Denník N

Messi zmenil futbalovú taktiku, no trénerom vytvára dilemu

Foto - TASR/AP, grafika N - Peter Kováč
Foto – TASR/AP, grafika N – Peter Kováč

Lionel Messi je nielen jedným z najlepších futbalistov v histórii, ale hráčom, ktorý tento šport významne zmenil. Po taktickej stránke patrí k jeho revolucionárom.

Johan Cruyff raz povedal: „Vyhrávať je dôležitá vec, ale musíte mať svoj vlastný štýl. Keď vás ľudia kopírujú a obdivujú, to je pre vás najkrajší darček.“

Úspech Barcelony okolo Lionela Messiho bol veľkou vecou pre futbal. Barcelona víťazila vďaka útočnému futbalu a držaniu lopty a Messi prinášal kreativitu, a to aj v zápasoch s väčšinou hlboko brániacimi súpermi.

Na Messiho sa takmer nikto nedokázal ani takticky pripraviť a ani ho napodobniť.

Jeho úspech posunul futbal dopredu – vytvoril priestor pre technických hráčov, ktorí nie sú fyzicky zdatní, ale majú hernú inteligenciu.

To, že sa to podarilo práve Messimu, nebolo náhodné. Vychádzalo to z viacerých faktorov: Messiho ako unikátneho hráča, vizionára na trénerskej lavičke (Pepa Guardiolu), hernej filozofie Barcelony a dokonca aj v zmenách v pravidlách futbalu – napríklad v prísnejšom trestaní obranných zákrokov zozadu.

Guardiolova Barcelona neprišla s úplnou revolúciou. O držanie lopty sa už v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia snažili v škótskom klube Queens‘ Park, pričom prihrávky boli pre nich spôsobom, ako k lopte nepustiť súpera. Držanie lopty teda prakticky znamenalo efektívny spôsob defenzívy. Na rovnakom princípe bol neskôr postavený Ajax Amsterdam trénera Rinusa Michelsa (a Johana Cruyffa) či AC Miláno pod vedením Arriga Sacchiho.

Barcelona však už obsiahla všetky potrebné herné prvky: kontrolu lopty, vysoký pressing a „zmenšovanie“ ihriska po jej strate, brankára s výbornou rozohrávkou a vysokú defenzívnu líniu.

Bol to totálny futbal 21. storočia, ktorý bol pre hráča ako Messi ideálny. Presadil sa na svojej novej pozícii, na tzv. „falošnej deviatke“.

Interpretácia priestoru

„Falošná deviatka“ taktiež nebola taktickým výmyslom Guardiolu a ani Messi nebol prvým, kto na tom poste hral.

Na jej pôvodcovi sa futbaloví historici nezhodli, ale vo všeobecnosti sa zaňho považuje tréner MTK Budapešť Márton Bukovi, ktorý s týmto postom začal experimentovať po druhej svetovej vojne. Profitoval z toho Gusztáv Sébes, tréner maďarskej reprezentácie, ktorý potom tento taktický systém začal používať. Na post „falošnej deviatky“ zaradil Nándora Hidegkutiho a aj vďaka tomu dokázal dvakrát poraziť Anglicko a dostať sa do finále MS 1954.

Podstata „falošnej deviatky“ spočíva v tom, že hrotový útočník sa zo svojho klasického miesta medzi súperovými stopérmi sťahuje o líniu nižšie. Tým sa vytvára zmätok. Ak sa obrancovia rozhodnú s ním ísť, vznikne voľný priestor. Práve na to nedokázali zareagovať Angličania proti Maďarom. Mnohé mužstvá to však nedokážu dodnes.

Úspešné tímy súčasnosti sa vyznačujú práve pohybom medzi líniami a výmenou pozícií v ofenzíve – príkladom je Guardiolov Manchester City – a práve Messi bol v tomto do istej miery revolucionárom.

Dnes sa pri pohľade na Messiho zdá, že vymýšľať taktický systém ani nemá veľký zmysel. Je jednoducho príliš dobrým futbalistom. Stačí mu dať priestor a zápasy dokáže rozhodovať aj sám. Platí to však len do určitej miery. Aj Diego Maradona na víťazných MS 1986 ťažil z rozostavenia 3-5-2, ktoré bolo postavené na ňom ako na klasickej „desiatke“.

Prítomnosť Messiho v kádri prináša jeho trénerom dôležitý rozdiel. Jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Lionel Messi

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie