Do čerta s vami, pán Coubertin, Rusko vždy víťazí!
„United by Emotion.“ To bolo oficiálne motto práve skončených olympijských hier v Tokiu. V mnohých prípadoch sa však emócie zo športovej arény opäť preniesli do politickej sféry, respektíve politika ovplyvnila niektoré súťaže. Veľmi názorným príkladom je súčasné Rusko.
[Ako dopujú ruskí olympionici – kniha od Denníka N.]
Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity a Metropolitnej univerzite Praha
Bez ohľadu na to, ako často sa tvrdí, že šport nepatrí do politiky a politika nepatrí do športu, v Tokiu sa, žiaľ, ukázalo, že to tak nie je. V mnohých prípadoch je opak pravdou.
Džudisti z Alžírska a Sudánu odmietli súťažiť proti svojim izraelským súperom, bieloruská športovkyňa po konflikte s vedením tímu požiadala o politický azyl v Poľsku z obavy o svoju bezpečnosť po návrate. 29 športovcov z 11 krajín súťažilo v Tokiu vo farbách olympijského tímu utečencov, ktorý sa prvýkrát predstavil na hrách v Riu pred piatimi rokmi.
Hoci Coubertin tvrdil, že „nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“, mnohí športovci, športoví funkcionári a politici to vidia inak. Jediné, čo uznávajú, je víťazstvo, aj keď je to víťazstvo za každú cenu, vrátane víťazstva dosiahnutého nečestnými prostriedkami.
Čitateľom určite netreba pripomínať monštruózny dopingový škandál, ktorý vypukol po zimných olympijských hrách v Soči. Pripomeňme len, že ruskí športovci, ktorí na predchádzajúcich hrách vo Vancouveri skončili v neoficiálnom medailovom poradí až na desiatom mieste, slávne triumfovali na domácej športovej pôde…
Vyšetrovanie iniciované Svetovou antidopingovou agentúrou následne dospelo k záveru, že sa „bez akýchkoľvek pochybností“ preukázalo, že RUSADA, Ruská antidopingová agentúra, ministerstvo športu, Federálna bezpečnostná služba a ďalšie štátne orgány a inštitúcie sa systematicky a organizovane podieľali na dopingu ruských športovcov a falšovaní odobratých vzoriek, pomocou ktorých inak mohli byť usvedčení.
Od tejto chvíle sa Medzinárodný olympijský výbor dostal pod tlak, aby sa zaoberal otázkou prípustnosti a možnosti účasti Ruska na letných a zimných olympijských hrách. Nakoniec sa prijalo kompromisné riešenie, že Rusko sa nebude môcť zúčastniť na olympijských hrách do roku 2022, ale individuálni športovci aj kolektívy sa budú môcť zúčastniť, ak budú z dopingového hľadiska čistí. Preto v Tokiu neviala ruská vlajka, na súťažiach sa zúčastňoval Ruský olympijský výbor a v prípade víťazstva sa nehrala ruská hymna, ale úryvok z Čajkovského klavírneho koncertu.
Víťazstvo, víťazstvo, nič iné ako víťazstvo
Prezident Putin, ktorého režim podvod v Soči pripravil a uskutočnil, však na stretnutí s pracovníkmi nového závodu na výrobu suchých stavebných zmesí Cemix v Baškirsku povedal, že „rozhodnutie Medzinárodného športového arbitrážneho súdu má určitý politický význam… keďže je zvykom, že vina za doping zvyčajne padá na konkrétneho športovca a jeho trénera a nie na celý národný tím… ruskí športovci však svojimi výkonmi najlepšie dokazujú, že všetky pokusy o politizáciu športu sú nezmyselné“.
