Denník N

Za dobrými časmi ostali len tiene

Výstava Katky Slaninkovej je v bratislavskej Galérii 19. Foto - Peter Piovarcsy
Výstava Katky Slaninkovej je v bratislavskej Galérii 19. Foto – Peter Piovarcsy

Katarína Slaninková je ilustrátorka na plný úväzok. Pri knihách sa hrá, vymýšľa, experimentuje, je vtipná aj vážna, ale ak ide o voľnú tvorbu – jej kresby sú čoraz viac abstraktné, osobné a ťaživé.

„Vždy, keď sem vojdem, tak ma to prekvapí. Akoby som to ani nerobila ja,“ hovorí Katka Slaninková v bratislavskej Galérii 19. Na stenách sú skutočne jej kresby, no táto pochybnosť v súvislosti s jej menom nie je nič nezvyčajné. Mnohí si to vravia, keď ju objavia ako autorku ilustrácií v tiráži nejakej knihy.

Ilustruje ich totiž ako na páse a hovorí, že sa jej tým splnil detský sen. Nevie im povedať nie. Ale nerobí to tak ako veľa iných ilustrátorov, ktorých štýl spoznáte už z diaľky. Ona sa v každej knihe trochu mení. Skúša, kam ju papier pustí. Mení techniky aj formu. Prispôsobuje sa deťom aj dospelým, básňam aj próze a vkladá do nich osobitú atmosféru.

Ale keď potom odloží prácu, kresliť neprestáva. „Asi bez toho nemôžem žiť, to je jediná odpoveď,“ hovorí, keď sa pýtam prečo.

Kreslí od základnej školy, neustále. Na Strednej škole umeleckého priemyslu objavila ceruzku „pentelku“. A rýchlo zistila, že s ňou sa dajú robiť celkom iné obrazy ako s obyčajnými ceruzkami. Pred pár rokmi ešte uvažovala, ako ďaleko môže so svojou tvorbou zájsť. Skoro si však uvedomila, že najdôležitejšie je sústrediť sa na to, čo jej sedí najviac – na kresbu a na pentelovú ceruzu.

Čistý a bezúhonný, 2015, kresba ceruzkou, 390x300mm
Čistý a bezúhonný, 2015, kresba ceruzkou, 390 x 300 mm

Daemon magnet, 2011, kresba ceruzkou, 217x140mm
Daemon magnet, 2011, kresba ceruzkou, 217 x 140 mm

Ležatá osmička, 2014, kresba ceruzkou, 217x140mm
Ležatá osmička, 2014, kresba ceruzkou, 217 x 140 mm

Zárodok (Ryba smrdí od hlavy), 2015, kresba ceruzkou, 390x300mm
Zárodok (Ryba smrdí od hlavy), 2015, kresba ceruzkou, 390 x 300 mm

Náhody neexistujú

Remeslo ovláda perfektne, to je fakt. Prácu s ceruzkou pozná dôverne. Ale ceruzka je len nástroj, dôležité je, čo ňou chce hovoriť. „Asi to nebude každému sympatické. Nie každý by chcel mať toto doma na stene. Ja viem, umenie má aj robiť radosť, potešiť. A toto sú intímnosti, ktoré si ľudia uzatvárajú v sebe, nechcú o nich hovoriť. Ja musím. Takto rozmýšľam. A aj keby sa to nikomu na svete nepáčilo, robila by som to ďalej. Ukazovala by som, že existujú aj nepríjemné témy a ja nad nimi tiež premýšľam.“

Výstava, ktorú ešte pár dní môžete vidieť, sa volá Dobré časy. Ale na prvý pohľad je jasné, že to nebude celkom priamočiary názov. Tak ako ani jej kresby nie sú priamočiare. Najmä v tých najnovších vidno, že zachytávajú veľmi intímne udalosti, no netvária sa zbytočne popisne. Všetko sa tu deje v náznakoch, v metaforách, v symboloch.

„Náhoda neexistuje“ – volá sa jedna z kresieb. Malé čiarky sa zbiehajú do jediného bodu. Do oka veľkého zvieraťa. Do zeme. Do pupka. Do vodného víru. Môže to byť čokoľvek. Čokoľvek s predtuchou niečoho fatálneho.

