Denník N

Metodik kanoistiky: Individuálne zázraky ako Martikán nám pomohli pochopiť, čo máme robiť

Matej Vajda. Foto N – Pavel Bielik
Matej Vajda. Foto N – Pavel Bielik

Deviaty diel podcastu Športová veda.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V kategórii do 15 rokov máme na Slovensku relatívne malý počet kanoistov, ale vždy nám vyskočilo zopár individualít.

„Problémom je, že sme malá krajina a nemáme toľko detí v systéme športu. Zopár z nich však vyskočí a my ich vieme identifikovať, podporiť a pomôcť im na svetovú úroveň,“ hovorí metodik Slovenskej kanoistiky Matej Vajda.

„Bratia Hochschornerovci či Michal Martikán nám pomohli pochopiť, čo máme robiť, aby sme atakovali svetovú špičku. Na ich úspechy potom dokázali nadväzovať ďalší, ako Alexander Slafkovský alebo Matej Beňuš. Videli cestu, ako sa dopracovať k úspechu.“

V rozhovore sa dočítate:

  • čo hovoria výsledky z Tokia;
  • či sa máme obávať o budúcnosť kanoistiky;
  • v akých podmienkach trénujú pretekári;
  • koľko máme registrovaných detí v kanoistike;
  • či ide o zdravý šport.

Dlho sme sa vnímali ako športová veľmoc vo vodnom slalome. Na divokej vode sme získali medailu na všetkých olympijských hrách od Atlanty 1996. Napokon to však bolo v Tokiu výsledkové trápenie a zmenil to až Jakub Grigar druhým miestom v kategórii K1. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

Určite by som to nevnímal negatívne. Vychádzame z toho, akú východiskovú úroveň nastavili bratia Hochschornerovci, Elena Kaliská či Michal Martikán. Keď z hier v Pekingu odchádzate s troma zlatými medailami, všetci chcú opäť vidieť rovnaký úspech. Šport sa však za posledné roky vysoko profesionalizoval, príprava je náročnejšia naprieč všetkými disciplínami. Konkurencia je výrazne väčšia a aj trate sú dynamickejšie, takže to nemíňa ani kanoistiku.

Z tohto pohľadu sme nepredviedli zlý výkon. Môžeme sa tešiť z toho, že dievčatá z nastupujúcej generácie – Eliška Mintálová a Monika Škáchová – boli vo finále, pritom ešte súťažia v kategórii do 23 rokov. Chýbalo im len trochu šťastia.

V prípade Mateja Beňuša sme videli, že pretekári na druhom a treťom mieste takisto nepredviedli vynikajúcu jazdu, ale na medailu to stačilo. Matej by mal bez dotyku na bránke medailu. Myslím si, že mu tlak zviazal ruky, lebo túžil vyhrať zlato.

Mali by sme teda naše očakávanie trochu krotiť?

To závisí, či hovoríme z pohľadu diváka alebo športovcov a trénerov.

Z pohľadu diváka.

Nedá sa to krotiť. Zažili sme éru Petra Sagana a vždy budeme čakať, že zelený dres z Tour de France opäť prinesie. To isté je pri hokejistoch, ktorí vyhrali zlato v roku 2002 a stále očakávame, že príde ďalší úspech.

Vodnoslalomársky tréner mládežníckej reprezentácie Matúš Hujsa po Grigarovom úspechu povedal, že vážnejším problém sú výsledky mládeže, pričom slabinou môže byť kategória C1, ktorá nám priniesla najväčšie úspechy. Za Beňušom, Slafkovským či Martikánom je vraj veľká diera. 

Súhlasím s ním do polovice. V kategórii do 15 rokov máme relatívne nízky počet športovcov, ale vždy nám vyskočilo zopár jedincov. Vo vekovej kategórii nad 17 rokov máme 22-ročného Marka Mirgorodského, ktorý na olympiáde v Paríži môže útočiť na medailu. V seniorskej reprezentácii bol šiesty na majstrovstvách Európy, v juniorských kategóriách je viacnásobným medailistom. Pozornosť si zaslúži aj šikovný Martin Dodok a to isté platí v ostatných kategóriách.

Naši športovci zvyknú upozorňovať na zlé tréningové podmienky a na nedostatočnú podporu od štátu. Napríklad po halových majstrovstvách Európy 2019 som sa stretol so šprintérom Jánom Volkom v bratislavskej hale Elán, kde popri trati chlapci hrali florbal, lebo atletické disciplíny by vraj nepokryli náklady na prevádzku. Od vodných slalomárov si na žiadny kritický výrok nespomínam. Stále platí, že náš vodný slalom má adekvátne podmienky na prípravu?

Náš zväz robí veľkú robotu smerom k mládeži aj seniorským športovcom. Snaží sa im vytvárať čo najlepšie podmienky, pričom veľmi pomáha systém podpory športu cez Top tím. Veľkou výhodou je zaradenie pretekárov do Športového centra polície a Dukly – vojenského športového centra.

Ak sa spomínaná podpora zväzu, Top tímu a športových centier spojí, vytvorí pre športovcov vynikajúce podmienky. Veľkým benefitom nášho zväzu je prítomnosť schopného funkcionára Richarda Galoviča, ktorý dlhodobo prináša vízie a vytvára podmienky.

Vďaka čomu taká malá krajina ako Slovensko dokáže držať krok so svetovou špičkou na divokej vode? 

V minulosti nám pomohli dva špecificky odlišné areály divokej vody, ktoré nám priniesli úspechy na domácich podujatiach. Vždy, keď boli majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy v Bratislave alebo v Liptovskom Mikuláši, prišlo k veľkej medailovej žatve. Areály zároveň vytvárali výborné podmienky pre pretekárov v tréningovej činnosti.

Náš úspech je postavený na individuálnych zázrakoch, ako sú bratia Hochschornerovci či práve Michal Martikán, ktorí nám 20 rokov nosili medaily. Pomohli nám pochopiť, čo máme robiť, aby sme atakovali svetovú špičku. Na ich úspechy potom dokázali nadväzovať ďalší, ako Alexander Slafkovský alebo Matej Beňuš. Videli cestu, ako sa dopracovať k úspechu.

Problémom je, že sme malá krajina a nemáme toľko detí v systéme športu. Zopár z nich však vyskočí a my ich vieme identifikovať, podporiť a pomôcť im na svetovú úroveň.

Hovoríte o malom počte detí v športe. Klesá záujem o vodný slalom?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Kanoistika

OH Tokio 2021

Podcast Denníka N

Radíme športovcom

Rozhovory

Športová veda

Športové podcasty Denníka N

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie