Denník N

Sulík: Za záujmy Slovenska treba bojovať rozumom, nie pózami

Veľký pozér, zaslepený predvolebnými prieskumami, nás ženie do úplnej izolácie.

Autor je predseda strany Sloboda a Solidarita

Máte v byte vaňu? Predstavte si, že je plná vody a tečie. Tento problém budete riešiť tak, že vytekajúcu vodu budete rozdeľovať po celom byte. Presne toto sú utečenecké kvóty. Namiesto toho, aby sa európski lídri snažili vytekajúcu vodu zastaviť, roznášajú ju po celom byte.

Do Európy príde tento rok oveľa viac než jeden milión migrantov, značná časť z nich si z hraníc spravila korzo a Únia už štyri mesiace rieši, ako prerozdelí 40-, respektíve 120-tisíc z nich. Pritom riešenie je utesniť hranice a zriadiť veľké prijímacie centrá pre žiadateľov o azyl a tam presunúť všetkých, ktorí sa v EÚ zdržiavajú ilegálne.

Kvóty nič neriešia, akurát sú výzvou pre prevádzačov posielať do Európy ďalších migrantov. Preto je správne, že Robert Fico ich odmietol. Úprimne, prekvapuje ma, že s Robertom Ficom v takejto dôležitej téme súhlasím. Avšak, ak raz Fico tvrdí, že 2 + 2 = 4, nebudem našich voličov presviedčať, že to tak nie je.

Ale je tu jedno veľké ALE. Treba sa pozrieť, aké sú Ficove dôvody odmietnutia týchto kvót a aký je spôsob. Dôvodom rozhodne nie je Ficovo presvedčenie, a spôsob je zničujúci.

K dôvodom:

Problém Roberta Fica bol odjakživa ten, že nemal vlastné presvedčenie, čo je a čo nie je správne, a za čo sa oplatí bojovať. On bojoval za to, čo mu vyšlo v prieskume. Je to v podstate také pózovanie pred voličom v zmysle budem si myslieť, čo len chcete, pokiaľ mi dáte svoj hlas.

V prípade utečencov Fico zistil, že ľudia ich odmietajú, a to drvivou väčšinou. Koniec koncov, na toto netreba byť žiaden génius, stačí si pozrieť výsledky referenda v Gabčíkove (98 % ľudí utečencov v referende odmietlo).

No zaujal tak pred voličmi pózu odhodlaného bojovníka proti utečencom. Keby mal Fico vlastné hlboké presvedčenie, že každý jeden utečenec je pre Slovensko hotová pohroma, nesúhlasil by ani s tými, ktorí práve prichádzajú do Gabčíkova. Lenže tam si zrejme povedal, že oželie tých 158 ľudí (5,28 %), ktorí ho v roku 2012 volili.

V Bruseli brali jeho odpor tiež len ako nejakú predvolebnú pózu, veď nakoniec jeho europoslanci pravidelne hlasovali za povinné kvóty a Fico sa zmohol akurát na to, aby ich označil za „odtrhnutých od reality“. Tiež len póza, lebo kto raz videl, ako jeho kolesíkovia v Národnej rade SR poslúchajú na slovo, vie, že ak by Fico naozaj chcel, spraví si so svojimi europoslancami poriadok.

Ficove dôvody odmietať utečencov teda nie sú jeho presvedčením, ale len a len predvolebnou aktivitou. Ak by sa neblížili voľby, poslušne by sklopil hlavu, tak ako doteraz vždy (napríklad pri miliardách do Grécka).

K spôsobu:

Ako som už písal, odmietnutie povinných kvót považujem za správne. Reči o tom, že sme mali súhlasiť s dobrovoľnými kvótami, keď sme videli, že povinné prerozdelenie prejde (len aby sme netrhali partu), považujem za submisívne. Ak raz má Slovensko právo povedať NIE, tak musí mať aj možnosť toto právo využiť. Alebo sa na nejaký suverénny štát nehrajme.

Tu sa celkom hodí paralela s druhou pôžičkou pre Grécko (to bolo, keď padla vláda Ivety Radičovej). Ak sme raz mali právo povedať NIE, muselo byť dovolené ho aj využiť. Lebo právo „slobodne sa rozhodnúť“, ktoré smieme využiť len vtedy, ak to veľkým vyhovuje, je zbytočné. Lenže práve tam Fico poslušne súhlasil so všetkým, napriek tomu, že škody pre Slovensko boli neporovnateľne vyššie.

To, čo nám hrozí teraz, je 1 500 preverených utečencov, na ktorých máme kapacitu, za ktorých dostaneme peniaze, a z ktorých veľká časť odíde. Je to doslova drobnosť, oproti miliarde eur, ktorá išla do Grécka a ktorú už nikdy viac neuvidíme.

Dobre. Právo povedať NIE sme využili, Únia na to reagovala väčšinovým hlasovaním. Treba povedať, že v takejto citlivej a v takejto silne do suverenity krajiny zasahujúcej otázke došlo prvýkrát k väčšinovému hlasovaniu. Podľa dostupných informácií toto hlasovanie pretlačili Nemci, ktorých kancelárka svojimi neuváženými výrokmi výraznou mierou prispela k zhoršeniu krízy v posledných týždňoch.

To je možno príležitosť na prehodnotenie výrokov o tom, ako sa za každú cenu musíme držať Nemcov, ale nie je to najmenší dôvod na spochybnenie hlasovania. My sme totiž súhlasili s Lisabonskou zmluvou (Robert Fico ako premiér Lisabonskú zmluvu podpisoval), ktorá väčšinovú voľbu umožňuje. Pacta sunt servanda, dohody musia byť dodržané, povedal by teraz právnik JUDr. Fico. Avšak predvolebný líder Fico, zaslepený vidinou veľkých percent, sa rozhodol ignorovať dohody a aj výstrahy.

Dohodu o prerozdelení utečencov odmietli štyri krajiny – Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Ako som už písal, toto považujem za správne, a najmä je to v súlade s platnými pravidlami. No zatiaľ čo Maďarsko a Česko vyhlásili, že napriek odmietnutiu budú závery väčšinového hlasovania akceptovať (lebo taká je dohoda, s ktorou všetky krajiny a aj Fico osobne súhlasili), náš pozér ide hlavou proti múru a ostal úplne sám. Toto je pre Slovensko veľký problém.

Nie odmietnutie utečencov, ani žaloba na Európskom súde (lebo to je v súlade s pravidlami), ale nerešpektovanie výsledkov hlasovania, s ktorého spôsobom sme súhlasili. Veľký pozér, zaslepený predvolebnými prieskumami, nás ženie do úplnej izolácie.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Komentáre

Teraz najčítanejšie