Denník N

Spisovateľka Lewis: Ak by sme dnes mohli zákony o manželstvách a rozvodoch vymyslieť nanovo, vyzerali by úplne inak

Helen Lewis. Foto - Urszula Soltys
Helen Lewis. Foto – Urszula Soltys

Spisovateľke Helen Lewisovej na Slovensku vychádza kniha Problémové ženy: Dejiny feminizmu v 11 bojoch. Viaceré ženské líderky, ktoré pomohli zlepšiť životy žien vo Veľkej Británii, v nej neopisuje idealisticky ako feministické hrdinky, ale ako bežné ženy, ktoré sa odmietli prispôsobiť konvenciám a dosiahli precedens.

Ona sama sa považuje za problémovú ženu a odporúča to aj ďalším. „Byť problémovou ženou neznamená byť drzou alebo sebeckou. Ale byť pevnou, rozhodnou a zrozumiteľnou a nielen tou milou, príjemnou a usmievavou,“ hovorí.

V knihe ste opísali svoj vlastný rozvod. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeral váš život, ak by ste nemali právo rozviesť sa?

Prvou možnosťou je, že by som zrejme zostala vydatá, a v podstate by to bolo fajn, lebo môj exmanžel je veľmi dobrý muž. Ďalšou možnosťou je, že by som sa nikdy nevydala. Mnohé ženy v mojej knihe boli lesby alebo zostali slobodné. Hľadali cesty, ako zostať intelektuálkami, ponechať si možnosť písať a neobetovať pre vydaj svoju slobodu myslenia.

Úprimne, zrejme by som sa nikdy nevydala a skončila by som ako jedna zo ženských novinárok 19. storočia, ktoré sa nikdy neusadili a celý svoj život si so sebou nosili v jednom kufri. Je paradoxné, že z môjho pohľadu bolo pre mňa manželstvo prijateľnejšie práve vďaka možnosti rozviesť sa.

V mnohých krajinách, ako aj na Slovensku, musí zosobášený pár dodnes počas rozvodu dokazovať, že manželstvo nefunguje, a je na rozhodnutí súdu, či manželstvo rozvedie alebo nie. Prečo sa ľudia nemôžu rozviesť, kedykoľvek si povedia, že spolu nechcú zostať, a potrebujú na to povolenie od štátu?

Sudkyňa Branda Hale, ktorú v knihe spomínam, je presvedčená, že ak jeden z partnerov tvrdí, že manželstvo nefunguje, tak už z definície manželstva tento zväzok jednoducho nefunguje. Ide predsa o kontrakt medzi dvoma stranami, z ktorých jedna v tom zväzku byť nechce. Kto má právo v takom prípade povedať, že to už viac nefunguje? Riešením je napríklad dať manželom šesť mesiacov na rozmyslenie a po ich uplynutí musí súd jednoducho akceptovať rozhodnutie dvoch dospelých ľudí.

Dôvod, prečo to takto nefunguje, je ten, že manželstvo ako v Británii, tak aj na Slovensku čerpá z kresťanskej tradície, kde je zväzkom uzatvoreným pred Bohom a trvá večne. Až neskôr sa stalo súčasťou štátnych inštitúcií a ľudia zaň mohli od štátu získať nejaké výhody. Výmenou za to mal štát pocit, že môže rozhodovať o tom, či dvaja ľudia môžu zostať zosobášení alebo nie.

Keď som v knihe písala kapitolu o rozvode, uvedomila som si, že ak by sme mali pravidlá a zákony týkajúce sa sobášov a rozvodov vymyslieť úplne nanovo, určite by nevyzerali tak, ako teraz vyzerajú v mnohých európskych krajinách. Dnes sú tie pravidlá akýmsi starým domom, ktorý sa občas snažíme rekonštruovať, občas strhneme starú šopu, no stále to nejako drží pokope. Ak pochopíme históriu, pochopíme aj to, prečo je v tom dodnes taký neporiadok.

Ženy získali niektoré práva len nedávno. Univerzita v Cambridgei napríklad začala ženám tituly udeľovať až v roku 1948 ako posledná britská univerzita. V západnom Nemecku ženy nemohli pracovať bez schválenia svojho manžela až do roku 1977. V sedemdesiatych rokoch zasa v niektorých britských baroch ešte stále odmietali obslúžiť ženy. To je obdobie, keď žila moja mama, stará alebo prastará mama. Je to teda z istého pohľadu len nedávna história. Myslíte si, že sa tieto zákony a pravidlá ešte niekedy môžu vrátiť späť do Európy?

Jednoznačne áno. Martin Luther King povedal: Oblúk morálneho vesmíru je dlhý, ale ohýba sa smerom k spravodlivosti. A posledných desať alebo dvadsať rokov sa ukazuje, že to platí. Pozrite sa na situáciu v Poľsku a protesty proti zákazu interrupcií. Pozrite sa, ako Viktor Orbán tvrdí, že chce viac Maďarov a menej migrantov. Je to veľmi staromódna rétorika, ktorou vlastne hovorí, že ženy sú na to, aby mali deti. Hovorí, že ľudia ako my sú v ohrození, a preto by ženy mali mať deti. To je však argumentácia, ktorá končí knihou Príbeh služobníčky. Dnes vieme, že menej detí majú ženy, ktoré sú vzdelané, bohaté, nezávislé, a tieto veci im teda treba vziať. Zatiaľ sa to nestalo, ale je to cesta, ktorou sa autoritatívni vládcovia ako Orbán už raz v minulosti vydali.

Pri téme detí na Západe cítiť úzkosť a obavy z klesajúcej pôrodnosti. Šíria sa tu konšpirácie o „veľkej výmene“, ktorá je na internete veľmi populárna. Jej súčasťou je nervozita z toho, že ženské roly sa v priebehu rokov zmenili a ženy už nezostávajú doma a nerobia to, čo im povedia. Chcú byť vypočuté a nezávislé.

„Veľká výmena“ je konšpiračná teória o tom, že bieli obyvatelia Ameriky alebo Európy budú nahradení migrantmi?

Presne tak. Je dôvodom masového útoku strelcov v americkom Texase či v Christchurchi na Novom Zélande. A som presvedčená, že tejto teórii verí aj množstvo Európanov, ktorí o tom živo diskutujú na internete. Je to znepokojujúce, pretože súčasťou tejto teórie je, že sa to deje aj preto, lebo vzdelané a bohaté ženy majú menej detí a majú ich neskôr. Áno, to je naozaj neodškriepiteľný demografický fakt. Z môjho uhla pohľadu, ak chceme, aby mali ženy viac detí, mali by sme sa ich najprv spýtať, koľko detí vlastne chcú ony samy.

Dnes vieme, že v Británii máme sociálny systém nastavený tak, že sa ženám oplatí mať najmä dve deti. Ak majú tretie, nezískajú žiadne ďalšie výhody. A máme dôkazy, že ľudia sa preto naozaj rozhodujú mať menej detí, než by chceli. Niektoré ženy sa rozhodujú pre menší počet detí, pretože si nemôžu dovoliť bývanie, dať dieťa do jaslí alebo do škôlky a udržať si svoju prácu. Ak sme teda nervózni z nízkej pôrodnosti, máme ešte veľmi veľa nástrojov na to, ako ženám uľahčiť rozhodnutie mať toľko detí, koľko chcú, namiesto toho, aby sme ich nútili mať deti, ktoré nechcú. Mnohé ženy napríklad nechcú osem detí, čo môže byť inde priemerný počet, napríklad na Pobreží Slonoviny. Je ťažké a vyčerpávajúce starať sa o toľko detí.

Prekvapilo vás niekedy, ako sa práva žien v niektorých krajinách vyvíjali? Teda že ženy začali prichádzať o svoje práva, ktoré už medzitým získali?

Veľmi jednoznačným príkladom je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie