pandémia na začiatku a všetko bolo zatvorené. Vtedy ľudia začali objavovať miestne turistické cestičky. Je to o vzájomnom rešpekte jednej aj druhej skupiny. Záleží od toho, aký je to človek. Niektorí cyklisti sa správajú zle, niektorí turisti sa správajú zle.

Čo si myslíte o názoroch, že tieto druhy športu by sa mali v kopcoch segregovať a každý by mal mať svoju trasu?

Tomuto vôbec nerozumiem, prečo by sme sa mali oddeľovať od turistov. Stačí trochu ohľaduplnosti a zmestíme sa tam všetci. Pokiaľ teda niekto nejde na motorke po turistickom chodníku… Cyklista nemôže turistovi prekážať. Zakričí, že idem, pribrzdí, potom sa ani turista nemusí cítiť ohrozene.

Čo by ste odporučili cyklistovi, ktorý by sa sem na hornú Nitru chcel prísť bikovať na víkend?

Jeden deň v Handlovej, požičať si elektrobicykel a ísť sa povoziť po okolitých horách – Veľký Grič, Malý Grič, Vtáčnik, Bralová skala, Hájska skala. Na Hájskej skale sú aj jaskyne, približne 10 – 15 metrov hlboké, prístupné verejnosti. Sú tam krásne výhľady, vidieť celú dolinu Handlovej až do Prievidze. Z Vtáčnika, ak je pekné počasie, vidieť až Nízke Tatry. Spojil by som to s jazdením na handlovských trailoch, ak ide o skúsenejších návštevníkov.

Druhý deň by som si dal bojnické traily s okúpaním v Čajke, na tretí deň Baťove traily v Partizánskom.

Ako by sa dala zhodnotiť každá z týchto lokalít z hľadiska náročnosti?

Bojnické traily sú určené širokej verejnosti, nie sú náročné, nemajú veľké skoky, tam si zajazdia ľudia, ktorí s tým trailovým jazdením začínajú.

Baťove sú už skôr také bikeparkové, skokové, veľa klopených zákrut, široké ujazdené trate. Naše sú členité, obsahujú veľa koreňov, vhodné sú skôr pre ľudí, ktorí vedia jazdiť.

Ľuboš Vičík

Od roku 1994 sa venuje horskej cyklistike. Preteká na enduro pretekoch v kategórii ebike v rámci Slovenského a Českého pohára.

Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Adrenalin Bike Team, ktoré postavilo handlovské traily. Venujú sa tréningom detí a mládeže, organizovaniu pretekov v kategórii enduro, propagácii cyklistiky v Handlovskej kotline.

Pracuje v oblasti profesionálneho servisu bicyklov.

[Objednajte si knihu Miša Diviaka Bujón v šumienke. Je pre chalanov a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Cyklistika

Denník N v Prievidzi

Rozhovory

Turistika a outdoor

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie