Denník N

Slovensko nie je Felvidék, odkazuje Korčok. Je to problematický výraz, ale ťažko to zmeniť, reagujú odborníci

Naša krajina nie je Felvidék, napísal na Facebooku Ivan Korčok po návšteve predsedu maďarského parlamentu v Šamoríne. Mnohých Maďarov to pobúrilo, v používaní výrazu Felvidék však nie je absolútny konsenzus ani medzi Maďarmi.

Podporte spustenie maďarskej verzie Denníka N.

Predseda maďarského parlamentu László Kövér bol hlavným rečníkom podujatia v Šamoríne 2. augusta, na ktorom odhalili pamätník maďarským rodinám, deportovaným po druhej svetovej vojne pre ich národnosť. Kövér vo svojom prejave hovoril o Maďaroch z Felvidéku. Maďarská vláda používa pojem Felvidék v súvislosti s maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku aj vo svojich oficiálnych dokumentoch.

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) reagoval na Kövérov prejav viacerými statusmi na Facebooku a 5. augusta poslal Maďarsku aj oficiálnu diplomatickú nótu. Korčok protestoval hlavne proti tomu, že vysokí štátni predstavitelia Maďarska chodia na návštevy na Slovensko bez toho, aby o tom informovali svojich slovenských partnerov. Korčok tiež kritizoval, že Maďarsko dáva Slovensku „lekcie z dejepisu“ a verejne otvára citlivé historické otázky.

„Naša krajina nie je Felvidék! Názov našej krajiny je Slovensko, resp. Slovenská republika. Používanie názvu Felvidék zo strany maďarských štátnych predstaviteľov nie je, diplomaticky povedané, prejavom susedskej empatie,“ dodal Korčok.

Práve jeho výrok o Felvidéku vyvolal veľký ohlas medzi slovenskými Maďarmi.

„Dolná zem, Uhorsko. Výrazy, ktoré používajú Slováci absolútne prirodzene, a nikto im to nechce zakázať. To isté očakávame aj opačne! Nech minister nechce zakázať používanie geografických alebo historických názvov! Aj tak sa mu to nepodarí!,“ reagoval šéf hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes.

Problémy s používaním výrazu Felvidék si uvedomujú aj maďarskí odborníci. Zmenu si však nevedia predstaviť.

Zahraniční Maďari ako rozprávkové bytosti

„O zahraničných Maďaroch hovoríme radi a veľa (aspoň v posledných 20 rokoch), ale to sa nám už nechce pomenovať konkrétne, v ktorej krajine žijú,“ píše jeden z najznámejších maďarských jazykovedcov Ádám Nádasdy. Maďari používajú radšej historické názvy, ktoré sa na mapách nenachádzajú – zahraniční Maďari sa tak podľa neho stávajú „rozprávkovými bytosťami“, akými sú často aj pre väčšinový národ, s ktorým žijú spolu.

Názov Felvidék je historický názov, ktorý pochádza z pojmu „vrchmi, planinami pokrytá oblasť“, a keď ho prvýkrát v roku 1849 použil Lajos Kossuth ako vlastné meno, označil ním dnešné severné Slovensko, hlavne Oravu, Liptov a Spiš. Po roku 1918 sa význam slova Felvidék zmenil a označovalo sa ním celé územie Slovenska – podľa etnológa Józsefa Liszku možno aj preto, lebo sa Maďarom nechcelo používať výraz Slovensko. Maďari na Slovensku pritom používali aj výraz Szlovenszkó.

Dnes má Felvidék dva hlavné významy

Po roku 1918 sa význam Felvidéku postupne menil a myslelo sa ním už na južnú časť Slovenska, kde žijú Maďari, teda aj nížinné oblasti. Hlavne po roku 1989 sa už často používa na označenie identity a nie územia – hovorí sa teda o „Maďaroch z Felvidéku“ (felvidéki magyarok).

Dnešná maďarčina rozoznáva dva významy výrazu Felvidék, vysvetľuje jazykovedec Tamás Török. „Užší význam sa vzťahuje na oblasti Slovenska, kde žijú Maďari, a z hľadiska intenzity používania je to dnes prevažujúci význam. Širší význam sa vzťahuje na severné oblasti historického Uhorska, horské a kopcovité územia. V podobnom význame sa používajú aj pojmy Horné Uhorsko (Felső-Magyarország) alebo Felföld. Používa sa to predovšetkým v historickom kontexte a nie ako synonymum dnešného Slovenska.“

Primátor Šamorína Csaba Orosz (SMK) a šéf maďarského parlamentu László Kövér (vpravo) v Šamoríne pri odhalení pamätníka deportovaným Maďarom. Foto – Facebook mesta Šamorín

Mocenská polarizácia cez jazyk

Fidesz po svojom nástupe v roku 2010 však priniesol zmeny aj v tejto oblasti, upozorňuje translatologička Ildikó Hizsnyai Tóth, ktorá sa venuje teoretickým otázkam používania vlastných mien v prekladoch. Hovorí, že po roku 2010 sa medzi Maďarmi na Slovensku vytvorili dva pohľady na túto otázku: primordiálny a moderný. „Pre prvý je centrom Budapešť, pre druhý Bratislava (alebo vlastné centrum) a tomu prispôsobujú aj používanie jazyka.“

Túto polarizáciu podľa nej generuje Fidesz s cieľom udržať sa pri moci. „Je to najdrahší sociolingvistický experiment sveta,“ myslí si Hizsnyai Tóth a podľa nej vedľajším produktom tohto procesu je aj fašizácia, ktorú nebude môcť zastaviť ani Viktor Orbán. „Je k dispozícii uzavretá maďarská digitálna bublina (doteraz sme takú nikdy nemali) a ďalším špecifikom je, že maďarčina nemá príbuzné jazyky, obyčajní ľudia nemajú prístup k iným svetom.“

László Kövér však podľa nej neporušil jazykové normy, lebo použil existujúci a bežne používaný výraz. „Keď Korčok pôjde do Békešskej Čaby odhaliť pamätník, tiež musí povedať, že Békešská Čaba, Dolná zem, dolnozemskí Slováci,“ dodáva odborníčka.

Prívrženec Jobbiku v roku 2009 v Budapešti. Foto – TASR

Huni v 21. storočí?

Niektorí odborníci majú problém predovšetkým s nepresnosťou termínu. „Keď to vidím napísané samostatne, neviem, na čo sa vzťahuje,“ vysvetľuje etnológ Liszka s tým, že sa význam výrazu zmenil v každom historickom období.

Ildikó Hizsnyai Tóth zase argumentuje tým, že pojmom „felvidéki“ sa pôvodne označovali práve Slováci, a preto môže byť mätúce, ak sa ním teraz označujú Maďari.

Translatologička dodáva, že z čisto popisného hľadiska je výraz Felvidék úplne „neškodný“ a jeho používanie je legitímne. Porovnáva to s výrazom Uhorsko. Nástupnícke štáty Uhorska rozlišujú medzi Uhorskom a Maďarskom, lebo rovnaké územie bolo pre ich obyvateľov kedysi Uhorskom a teraz napríklad Slovenskom. Maďarčina rovnako používa výrazy na pomenovanie etnografických oblastí (Felvidék alebo Erdély/Sedmohradsko), ale nemôžeme očakávať, že dodatočne si vytvorí ekvivalent Uhorska. „Bolo by to rovnako absurdné, ako keby Maďarsko žiadalo, aby Nemci ich nevolali Ungarn alebo Angličania Hungary, ale nasilu vytvorili niečo zo slova Maďar a nenazývali ich Hunmi ešte aj v 21. storočí.“

Je to ťažké zmeniť

V jazykovede neexistuje správne a nesprávne, len miestne a nemiestne, tvrdí Hizsnyai Tóth. „Ak Korčok kritizuje Kövéra za jeho prejav, stavia proti sebe aj takých slovenských Maďarov, ktorí stoja ideologicky za ním a fandia mu, lebo sú proeurópski,“ hovorí odborníčka.

József Liszka tvrdí, že používanie jazyka je veľmi ťažké zmeniť, hlavne keď je veľmi veľa opačných impulzov. „Dlho som sa snažil vysvetľovať, slovom i písmom, že bez ohľadu na politický obsah je používanie výrazu Felvidék nepresné. Hovorím to aj svojim študentom z roka na rok, ale mám v tom veľmi málo úspechov,“ vraví etnograf.

Podľa Liszku pri používaní tohto výrazu sú Maďari často bezcitní. „Je to podobné, ako keď hovoria o Slovákoch ako o Tótoch. Keď im to vyčítate, tvrdia, že tým nechcú nikoho urážať. To však už nechcú pochopiť, že to môže byť pre niekoho urážajúce aj vtedy, ak to nie je ich zámer, a preto by to nemali používať. Takže ten urážajúci zámer tam predsa je. Situáciu však komplikuje, že Slováci žijúci v Maďarsku označujú sami seba ako Tótov.“

Podporte spustenie maďarskej verzie Denníka N.

Hlavný význam nie je pejoratívny

Vyhlásiť však, že dnešný význam výrazu Felvidék je v maďarčine voči Slovákom pejoratívny, podľa jazykovedca Tamása Töröka nemôžeme.

„K zmierneniu napätia okolo používania výrazu Felvidék by bolo potrebné odstrániť mylný názor o tom, že Felvidék sa rovná Slovensko. Je historickým faktom, že dnešné územie Slovenska tvorilo súčasť Uhorského kráľovstva takmer tisíc rokov. Dnes je to už však suverénna, samostatná krajina. Mierové spolunažívanie Slovákov a Maďarov sa musí zakladať na vzájomnom rešpekte, vzájomnom pochopení historických krívd a viere v spoločnú budúcnosť. Slováci by mali pochopiť, že používanie výrazu Felvidék nie je voči nim pejoratívne a v dnešnom kontexte označuje predovšetkým územia, kde bývajú slovenskí Maďari,“ myslí si jazykovedec.

Podľa jazykovedkyne a vedúcej oddelenia sociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Lucie Molnár Satinskej geografické názvy a ich preklad často nesú ideologický náboj a sú plné emócií. „Nejde len o maďarsko-slovenský kontext, nedávno sme to v slovenčine zažili okolo pomenovania Veľkej Británie / Spojeného kráľovstva alebo Nemecka / Spolkovej republiky.“

V prípade Felvidéku podľa nej treba rozlíšiť historické a súčasné pomenovanie. „To súčasné súvisí aj s maďarskou identitou na Slovensku. Niektorí ľudia sa s Felvidékom ako svojou domovinou identifikujú a nemusia to myslieť protislovensky. Určite sa nedá obmedziť používanie nejakého pojmu v neformálnej komunikacii. Otázka znie, kam patrí politická komunikácia pri odhaľovaní pamätníkov.“

Ako teda tento spor vyriešiť? „Lepšie ako zakazovať používanie nejakých pojmov je snaha o ich pochopenie v kontexte. Myslím si, že na to sú niekedy lepšie umelecké diela, napríklad film Vladislavy Plančíkovej Felvidék – Horná Zem alebo aj texty súčasných maďarských kapiel zo Slovenska, ktoré sa považujú za felvidécke,“ vraví jazykovedkyňa.

Podporte spustenie maďarskej verzie Denníka N.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ivan Korčok

Maďarská aliancia

Slovensko

Teraz najčítanejšie