Denník N

Mafia, náckovia a podzemné chodby. A potom sme všetci vyrazili do sveta

Občas bolo dobre, občas zle, väčšinou tak medzi. Ale Rádio Tatry ma naučilo, čo je dobrá hudba, a v Christianii som sa naučil, čo sú dobré knihy.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.

Autor je prekladateľ a publicista

Prvý koncert, na ktorom som v živote bol – dnes už viem, že to bol pravdepodobne grindcore, skôr na takej lokálnej úrovni – sa konal vo Vagónke na poschodí.

A potom prišli náckovia a vymlátili to tam, a bolo.

Ako vyzerala sociálna sieť

Vymlátili to tam, ale až potom, čo sme my už odišli na poslednú električku do Tatier, lebo na taxík sme jednoducho nemali, a o tom, že domov treba prísť v normálnom čase, sa nediskutovalo.

A potom sa o tej bitke ešte dlho hovorilo, jeden chalan skončil s prerazenou lebkou v nemocnici, možno na ARO, ale nechcem kecať, a možno to ani prerazená lebka nebola, aj keď skôr áno, ale možno nie. Bitka sa každopádne odohrala.

A normálne, toto si predstavte: o jeho zdravotnom stave informovali v lokálnom Rádiu Tatry priamo vo vysielaní, to bola vtedy sociálna sieť. A ja som si bol istý, že ho počúva úplne každý, lebo úplne každý musí predsa počúvať také dobré rádio, akurát, že to pravdepodobne nebola pravda, lebo keby ho počúval naozaj každý, tak by asi nedopadlo tak, ako dopadlo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Poprade

Komentáre

Teraz najčítanejšie