Narkobaróni ovládnu médiá, straší poľská vláda a útočí na kritickú televíziu. Medzitým sa jej rozpadla koalícia

AKTUALIZOVANÉ o 21.37 h – Sejm schválil lex TVN. Hlasovanie malo byť testom, či má PiS stále väčšinu na vládnutie.
Poľsko opäť zažíva horúce politické leto. Vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) hrozí strata väčšiny v dolnej komore parlamentu po tom, čo vyhodila podpredsedu vlády Jaroslawa Gowina, ktorý je lídrom menšej koaličnej strany. Tá zároveň hovorí, že odchádza z koalície.
Prvá skúška, či má PiS stále dostatok hlasov na vládnutie, prišla už v stredu, keď mal sejm schváliť zákon, ktorý útočí na televíziu TVN. Tá je kritická voči súčasnej vláde. Sú to dve veci, ktoré spolu súvisia, aj keď len čiastočne.
PiS to napokon dokázala a Sejm večer zákon schválil. Ešte ho musí podporiť Senát.
Predtým sa opozícii podarilo odročiť zasadnutie na september. Médiá po hlasovaní písali o senzácii v sejme či fiasku vlády, opozícia o blízkom konci PiS. Neskôr sa však hlasovanie zopakovalo a PiS ho už vyhralo a posunutie debaty neprešlo. Neskôr schválili aj samotný zákon.
Koniec Zjednotenej pravice
Poľskú vládu doteraz tvorila Zjednotená pravica, čo je koalícia troch strán, ktoré vyhrali voľby v roku 2019 na jednej kandidátke. Jasnú väčšinu tu tvorí Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského. Dve menšie strany boli Dohoda Jaroslawa Gowina a Solidárne Poľsko Zbygniewa Ziobra.
Tie boli vo vláde aj v rokoch 2015 až 2019, no vtedy malo PiS dostatok hlasov aj bez poslancov týchto menších strán. Vo voľbách v roku 2019 sa to zmenilo a poslanci strany PiS teraz menších partnerov na vládnutie potrebujú. To vedie ku konfliktom vo vládnej koalícii.
„Podľa matematiky v parlamente to znamená, že menšie strany môžu viac tlačiť na Kaczyńského. Snažia sa využiť svoju silu a bojujú za svoje záujmy,“ hovorí pre Denník N Wojciech Przybylski, šéfredaktor portálu Visegrad Insight.
Každá z dvoch menších strán je iná. Kým strana Gowina, ktorý bol kedysi