Dokonalá feministka neexistuje, radšej preglgnime vzájomné sympatie a antipatie, výsledok sa počíta
Predslov z knihy Problémové ženy: Dejiny feminizmu v 11 bojoch, ktorú vydal Denník N.
Na moment si predstavte, že by z histórie zmizli všetky ženy, ktoré sa snažili urobiť svet spravodlivejším. Ak ste žena, pravdepodobne by vás neobslúžili v bare, po škole by vám nevydali diplom, vyhodili by vás z práce hneď, ako by o vaše miesto prejavil záujem iný muž, nemohli by ste súťažne športovať, a ak by vás muž bil, nemohli by ste sa rozviesť a ani by ste sa nedovolali pomoci, lebo sieť azylových domov by neexistovala.
Len málokto by chcel žiť v takomto svete. Kým sme sa dostali až sem, kde už takmer všetky práva žien vnímame ako samozrejmosť, chcelo to veľa žien, ktoré vystúpili z radu. Takých, ktoré jasne hovorili: To naozaj nikto nevidí, že je to nespravodlivé? Nasrdené, vytrvalé, zúfalé, nahnevané aj otravné. Problémové ženy. Ak by sme sa dnes s niektorými stretli, neboli by to možno naše kamarátky, nepotvrdili by sme im ani priateľstvo na Facebooku, no napriek tomu im za veľa vďačíme.
Feminizmus bol vždy zložitý. A pre mnohé ženy je dodnes ťažké povedať, či sú feministkami, hoci súhlasia s tým, že ženy a muži by si mali byť rovní. Čiastočne tomu rozumiem. Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Čo je to za hnutie? A spolu s kým v ňom budem? Nevieme. Helen Lewis vo svojej knihe vysvetľuje, že feminizmus nikto nevlastní a nestanovuje jeho pravidlá. „Je to oslobodzujúce, ale prináša to aj ťažkosti. Na rozdiel od takej politickej strany vo feminizme neexistuje mechanizmus, ktorým by bolo možné ľudí z hnutia vyhodiť. Je ťažké vyrovnať sa s touto bezbrehosťou,” píše Lewis v knihe.
Každý si teda môže vytvoriť svoj vlastný feminizmus. Ženy, ktoré pochodujú v uliciach s transparentmi proti sprísneniu interrupčného zákona, aj konzervatívne političky, ktoré sa, naopak, zasadzujú za zákaz interrupcií, lebo chcú chrániť nenarodené ženy. K feminizmu sa môžu hlásiť muži, ktorí sexuálne obťažujú ženy, aj súťažiace miss, ktoré navonok spĺňajú väčšinu stereotypov o ženách – sú štíhle, krásne, nezištne pomáhajú ľuďom v núdzi a ešte aj bez záväzkov.
Feminizmus bol vždy zložitý a na Slovensku sa s ním ešte stále len zoznamujeme a zvykáme si naň. Hoci je za prvú slovenskú feministku označovaná Hana Gregorová, ktorá sa narodila ešte koncom 19. storočia, slovo feminizmus dodnes len veľmi neochotne prevaľujeme na jazyku. Ešte pred tridsiatimi rokmi sa o ňom takmer vôbec nediskutovalo. Nebol dokonca ani témou slovenských a českých intelektuálov, ktorí boli za socializmu súčasťou disentu. Ten totiž do veľkej miery tvorili konzervatívni a veriaci ľudia. Český historik Petr Blažek dokonca v knihe o československých disidentkách Bytová revolta napísal, že feministické témy boli medzi disidentmi vnímané ako „dadaistická výstrednosť”, ktorá prichádza z iného kultúrneho a politického prostredia. A tohto pohľadu sa mnohí nevedia zbaviť dodnes. Feminizmus je pre nich niečo, čo sa nám snaží nanútiť Brusel či Amerika.
Nanovo sa učíme postaviť sa za práva žien, vyjsť za ne do ulíc a čeliť protireakcii, ktorá nakoniec vždy príde.
