Nedávajme homeopatiká chudobným deťom
Keby začalo slovenské zdravotníctvo plošne predpisovať Rómom homeopatiká, tak by z toho bola kauza ako Brno. Keď posielame Rómov do škôl, ktoré im nedokážu v živote nijako pomôcť, tak len mávneme rukou.
Autor je analytik INESS
Na Slovensku funguje služba, o ktorej všetci vedia, že nijako nepomáha. Napriek tomu prežíva rok čo rok, využívajú ju desaťtisíce zákazníkov a jej cena v čase pomerne rýchlo rastie. Ak si predstavujete, že hovorím o zázračných metódach chudnutia alebo nejakej homeopatickej lekárni, tak ste na omyle. Hovorím o základných školách, ktoré navštevujú Rómovia z vylúčených komunít.
Tieto deti nastúpia na základnú školu do nultého alebo prvého ročníka a viac ako štvrtina z nich na konci školského roka prepadne. Následne prepadávajú aj ďalšie deti vo vyšších ročníkoch a nakoniec ukončia povinné vzdelávanie v 15 rokoch v 6., možno 7. triede ZŠ. Týmto deťom neostane nič iné, ako nastúpiť na dvojročnú odbornú školu a vyučiť sa za pomocného murára alebo ženu v domácnosti.
Nikto tu netvrdí, že zo všetkých detí by sa mali stať akademici a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Lenže veľký problém je to, že značná časť detí z určitého prostredia končí systematicky bez poriadne ukončenej základnej školy. Pričom tieto deti majú určite väčší potenciál. V súčasnom školstve však nemajú šancu z viacerých dôvodov.
Po prvé, sú to deti, ktoré často neovládajú dobre slovenský jazyk, čo je problém, keď sa v škole vyučuje len po slovensky. Po druhé, prichádzajú z prostredia extrémnej chudoby a absencie kultúrnych zvyklostí, ktoré väčšinová populácia a jej deti považujú za samozrejmosť. Prepojenie medzi snahou a výsledkom, rešpektovanie formálnych pravidiel alebo víziu budúcnosti a kariéry nemajú deti z vylúčených komunít rodinne vžité. Automaticky tak nezapadnú do formálneho prostredia školy a začnú ho vnímať ako nepriateľské.
Kľúčová otázka je: „Čia je to chyba?“ Môžeme sa na to pozerať tak, že tieto deti nezvládli požiadavky, ktoré na ne škola kladie, zlyhali, a preto je to ich chyba. Toto je však prístup, ktorý je možný len vo verejnom sektore – kde keď služba nefunguje, tak obviníte zákazníka. Ale aj vo verejnom sektore sú určité hranice.