„Časom vo svojich kresbách vidím, ako ustupujem od figuratívnych motívov k abstrakcii. Z niekdajších veľkých plôch zaplnených drobnými fantáziami vyberám jednu a sústredím sa na ňu,“ hovorí Katka Slaninková.

Krehká, 2014, kresba uhľom, 240x297mm
Krehká, 2014, kresba uhľom, 240 x 297 mm

Nemaj strach, 2014, kresba uhľom, 280x230mm
Nemaj strach, 2014, kresba uhľom, 280 x 230 mm

Stred žhavých pavučín, 2014, kresba uhľom, 420x297mm
Stred žhavých pavučín, 2014, kresba uhľom, 420 x 297 mm

Je to len začiatok

Kedysi ju fascinoval prírodný svet, dnes sa viac zaujíma o situácie súvisiace s človekom, vytrhnuté z bežného života. Zaujímajú ju veľké, nadčasové témy, ktoré sa opakujú naprieč dejinami, ale aj osobné príbehy, ktoré dáva na papier celkom spontánne.

„Sadnem si, urobím linku a už to ide. Vyhŕkne to. A vždy to vyjde. Asi je to vekom, nad niektorými vecami už uvažujem inak ako kedysi. Pozerám sa na situácie, ktoré postretli mňa, ale nie sú iba moje, dejú sa v čase prakticky komukoľvek. Fyzická či duševná bolesť sa rokmi nabaľuje,“ hovorí.

Znásobuje sa možno tak ako malé myši na obraze Dobré časy. Sú ich tam desiatky. Jedna vedľa druhej, tesne namačkané. Mohli by pôsobiť spokojne, ba dokonca milo, ale len na okamih, lebo pri druhom je jasné, že toto naozaj nebude nijaké spokojné nažívanie.

„Je to len začiatok. Prvý nápad s myšami vznikol možno pred troma-štyrmi rokmi, ale robila som veľa ilustrácií a neostávalo mi na ne dosť času. Mám ich však stále v hlave, celú sériu, a verím, že do dvoch rokov by mohla byť hotová,“ hovorí Slaninková.

Práca ilustrátorky je časovo náročná, každá kniha má svoju uzávierku a tá nepustí. Ale aj tak je to vraj oveľa lepšie ako kedysi – práce je viac a vydavateľstvá aj na požiadavky ilustrátorov reagujú inak než v 90. rokoch. „Samozrejme, najradšej by som robila iba voľné veci, ale to sa nedá. Ilustrácia ma živí a zároveň ma to baví, akurát si musím vedieť rozdeľovať čas,“ hovorí Slaninková.

K napísaniu vlastnej knihy ju zrejme nič neťahá. Aj názvy k obrazom vraj vymýšľa a hľadá dlho, aby dostatočne vystihli, o čo ide, ale ostali otvorené aj ďalším interpretáciám. „A niektoré vyberám z kníh autorov, ktorí ma najviac ovplyvnili – oni to vedia lepšie ako ja – Otakar Březina či Jiří Kolář. Dostala som sa k nim ešte na strednej škole a aj po čase si uvedomujem, že ich mám stále v hlave, že ma ovplyvnili asi najviac zo všetkého, čo som kedy čítala. Ale možno je to tým, že mám občas pocit, že som sa tiež mala narodiť na začiatku storočia ako oni.“

Víc nežli v životě jen v myšlenkách jsem hřešil, kresba ceruzkou 175x130mm
Víc nežli v životě, jen v myšlenkách jsem hřešil, kresba ceruzkou 175 x 130 mm

SILAND, kresba ceruzou, 100x70cm,600dpi, grayscale
SILAND, kresba ceruzou, 100 x 70 cm

Výstava Kataríny Slaninkovej v bratislavskej Galérii 19. Foto - Peter Piovarcsy
Výstava Kataríny Slaninkovej v bratislavskej Galérii 19. Foto ˜– Peter Piovarcsy

Teraz najčítanejšie