Denník N

Prežili len tí najpriateľskejší, vraví antropológ, podľa ktorého Darwina nechápeme správne

Ilustračné foto – Unsplash/Johannes Plenio
Ilustračné foto – Unsplash/Johannes Plenio

„Ešte pred 50-tisíc rokmi bol Homo sapiens jedným z mnohých ľudských druhov. Tie ďalšie tiež mali veľký mozog, jazyk, kultúru a všetky vyhynuli. A my sme stále tu,“ vraví americký evolučný antropológ Brian Hare.

Hare je autorom teórie o prežití tých najpriateľskejších a je presvedčený, že bez schopnosti budovať priateľstvá by sme tu dnes pravdepodobne neboli.

Ako by teda vyzeral svet, keby sa ľudia nedokázali priateliť? Prečo z nás priateľskosť niekedy dokáže urobiť aj nebezpečných agresorov? A ako s tým všetkým súvisí multikulturalizmus, Donald Trump a stážisti v americkom kongrese?

V úvode svojej knihy píšete o Charlesovi Darwinovi – tvrdíte, že dnes jeho evolučný koncept prežitia najsilnejšieho nechápeme úplne správne. V čom presne sa podľa vás tí, ktorí tvrdia, že prežije ten najsilnejší, mýlia?

Koncept prežitia najsilnejšieho sa vo všeobecne rozšírenom chápaní interpretuje veľmi pokrivene. Mnohí si pod ním totiž predstavia fyzickú silu, veľkosť, krutosť.

Keď je niekto väčší, silnejší a má viac prostriedkov, v niektorých situáciách mu to skutočne môže pomôcť zvíťaziť. Keď však hovorí o prežití najsilnejšieho Darwin, má na mysli organizmy, ktoré disponujú nejakou vlastnosťou, ktorá prináša ďalším generáciám výhodu – pomôže im prežiť.

Problémom všeobecnej interpretácie Darwinovej teórie zároveň je, že po nej často nasleduje morálny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie