Letecké mapy ukazujú storočie miznúcich Tatier aj to, ako človek opustil krajinu
Zábery z roku 1949 a za posledných dvadsať rokov odkrývajú veľkú zmenu Tichej a Kôprovej doliny, Štrbského plesa, Hrebienka aj Tatranskej Lomnice. Hory zmenili kalamity a to, že sme z krajiny stiahli dobytok aj so psami a pôdu využívame na masívnu produkciu dreva a plodín.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.
Trvalo to až 21 hodín, keď v roku 1915 udrela na Tatry veterná kalamita. Potom prišla ničivá víchrica v roku 1941, opäť cez vojnu, a zasiahla najmä západ veľhôr.
Dôsledky týchto udalostí Tatry pocítili aj v roku 2004, keď prišla ďalšia silná veterná víchrica. Padli totiž najmä smrekové monokultúry, ktoré vznikli umelým zalesnením niekdajších pasienkových lesov a dvoch kalamít z prvej polovice 20. storočia.
Tatry a ich lesy, ako ich poznáme dnes, sú teda aj výsledkom toho, ako v tomto priestore začal človek sadiť stromy a prestal v podhorí pásť zvieratá.
Slovensko stratilo od roku 2000 už 223-tisíc hektárov lesa, analyzuje Global Forest Watch. Služba cez satelitné snímky sleduje výruby po celom svete, napríklad na Amazonke aj na Sibíri pri ťažbe a požiaroch. Na Slovensku je úbytok lesa najviditeľnejší v turistami navštevovaných Tatrách – práve pre veternú kalamitu z roku 2004 a najmä preto, čo nasledovalo.
Na leteckých mapách firmy Eurosense, ktoré sú detailnejšie ako satelitné snímky, si ukážeme, ako sa Tatry zmenili za posledných sedemdesiat rokov.
Pozrieme sa do Tichej a Kôprovej doliny, kde ochranári zastavili ťažbu, a do ich susedstva, kde lesníci odvážali stromy, ktoré padli po kalamite, a ďalšie rúbali.
Ukážeme si niekdajšie pasienkové lesy, kde ľudia mali dobytok aj kone, a čo po nich zostalo.
A pozrieme sa aj na to, ako Tatry menia developeri a lyžiarske strediská.
Divočina v Tichej a Kôprovej a holé stráne v susedstve
Robert Barca a jeho firma Eurosense od roku 2002 letecky mapujú celé Slovensko.