Denník N

Prečo sa slovenské a poľské Tatry nevedia spojiť a v čom by sme sa mohli inšpirovať pri ochrane lesov a vzduchu

Počítanie turistov v TANAP-e na slovensko-poľskom hraničnom vrchole Rysy. Foto - TASR
Počítanie turistov v TANAP-e na slovensko-poľskom hraničnom vrchole Rysy. Foto – TASR

Blízke, ale úplne odlišné. V čom sú rozdielne poľské a slovenské Tatry a prečo sa stále nepodarila ich integrácia do jedného cezhraničného regiónu?

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.

Už v roku 1994 bol vyhlásený Euroregión Tatry, ktorého cieľom bolo vytvoriť cezhraničné územie so spoločným dopravným systémom a úzkou spoluprácou v oblasti ochrany prírody, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja.

O desať rokov neskôr vstúpili Slovensko a Poľsko do Európskej únie a v roku 2007 do Schengenu. Napriek zrušeniu hraničných kontrol sú však Tatry stále rozdeleným regiónom, neexistujú žiadne cezhraničné autobusy a tatranský región nie je integrovaný v takom rozsahu, ako napríklad Alpy alebo región Bratislava – Viedeň.

Čo sa pokazilo a prečo sú rozdiely medzi poľskou a slovenskou časťou hôr oveľa väčšie, ako si myslíme?

Takmer celé Poľsko ide do malých hôr – a nie na Slovensko

Začnime s tým, že Poľsko má sedemkrát viac obyvateľov ako Slovensko, je to väčšinou nížinatá krajina, a pritom Poliaci milujú vysoké hory.

Slovensko má veľa pohorí, slovenské Tatry sú nielen štyrikrát väčšie ako poľské, ale sú tu aj Nízke Tatry, Chočské vrchy či Malá a Veľká Fatra.

Ďalšie pohoria v Poľsku sú oveľa nižšie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Poprade

Slovensko

Teraz najčítanejšie