Krahuľčania ešte hovoria vlastným jazykom podobným nemčine. Nemci by im asi nerozumeli
Slovenskí Nemci v Krahuliach hovoria vlastnou krahuľčinou. Sú poslednou obcou s dvojjazyčným slovensko-nemeckým názvom Krahule/Blaufuss a hovoria „Heimat ist Heimat“. Myslia tým Slovensko.
Krivda, ktorú cítili pre odsun Blaufussanov po druhej svetovej vojne, sa postupne vytratila, ale spomienky zostali.
Krahule/Blaufuss
Regina Lukáčová, 80-ročná rodená Krahuľčanka, vychádza po ekumenickej omši z miestneho Kostola sv. Jána Nepomuckého. Jedna z najstarších aktívnych pôvodných Krahuľčaniek, predsedníčka miestneho Karpatsko-nemeckého spolku, zakladateľka ženského speváckeho súboru a autorka krahuľskej hymny sa len veľmi pomaly dostáva od brány. Ľudia ju poznávajú, podávajú jej ruky, prehodia pár slov a chvália jej originálny krahuľský kroj s čipkovaným čepcom na hlave.
„Táto lipa má určite vyše sto rokov. Prežila všetko,“ ukazuje na strom s hrubým kmeňom pri kostole, ktorý vydržal obidve svetové vojny.
Už pri kostole si človek uvedomuje, že niekedy v čisto nemeckej obci Krahule/Blaufuss sa historicky vždy prirodzene miešali slovanský a nemecký „živel“. Nápis na stene kostola je nemecký, Čech sv. Ján Nepomucký je patrón Čiech a Bavorska, lipa je symbol slovanstva…
Keď Regina Lukáčová hovorí o Krahuliach, vždy dodáva aj nemecký názov Blaufuss. Nevie, dokedy dvojjazyčný názov vydrží, pretože ľudí, ktorí sa hlásia k nemeckej národnosti, je v obci stále menej. Nemci vymierajú a prisťahovalcov pribúda. Pri poslednom sčítaní bolo Nemcov vyše 20 percent
