Denník N

Sudca Mozner: Nie je dôvod vracať sa k Harabinovi (+ podcast a video)

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Odborný dôvod na zmenu väzby som nevidel, hovorí sudca Najvyššieho súdu a predseda jeho trestnoprávneho kolégia František Mozner. Rozpráva aj o tom, ako jeho senát poslal Mariana Kočnera do väzby v kauze zmenky.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V justícii ste od roku 2008. Prečo ste sa stali sudcom?

Už keď som študoval na právnickej fakulte, zaujalo ma sudcovské povolanie. Aj v blízkej rodine som mal sudcu, od malička som bol konfrontovaný s týmto povolaním. Mienil som sa uchádzať o túto pozíciu, ale cesta do sudcovského talára nebola až taká priamočiara. Keď som končil fakultu, menila sa právna úprava a zvýšil sa vekový cenzus pre vymenovanie sudcu na 30 rokov. Nebolo tiež úplne jasné, čo bude s čakateľmi, ktorí absolvujú skúšky a ešte nebudú mať požadovaný vek. Rozhodol som sa, že to skúsim na prokuratúre, kde vekový cenzus ostal zachovaný na 25 rokoch. Bola to veľmi dobrá voľba. Práca ma bavila možno aj preto, že som pôsobil na krajskej prokuratúre na oddelení prvostupňovej trestnej agendy, čo sú najzávažnejšie trestné činy. Krajská prokuratúra v Prešove bola relatívne mladá, keď som bol vymenovaný, a tomu zodpovedalo aj zloženie prvostupňového oddelenia so skvelou vedúcou. Veľmi som sa v práci našiel a ani som neuvažoval, že by som zmenil pôsobenie. Následne prišlo k zmene právnej úpravy, táto agenda sa presunula na okresy v sídle kraja. Nakoniec som sa rozhodol, že predsa sa len pokúsim stať sudcom. Podarilo sa mi to v roku 2008.

Aký bol najnáročnejší prípad, ktorý ste rozhodovali?

Nemám to takto poukladané, je to neustály kolotoč. Spravidla tá najnáročnejšia vec, ktorá sa rieši, sa s odstupom času nezdá až taká náročná. Ak by som mal spomenúť prípad, ktorý ovplyvnil právnu úpravu a rozhodovanie v rámci celého Slovenska, tak išlo o vec, kde sme na Krajskom súde v Prešove prerušili konanie a predložili vec Ústavnému súdu na konanie o súlade asperačnej zásady s ústavou. Tomuto návrhu bolo vyhovené a malo to vplyv na to, že časť Trestného poriadku vypadla a potom sa vrátila účinnosť platnosti.

O čo ide v asperačnej zásade?  

Je to otázka trestania súbehu trestných činov. Keď je ich viac, trest sa môže sprísniť, zvyšuje sa aj horná hranica trestnej sadzby. Problém bol v tom, že nielen že sa zvyšovala horná hranica, ale zákonodarca nám obligatórne zvyšoval aj dolnú hranicu a niekedy tam vychádzali neprimerané tresty.

V lete 2018 ste boli predsedom senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol, že Marian Kočner, obvinený v kauze zmenky, bude stíhaný väzobne. Bolo to potom, čo Špecializovaný trestný súd Kočnera do väzby nevzal. Spätne sa rozhodnutie vášho senátu ukázalo ako jedno z kľúčových a zrejme malo vplyv aj na vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka. Je to tak? 

Dá sa na to pozerať z dvoch strán. V čase rozhodovania sa táto vec vymykala obvyklým prípadom, ktoré som dovtedy riešil, možno len mediálnym záujmom. Pojednávačka bola plná. Ale pokiaľ ide o samotný predmet konania, posúdiť, či sú alebo nie sú dané dôvody väzby, tak išlo o bežnú trestnú vec, ktorých sme dovtedy riešili stovky. Spätne nepochybne musím pripustiť, že to bolo rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo ďalšie udalosti.

Prečo musel ísť Kočner v kauze zmenky do väzby? Vtedy sa ešte vôbec nevedelo o tom, že bude obvinený vo veci vraždy. 

Toto rozhodnutie nijako nesúviselo s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vychádzali sme len zo spisového materiálu. Išlo o podozrenie z falšovania zmeniek a z ďalšej ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti veľkého rozsahu. A práve to nás viedlo k záveru o existencii obavy z pokračovania trestnej činnosti, a to aj zo zreteľa na rozsah tejto ekonomickej trestnej činnosti a príjmy, ktoré z nej plynuli.

Ako ste vnímali vraždu novinára Jána Kuciaka?

Nebudem komentovať, ako som to vnímal ako sudca, keďže sa mi to môže dostať na stôl. V súčasnosti som členom päťčlenného senátu, ktorý rozhoduje o dovolaniach proti riadnym opravným prostriedkom – proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu v takzvanom treťom kole.

Ako občan môžem povedať, že vražda akéhokoľvek novinára v súvislosti s jeho povolaním je výrazný signál, že v krajine nie je niečo v poriadku. Možno by sa dalo parafrázovať, nie čo je zhnité v štáte dánskom, ale to, do akej miery je to zhnité, sa preukáže aj tým, že štát dokáže zabezpečiť vyšetrovanie takého činu.

Sudca Mozner: Nevidel som odborný dôvod na zmenu väzby (autorky: Michaela Barcíková, Monika Tódová)

Spätne sa ukázalo, že Kočnerovi veľmi záležalo na tom, aby nešiel do väzby a v Threeme. V komunikácii s Monikou Jankovskou rozoberal celý váš trojčlenný senát. Vo vašom prípade hovoril, že to vybavil cez strýka, ktorým je Juraj Sopoliga. Konkrétne napísal: „Synovec vyriešený, rodina to vyriešila, strýko.“ Riešil s vami vtedy niekto Kočnerovu väzbu?

Môžem zopakovať len to, čo už odznelo vo vyjadrení celého senátu po tom, čo táto časť komunikácie bola zverejnená – a síce, že v Threeme popisovaným spôsobom som osobne ani ja a ani senát neboli ovplyvňovaní.

Keď sa Jankovská dozvedela, že ste predsedom senátu, Kočnerovi napísala: „Synovec Sopoligu. Raz som mu zachránila krk.“ Zachránila vám niekedy Monika Jankovská krk? 

Z toho neviem, či mne alebo strýkovi zachránila krk. Mne určite krk nezachraňovala.

Aký ste mali vzťah? Poznali ste sa?

Poznali sme sa osobne z titulu jej funkcie, keďže bola štátnou tajomníčkou. Stretávali sme sa s určitou pravidelnosťou na oficiálnych akciách. Boli to najmä celokrajské semináre sudcov, ktoré sa usporadúvali a aj sa usporadúvajú. Aj sme si tykali, telefón som na ňu nikdy nemal.

O vašom rozhodovaní o väzbe vypovedá aj bývalý sudca Sklenka, ktorý sa o tom rozprával s vtedajšou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Jarmilou Urbancovou. Tá mu vraj povedala, že Kočner bude stíhaný na slobode. Sklenka vypovedal: „Mozner už mal napísané rozhodnutie, ale potom prišli tlaky. Za sudcom prišla vtedajšia predsedníčka súdu Daniela Švecová aj šéf trestného kolégia Libor Duľa. Strašne na neho tlačili, aby Mariana Kočnera zobral do väzby, bol z toho na prášky, zložil sa a nakoniec rozhodol tak, ako rozhodol po intervencii týchto osôb.“

Nemyslím si, že je akokoľvek vhodné komentovať výpoveď svedka. O to viac, že ide o živú kauzu, ktorá sa mi môže dostať na stôl. Tu však tiež môžem povedať, že k takému ovplyvňovaniu senátu nedošlo. Išlo o rozhodnutie senátu a nie o moje rozhodnutie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kolúzna väzba

Mária Kolíková

Marian Kočner

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie