Ideologické pasce
Negatívny mentalizmus v prípade hornej Nitry vznikol z potreby vysvetliť, prečo pravicové a pročeskoslovenské strany nemali politický úspech.
Autor je filozof, publicista, bývalý politik a spoluzakladateľ Smeru
Nedávno som sa dočítal na stránkach Denníka N, že horná Nitra volí desaťročia nacionalistov a populistov. A to historicky v línii Tiso, Mečiar, Fico – a autori článku líniu, pekne, ako sa dalo čakať, predĺžili až k Pellegrinimu. Politický geograf Tibor Madleňák k tomu pridá, že vzťah, ktorý Prievidžania mali najprv k hlinkovcom a potom ku komunizmu, sa im spojil v podobe HZDS a neskôr Smeru, ktoré mali silných lídrov, autoritárskejší a etatistický prístup a takisto populizmus.
To je pekne zabehaná schéma myslenia od 90. rokov. Vtedy sa objavila aj práca sociológa Vlada Krivého, ktorá na základe „mentálnej“ zhody konštatovala práve takúto historickú súvislosť. Nechám bokom polemiku medzi sociológmi, etnografmi a politológmi, lebo tá je korektná. Ide o to, že táto koncepcia vhodne vstúpila do politickej rozpravy tej doby a slúžila na vysvetľovanie úspechu HZDS pretrvávaním národných predsudkov, sklonmi k „populizmu“, autoritárstvu a etatizmu. Napokon Krivého mentalizmus zašiel tak ďaleko, že pripísal „prievidzskej mentalite tvrdosť, úzkoprsosť, bigotnosť, konzumnosť… nežičlivosť“.
Dobre si pamätám, bol to dobový ideologický žargón, ktorým sa vysvetľoval neúspech gálovskej VPN a úspech Mečiara. Samozrejme, tí, čo volili VPN, boli v tejto ideológii slobodomyseľní ľudia, individuálne zodpovední za svoj osud, demokraticky mysliaci a rozumne konajúci. A doboví „sociálni vedci“ len tak šermovali argumentmi, že slovenská „mentalita“ je etatistická, všetko očakávame od štátu, ten sa má „postarať“; mentalita naklonená autoritárstvu a paternalizmu. A túto štafetu potom prebral Smer a teraz zasa Pelle.
Namiesto seriózneho skúmania sa aj dnes časť pravicových publicistov začína utiekať k tejto „mentálnej“ sieti.
