Veľký tresk a malé zverstvá
Zdá sa, že svet dokáže celkom preskupiť jediné kýchnutie.
Autor je spisovateľ
Myslím na záznam besedy s Ivanom Laučíkom, ktorá sa uskutočnila začiatkom deväťdesiatych rokov v Handlovej. Videl som ju na starej zašumenej kazete: amatérsky záznam, zlý zvuk, rozpadnutý obraz, no Ivan je tam ešte živý. Sú to už roky. Vystupuje zo svojej žltej škodovky, prezývanej Gazela, prichádza po schodoch ku kameramanovi, obradne mu podáva pravicu. Na besede rozprával aj o svojej učiteľskej skúsenosti so školskými výletmi do bojnickej zoo, kde im každý rok ukázali rysa, ktorý mal pri svojej klietke hrdý latinský nápis Lynx lynx. Nikto im však nepovedal, že každý rok je za mrežami iný rys, pretože toto plaché zviera v zajatí dlhšie neprežije.
Myslím aj na kratučký príbeh Shauna Tana o nosorožcovi. Jedného dňa sa zjavil uprostred diaľnice a celá doprava v nespočetnom množstve pruhov zastala. A všetci trúbili a nervozita rástla. Tak už to chodí, keď uprostred diaľnice stojí nosorožec. A potom ktosi prišiel a to ohromné zviera odbachol, za čo bol odmenený potleskom. Doprava nerušene pokračovala, no všetci po čase akosi zosmutneli. Nikto im totiž nepovedal, že to bol posledný nosorožec. Odkiaľ to, dopekla, mali vedieť?
