Denník N

Topenie ľadovcov zrýchľuje aj nedostatok snehobielej farby. V Taliansku ich preto prikrývajú plachtami, hovorí meteorológ

Meteorológ Miroslav Žiak. Foto - archív M. Ž.
Meteorológ Miroslav Žiak. Foto – archív M. Ž.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Rozhovor s Miroslavom Žiakom, odborníkom na ľadovce, sme robili v čase, keď sa na správu o stave klímy ešte len čakalo. Ľad sa medzitým topí ďalej, Grécko horí a Benátky postihli bleskové záplavy. Meteorológ vysvetľuje, či je zdvihnutá hladina oceánov problémom aj pre Slovákov, ktorí nemajú dom pri mori, ako vplýva na európske počasie slabnúci Golfský prúd a či by sme si vedeli privodiť dobu ľadovú, ak by sme všetky strechy na svete zafarbili na bielo.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • ako by vyzerala Zem bez ľadovcov;
  • aké vírusy staré tisíce rokov sa našli v roztápajúcom sa permafroste;
  • ako ľad uväznil Vikingov a misionárov v Grónsku;
  • ako ľadovce tvarovali Vysoké Tatry.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Sezóna topenia ľadovcov trvá v Grónsku obvykle od júna do augusta. Koľko ľadovcov sa za ten čas roztopilo pred sto rokmi a koľko sa roztopí dnes?

Najstaršie údaje sa mi podarilo získať z 50. rokov (minulého storočia – pozn. red.), keď za sezónu ubudlo 90 miliárd ton ľadovca. V 60. rokoch sa to zvýšilo na približne 100 miliárd. V 80. rokoch sa tento pokles zastavil, no už od začiatku tisícročia nám úbytok každoročne narastá na 150 miliárd ton a viac. Rekordný rok bol 2019, keď z grónskeho ľadovca zmizlo až 250 miliárd ton. Obdobie topenia vtedy trvalo rekordných 40 dní.

Prečo v zime tie isté miliardy ton vody opäť nezamrznú?

Pretože nie je dostatok snehových zrážok, ktoré by na ľadovec pribudli a neskôr sa stali jeho súčasťou. Oteplenie klímy v ostatných rokoch postihuje najviac arktickú oblasť, kam patrí aj Grónsko. Aj v zime, keď by mal sneh pribúdať, je tam v rámci planéty najteplejšia odchýlka oproti normálu.

K2 a ľadovec Baltoro. Foto – archív M. Ž.

Prebieha topenie ľadovcov podobne, ako keď si do pohára s džúsom dám jednu kocku ľadu, ktorá sa roztopí rýchlejšie, než keby bola v pohári s ďalšími piatimi kockami – čiže čím menej ľadu, tým rýchlejšie sa topí?

Čiastočne áno, ale záleží aj od typu ľadovca. Poznáme ľadovcové štíty, pevninské, morské či pobrežné ľadovce, pričom niektoré sa topia priamo na povrchu ľadovcového štítu. To, čo ste naznačili, sa môže týkať ľadu, ktorý odpadáva z pobrežnej čiary ľadovca do mora a tam sa začína topiť.

Použil by som iný príklad. V zime máte na balkóne polievku, ktorá zamrzne. Ak ju chcete na druhý deň zohriať a dáte si dovnútra celý hrniec, tak sa bude polievkový ľadovec roztápať pomaličky. Len čo ho však začnete rozbíjať na menšie kúsky, celý obsah sa roztopí rýchlejšie. Rovnako je to s ľadovcami – keď sa začnú rozpadávať nad pobrežnou čiarou, topia sa oveľa rýchlejšie.

Pri polievke je to výhoda, pri ľadovcoch problém. Prečo by sme sa mali snažiť topenie ľadovcov zastaviť?

Ohrozujeme si tým náš krehký ekosytém a dostávame sa do situácií, na ktoré nie sme zvyknutí. Pri topení ľadovcov sa do atmosféry dostáva oveľa viac vlhkosti. To spôsobuje každý rok extrémnejšie prejavy počasia, ako supercelárne búrky či tornáda, ktoré sa začali objavovať aj na Slovensku. Menia sa aj morské prúdy, čo spôsobuje, že mnoho živočíchov sa nedostane k potrave. To, že sa planktón nevyskytuje tam, kde doposiaľ, sa nám môže zdať ako nepodstatné, ale mení to celý potravinový reťazec. Pre planétu ako takú „život“ bez ľadovcov problémom nie je. Tá je zvyknutá aj na stav, keď tu žiadne neboli.

Manaslu Pinnacle a zavesené ľadovce. Foto – archív M. Ž.

Podľa štúdií zdvihne do konca storočia roztopený ľad z Grónska hladinu svetových oceánov o 2 až 10 centimetrov. Je to problém aj pre obyvateľa Slovenska, ktorý nikdy nebol pri mori a ani si tam nechystá postaviť dom?

Nemusí to byť pre neho priamo problém. Problémy však prinesú zmeny v atmosfére a extrémne počasie, ktoré som spomínal. Výška hladín oceánov sa inak veľmi menila aj v minulosti. Počas poslednej doby ľadovej bola dokonca o 122 metrov nižšia ako v súčasnosti. Počas predposlednej doby medziľadovej bola zase o 5,5 metra vyššia a pred troma miliónmi rokov bola vyššia až o 50 metrov. Pre planétu Zem je to teda len drobná zmena, no pre nás to znamená, že pobrežné oblasti začnú byť neobývateľné. A keďže na pobreží žije veľká časť populácie, bude to časom problém pre všetkých.

Keď sa povie topenie ľadovcov, predstavím si ľadového medveďa, ktorý stojí na odtrhnutej ľadovej kryhe a rozmýšľa, čo ďalej. Aký to má celkový vplyv na zvieratá a podmorský svet?

Je tam viacero problémov. Cicavce, ktoré žijú na súši, majú väčší problém dostať sa k potrave, takže o ňu musia viac bojovať. Keď sa v Antarktíde odtrhne veľký kus ľadovca, dokáže unášať celé populácie tučniakov do miest, kde budú bez potravy. To ubližuje nielen tučniakom, ale aj veľrybám, ktorým odplávala ich vlastná potrava. Narúšajú sa tým celé reťazce a živočíchy strácajú kontakt so svojou prirodzenou korisťou.

Sladká voda z ľadovcov mení aj slanosť morí a spolu s tým morské prúdy. Golfský prúd je tento rok najslabší za posledné tisícročie. Čo to pre nás znamená?

Vďaka Golfskému prúdu máme v Európe miernu klímu. Nachádzame sa v podstate na rovnakej rovnobežke ako juh Kanady, čiže keby sme nemali teplý Golfský prúd, tak sú tu oveľa tuhšie mrazy a letá by boli extrémnejšie a suchšie. Keďže Golfský prúd slabne, tak sa paradoxne môže v Európe aj ochladiť. Z klimatických analýz, ktoré sledujú výkyvy, vieme, že sa to stalo aj v minulosti. V Európe sa pozorovali chladnejšie obdobia, keď sa v iných častiach sveta otepľovalo, čo bolo pripisované Golfskému prúdu. Takže tento posun môže byť ešte zaujímavý.

Miroslav Žiak. Foto – archív M. Ž.

Ako prúd teplej morskej vody ovplyvní počasie na celom kontinente?

Morské prúdy sú najväčším distribútorom tepla. Teplý Golfský prúd nám z Mexického zálivu prináša teplú vodu, takže sa podnebie u nás zmierňuje. Tieto prúdy sú ustálené po celom svete a vplývajú na klímu. Napríklad El Ňiňo (odchýlka v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne, ktorá sa opakuje raz za pár rokov – pozn. red.) vytvára zmeny klímy na celej Zemi.

Ľad v Grónsku sa topí najrýchlejšie za posledných 12-tisíc rokov. Dosiahli sme už ten zlovestný bod, z ktorého niet návratu?

Tu sa názor odborníkov rozdeľuje. Niektorí tvrdia, že áno, optimisti hovoria, že ešte nie. Ja sa radím k tým prvým, ale závisí aj od toho, k čomu sa chceme vracať. K teplotnému návratu sa dostaneme len veľmi ťažko. Sami vidíme, že aj keď bol počas pandémie veľký výpadok priemyselnej výroby, teplota stále stúpala.

Celý problém má veľkú zotrvačnosť, takže aj keby sa okamžite zastavila všetka premyslená produkcia, čo je absolútne nereálne, nevrátime sa späť ľahko. Reálne je pritom skôr to, že výroba bude ešte viac expandovať a teplota stúpať rýchlejšie. To bude viesť k otepľovaniu permafrostu a ďalšiemu úniku metánu, ktorý bude ľadovce ešte viac zohrievať a topiť.

Môžu sa v ľade alebo permafroste rozmraziť nejaké organizmy, ktoré nepoznáme?

Áno. V Tibete sa našli 42-tisíc rokov staré hlístovce a desiatky ďalších 15-tisíc rokov starých vírusov, ktoré nepoznáme. Ďalšie desiatky boli v Číne nájdené v prachu, ktorý je dôležitý pre metánový cyklus v ľade. Takže už sa to deje.

Masherbrum (K1) a ľadovec Baltoro. Foto – archív M. Ž.

Môžu nás takéto vírusy ohroziť?

Nie som virológ, aj keď tých amatérskych máme na Slovensku v ostatnom čase mnoho. Môj laický odhad hovorí, že ak sú to vírusy, ktoré sme doteraz nepoznali a ani sa s nimi nestretli, tak nás ešte môžu prekvapiť. V ľadovcoch sa pomaly odkrývajú aj stopy z jadrových pokusov, ktoré sa robili v 70. rokoch. Ľadovec si pamätá všetko a môže to byť problém.

Môžeme teda niečo pre záchranu ľadovcov spraviť, alebo aspoň spomaliť zhoršovanie situácie?

K poľnohospodárskemu obrábaniu pôdy sa asi nevrátime, aj keď na otepľovanie najviac vplýva stúpajúca priemyselná produkcia. Podľa mňa by si však každý človek vedel vybrať oblasť života, v ktorej by sa vedel uskromniť. Verím, že čím viac osvety sa bude robiť okolo klimatickej zmeny, tým viac budú mať ľudia chuť tento problém proaktívne riešiť. Nemyslím si, že to topenie ľadovcov zastaví, ale minimálne to môže prestaviť naše myslenie.

Aké systémové zmeny treba urobiť, aby sa situácia zlepšila rýchlejšie?

Je to do veľkej miery politický problém, lebo výrazné znižovanie emisií CO2 by súviselo so skokovým poklesom životnej úrovne a komfortu obyvateľov. A do toho sa nikomu nechce. Myslím, že jediné, čo nás vytrhne z tohto vyčkávania, je výrazne sa zhoršujúca situácia v počasí. Všetka tá voda bude v atmosfére a v oceánoch, takže môže pokojne prísť k tomu, že budeme mať povodne a tornáda na dennodennej báze.

Vráťme sa z apokalyptickej budúcnosti späť do Grónska. Na severovýchode ostrova namerali tento mesiac vyše 23 stupňov Celzia. To je viac, ako bolo minulý týždeň v Bratislave. Je bežné, že má Arktída takto výrazné štyri ročné obdobia?

Grónsko sa v angličtine volá Greenland, čiže zelená krajina. V minulosti tomu aj tak bolo. Pred malou dobou ľadovou (malá doba ľadová začala približne v 14. storočí – pozn. red.) tam dokonca žili Vikingovia. Sú dokonca záznamy o tom, že tam pápeži vysielali svojich misionárov. Lenže lode sa nevracali. Keď tam vyslali ďalšiu posádku, zistili, že ľudí, ktorí tam žili, uväznili a pochovali ľadovce. Zo zelenej krajiny sa tak postupne stala krajina snehu a ľadu, no v súčasnosti znovu ozelenieva.

Pre expedície v Grónsku som robil predpovede počasia a nebolo výnimočné, že v južných častiach boli teploty podobné našim. Stále tam však je niekoľko kilometrov dlhý ľadovcový štít, ktorý najmä v zime arktické počasie podporuje.

Miroslav Žiak. Foto – archív M. Ž.

Topenie ľadovcov urýchľuje aj úbytok snehobielej farby, ktorá odráža slnečné žiarenie. Pomohlo by, keby bola väčšina plochy Zeme biela?

Áno, biela farba žiarenie odráža, tmavšia pohlcuje, a preto sa aj tmavší ľadovec s odhalenou sutinou rýchlejšie topí. Spôsobuje to aj prach z požiarov všade po svete, ktorý ľadovec zašpiní. V Taliansku preto začali robiť takzvané zakrývanie ľadovcov. Aby ich udržali počas leta, tak ich prikrývajú bielymi plachtami. Už rok sa takto zakrývajú aj svahy u nás v Jasnej. Keby sme sa takto celí zahalili do bieleho súkna, mohli by sme si privodiť aj ďalšiu dobu ľadovú.

Takýmto spôsobom totiž vznikajú. Na začiatku je impulz – napríklad zmena sklonu Zeme či dráhy okolo Slnka. To môže viesť k tomu, že sa na Zemi ochladí a spôsobí to, že začne viac snežiť. Takže máme viac bieleho povrchu, čo vedie k postupnému ochladzovaniu až po doby ľadové. Momentálne sa deje niečo veľmi podobné, ale opačne.

Ale predpokladám, že biele strechy neznížia teplotu Zeme povedzme o dva stupne Celzia.

Pri tých dvoch stupňoch by som už bol dosť opatrný. Znížiť teplotu o štyri znamená návrat do najchladnejšej fázy doby ľadovej.

Aká je momentálna priemerná teplota Zeme?

Približne 14,5 stupňa Celzia. Pritom v 70. rokoch to bolo 14 stupňov. Keď si toto oteplenie porovnáte s tým, že ochladenie o štyri stupne stačia na dobu ľadovú, je jasné, že máme problém. Tieto zmeny sú nebezpečné aj preto, lebo sú rýchle a nevieme, čo od nich môžeme očakávať. V minulosti takéto procesy trvali stáročia až tisícročia.

Roztápajúci sa ľadovec Pasterze pod Grossglocknerom. Foto – archív M. Ž.

Pred pandémiou ste plánovali robiť výskum ľadovcov v Nepále. Čo chcete skúmať, ak sa tam dostanete?

Mal to byť výskum podobný tomu, ktorému som sa venoval na Slovensku, čiže skúmanie snehovej pokrývky. Šlo nám hlavne o osvetu, aby sme ľuďom hmatateľne ukázali, ako ľadovce ustupujú. Zámer bol počítať súčet denných priemerných teplôt nad 0 stupňov. Čím viac ich je, tým intenzívnejšie sa ľadovce topia. Na slovenskej strane sme vybavili zapožičanie meteorologických staníc. Na nepálskej stane sme mali od úradov prísľub, že nám umožnia snímače na dva ľadovce umiestniť, no museli sme to odložiť. Verím, že o rok sa už bude dať vycestovať a zrealizovať to.

Na Slovensku ste skúmali zaľadnenie vo Vysokých Tatrách. Kedy boli Tatry ľadovcami a ako vyzerali?

Výskumu Tatier som sa venoval najmä počas doktorandského štúdia, keď som spolupracoval na datovaní ústupu ľadovcov. Vytvorili sme profil od Starého Smokovca cez Zamkovského a Teryho chatu až po Sedielko. Robili sme odber horninových vzoriek a vyčísľovali, kedy tie ľadovce ustupovali. Zo Starého Smokovca začali ustupovať asi pred 20-tisíc rokmi. V tých najvyšších oblastiach boli ešte približne pred 8-tisíc rokmi. Keďže bývam v Tatranskej Lomnici, tak s niektorými výskumami pomáham doteraz. Napriek tomu, že som prešiel do súkromnej sféry.

Miroslav Žiak. Foto – archív M. Ž.

Nájdeme v Tatrách nejaké znaky bývalého zaľadnenia?

Veľmi veľa. Tvarovali samotný tvar Vysokých Tatier, preto sú tam tie ostré štíty. Ďalšie viditeľné znaky sú morénové valy v dolinách. To sú, veľmi zjednodušene povedané, kopy kameňov, ktoré tam ľadovec pri topení nechal. On totiž netlačí sutiny pred sebou ako buldozér, ale má ich v sebe. Keď sa začne topiť, tak tam tá sutina jednoducho ostane. Pozostatkami po zaľadnení je napríklad aj Štrbské pleso, ktoré vzniklo z mohutnej morénovej akumulácie.

Ku ktorému ľadovcu je to zo Slovenska najbližšie?

Jeden ľadovček je prekvapivo aj na Slovensku, v Medenej kotlinke. Poľský vedec Bogdan Janek ho pred niekoľkými rokmi objavil v rámci geofyzikálneho prieskumu, keďže je pochovaný pod niekoľkometrovou sutinou. Ale taký, čo je na povrchu, je na rakúskom Dachsteine. Tiež už nie je veľký, ale stále tam chodia trénovať lyžiari.

Na akom najzaujímavejšom ľadovci ste boli?

Bol to ľadovec na Kaukaze, ktorý veľmi rýchlo ustupoval. Navštívil som ho okolo roku 2000 a dnes tam už nie je vôbec nič. Na okraji ľadovca, uprostred divočiny, bola vtedy meteostanica, takže človek to videl v priamom prenose. Boli tam aj jazerá, ktoré sú v takýchto vysokohorských oblastiach veľmi nebezpečné, pretože sa môžu pretrhnúť a zaplaviť celé dediny. Bizarné sa mi vtedy zdali početné upozornenia, aby si ľudia dávali pozor. Neviem, ako si viete dať pozor, ak sa v jazere pretrhne hrádza a obsah sa na vás vyleje. Jediné, v čo môžete dúfať, je, že sa to nestane.

Miroslav Žiak

Pracuje ako profesionálny meteorológ pre zahraničnú energetickú spoločnosť. Vedeckú činnosť venoval výskumu vysokohorského prostredia, predovšetkým snehu a lavín. Zúčastnil sa zberu vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia vo Vysokých Tatrách. Ako meteorológ spolupracoval s viacerými expedíciami v Himalájach. Vo voľnom čase tvorí stránku avalanche.sk a organizuje exkurzie po stopách tatranského zaľadnenia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

ESET Science Award

Klimatická zmena

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie