Únia spúšťa hotspoty, kde oddelia utečencov od ekonomických migrantov

Bol to jeden z dvoch konkrétnych záväzkov, ktoré v stredu v noci prijali európski lídri na neformálnom samite v Bruseli. Najneskôr v novembri by podľa ich záverov mali začať fungovať takzvané ‚hotspoty‘, čo sú registračné centrá pre utečencov a migrantov, ktorí prichádzajú do prvých krajín Schengenu.

Miestnym úradníkom by tam mali prísť na pomoc experti zo zvyšných členských krajín, aby im pomohli prichádzajúcich ľudí identifikovať, zaregistrovať a odobrať odtlačky.

Ako nôž maslom

Za normálnych okolností by sa utečenci nemali dostať ďalej ako po prvú krajinu, ktorá má vonkajšie hranice schengenského priestoru. Už niekoľko mesiacov je však jasné, že tento systém nefunguje.

Len tento rok do Európy prišlo zatiaľ viac ako 400-tisíc migrantov. Väčšinu z nich tvoria sýrski utečenci, ktorí prichádzajú buď priamo z občianskou vojnou zmietanej Sýrie, alebo z utečeneckých táborov v susedných krajinách.

Problémom je, že títo ľudia v hraničných štátoch Únie – Grécku či Taliansku, kadiaľ sa sem dostávajú, nekončia. Pokračujú ďalej – najmä do západnej Európy – a to často bez toho, aby ich štáty, cez ktoré prechádzajú, identifikovali a zaregistrovali.

„Úradníci sa ich počas cesty síce pýtajú na mená a krajinu pôvodu, ich pasy či dokumenty však bližšie neskúmajú,“ napísal v reportáži o utečencoch denník Washington Post. Cez Európu tak často cestujú aj ľudia, ktorí sa síce tvária ako sýrski utečenci, v skutočnosti sú však z iných krajín a nemajú právo na azyl.

Štáty vyšlú expertov

Práve takýchto ľudí by ľahko odhalil azylový proces, v ktorom by migračným úradníkom museli vysvetliť, odkiaľ presne pochádzajú a prečo žiadajú o azyl. Grécko a Taliansko však nápor dlhodobo nezvládajú, a preto sa ďalej do Európy dostávajú nielen utečenci, ale aj ekonomickí migranti.

Teraz sa zdá, že si európski lídri konečne uvedomili, že spoločné hranice si počas krízy vyžadujú aj spoločnú pomoc, a na miesta, kadiaľ sa migranti dostávajú do Európy, chcú vyslať vlastných expertov, ktorí by spolupracovali s miestnymi úradníkmi. To všetko pod hlavičkou európskych úradov, ako je Frontex či Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).

„Hotspot je oblasť na vonkajších hraniciach, ktorá čelí nadmernému tlaku migrantov. Príkladom je Sicília a Lampedusa v Taliansku či ostrovy Lesbos a Kos v Grécku. Práve tu musí Únia zabezpečiť operačnú pomoc, aby boli prichádzajúci migranti zaregistrovaní a aby sa zabránilo ich ďalšiemu a nekontrolovanému pohybu do ďalších členských štátov,“ vysvetlila Komisia v dokumente pred stredajším samitom.

Budú fungovať?

Výsledkom hotspotov by malo byť, že sa ešte na vonkajších hraniciach oddelia utečenci od ekonomických migrantov.

Kým ľudí z prvej skupiny by si medzi sebou neskôr mali prerozdeliť členské štáty, ekonomických migrantov by malo Grécko či Taliansko urýchlene vyhostiť. Nie je však isté, či to bude naozaj fungovať tak jednoducho.

„Hotspoty sú len časť riešenia,“ vyhlásil podľa portálu Euronews taliansky premiér Matteo Renzi.

Ich úspech totiž závisí aj od toho, či sa v Únii presadí automatický mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi zvyšné štáty. Tie zatiaľ schválili len dočasný mechanizmus s presne stanovenými číslami.

A dlhodobý problém majú európske štáty aj s vyhosťovaním ľudí, ktorí nemajú právo na azyl. Väčšina z nich totiž aj napriek zamietnutým žiadostiam zostáva v Únii nelegálne. V stredu na to verejne upozornila aj Komisia, keď aj preto začala proces infringementu proti Grécku, Nemecku a Taliansku.