Uznanlivý hnev
Ivo Vodseďálek, undergroundový súpútnik Bondyho a Krejcarovej, by mal 90 rokov.
Znie to takmer neuveriteľne, že v časoch krutých politických procesov, v rokoch tvrdého stalinizmu, v ktorom sa Československo nachádzalo po „víťaznom februári 1948“, existovali aj také príbehy, akými žil legendárny trojlístok undergroundových básnikov a prozaikov Egon Bondy, Jana Krejcarová a Ivo Vodseďálek.
Najznámejším z tohto triumvirátu bol jeho neoficiálny líder Egon Bondy. Hoci ako osemnásťročný nadšený komunista volal v Prahe na Staromestskom námestí na slávu Klementovi Gottwaldovi, veľmi rýchlo pocítil, že „niečo nie je v poriadku“. To už mal za sebou aj prvé avantúry bohémskeho života, ktoré vrcholili búrlivým vzťahom s poetkou Janou Krejcarovou, dcérou Mileny Jesenskej.
Ivo Vodseďálek, ktorý by sa v týchto dňoch dožil deväťdesiatky, bol pri tom („Naučili sme sa navzájom bolestne zraňovať. Sedeli sme v trojici pri stole nahí a hrali sa na pravdu, otázky boli kruté a vždy pravdivo zodpovedané.“), písal takzvanú trápnu poéziu („Keď je trápna doba, musí byť trápna aj poézia.“) a spolu s Bondym založili samizdatovú edíciu Půlnoc.
