Denník N

Čo priniesli súkromné vysoké školy

Budova Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Foto N
Budova Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Foto N

So súkromnými školami sa často spája pocit luxusu. V skutočnosti musia prežiť z mála peňazí.

Sofia K. Trommlerová, výskumná pracovníčka v oblasti ekonómie, Universitat Pompeu Fabra, Barcelona
Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu

V posledný júnový deň tohto roka odobralo ministerstvo školstva súhlas na pôsobenie súkromnej Stredoeurópskej vysokej škole (SEVŠ) v Skalici. Škola bola založená v roku 2005 a fungovala 13 rokov. Známou sa stala najmä vďaka pochybnému udeleniu titulov viacerým politikom a často spomínaný bol v jej súvislosti aj podnikateľ Ivan Kmotrík.

Nejde pritom o prvú súkromnú vysokú školu, ktorá na Slovensku zanikla. Z 13 súkromných škôl už zanikli tri: Goethe Uni, Akadémia médií a práve spomínaná SEVŠ.

Aký bol teda vývoj súkromného vysokého školstva na Slovensku a v čom sa súkromné vysoké školy líšia od tých verejných a štátnych? Aký je ich význam na trhu a aká je ich kvalita?

Trh je dynamický najmä pri Bratislave

Za posledných desať rokov sa počet súkromných vysokých škôl pohyboval medzi 10 a 13, čiže každá tretia vysoká škola na trhu bola súkromná. Najväčší boom zažil tento segment v rokoch 2012 až 2015. Odvtedy došlo k postupnému vyčisteniu trhu, počas ktorého každá štvrtá súkromná vysoká škola zanikla. Počet verejných a štátnych vysokých škôl sa, naopak, za posledných desať rokov vôbec nezmenil. Súkromný trh, odkázaný na financovanie hlavne z poplatkov za štúdium, je teda oveľa dynamickejší a neľútostnejší než trh škôl financovaných z verejných zdrojov.

Aj keď sú súkromné vysoké školy činné na celom Slovensku, ich najväčšia koncentrácia je na západe krajiny: štyri sídlia v Bratislave a tri na zvyšku západného Slovenska. Len jedna je na strednom a dve na východnom Slovensku. Všetky zrušené alebo zaniknuté školy sídlili v Bratislave, s výnimkou práve spomínanej SEVŠ v Skalici. Naopak, súkromné školy vo vzdialenejších regiónoch boli minimálne doteraz stabilné a schopné prežiť aj napriek všeobecnému trendu klesajúceho počtu študentov.

Strácajú študentov

Súkromné školy dokázali rýchlo získať svoje miesto na slnku – v rokoch 2011 – 2020 sa ich podiel na trhu pohyboval medzi 12 a 18 percentami, ale s klesajúcim trendom. V spomínanom období došlo na Slovensku ku všeobecnému a dosť výraznému poklesu počtu študentov na všetkých typoch vysokých škôl. Toto súvisí jednak so zhoršujúcou sa demografickou situáciou (menšie ročníky detí narodených v 90. rokoch) a potom s odlivom slovenských študentov do zahraničia. Ale kým na verejných školách išlo o pokles o 34 percent, súkromné školy utrpeli výrazne väčší prepad a prišli až o 59 percent študentov. Ako sa zdá, pri klesajúcom počte študentov a uvoľnených kapacitách sa študenti rozhodujú skôr pre verejné školy, kde sa vyhnú poplatkom za štúdium.

Najpodstatnejší rozdiel medzi súkromnými a verejnými vysokými školami je však v cieľovej skupine, na ktorú sa zameriavajú. Súkromné školy majú najväčší podiel externých a zahraničných študentov, teda takých študentov, ktorí majú najväčší potenciál za svoje štúdium zaplatiť. Podiel externých študentov je na súkromných školách závratne vysoký, aj keď časom klesá: piati až ôsmi z desiatich študentov sú zapísaní v externej forme (50 – 75 percent), kým na verejných školách je to len jeden až dvaja študenti z desiatich (10 – 20 percent). Rovnako podiel zahraničných študentov je na súkromných školách relatívne vysoký a časom dokonca narastá (10 – 20 percent; na verejných školách len 3 – 10 percent).

Táto špecializácia súkromných vysokých školách je taká výrazná, že sú dôležitým hráčom vo vzdelávaní externých a zahraničných študentov aj v celoslovenskom meradle. Kým súkromné vysoké školy navštevuje momentálne 12 percent všetkých študentov, sústreďuje sa na nich približne 40 percent externých študentov a 25 percent zahraničných študentov.

Fungujú oveľa lacnejšie ako verejné

So súkromnými školami sa často spája pocit luxusu. V skutočnosti však musia prežiť z mála peňazí. Na súkromnej škole žijú najmä zo školného a zarábajú 1 400 až 1 700 eur na študenta, zatiaľ čo štátne dotácie znamenajú, že štátne (9 000 – 14 000 eur) a verejné školy (4 000 – 7 000 eur) sú na tom oveľa lepšie.

Zároveň výnosy súkromných škôl rastú pomalšie ako pri konkurencii, keďže štát zvyšoval svoju podporu na študenta oveľa rýchlejšie, než trh umožnil súkromníkom zvyšovať školné. V súkromnom sektore bol medzi rokmi 2012 a 2019 zaznamenaný nárast výnosov o 21 percent, kým vo verejnom a štátnom sektore to bol nárast o 77 a 39 percent, teda štvor- a dvojnásobne vyšší.

Súkromné školy produkujú málo vedy

Súkromné školy vykazujú v porovnaní s verejnými a štátnymi školami nízku publikačnú činnosť. Tento trend je viditeľný rovnako pri hrubom počte publikácií, ako aj pri „korektnejšom“ prepočte na veľkosť školy. Napríklad pri porovnaní v prepočte na milión eur rozpočtu sú verejné školy dvojnásobne úspešnejšie než súkromné.

Najväčšia priepasť je pri kvalitných, takzvaných karentovaných publikáciách – v období rokov 2013 – 2015 boli verejné školy zhruba 30-násobne a v rokoch 2017 – 2019 približne desaťnásobne úspešnejšie pri ich tvorbe než súkromné školy. Pre korektnosť treba uviesť, že tento rozdiel je o niečo menší, ak porovnáme súkromné vysoké školy len s verejnými vysokými školami podobného zamerania (teda so spoločenskovedným zameraním).

Tento výsledok potvrdzuje príslovie, že „čo zaplatíme, to dostaneme“. Štát platí za výskum verejným školám, ale nie súkromným. Tie sa preto sústreďujú na to, čo žiadajú platiaci zákazníci, teda študenti.

Načo máme súkromné vysoké školy

Diplom zo súkromnej vysokej školy má právne rovnakú hodnotu ako diplom z verejnej či štátnej vysokej školy. Štát však naň prispieva len veľmi málo a zo školného, ktoré sú schopní študenti platiť, ťažko poskytnúť kvalitné vzdelanie. Nie je preto prekvapujúce, že biznis model súkromných vysokých škôl je najmä o lacnom poskytovaní prístupu k diplomu uznávanému Slovenskou republikou. Pri svojom vzniku nahrádzali súkromné vysoké školy nedostatočné kapacity verejného školstva v atraktívnych odboroch, ako právo, psychológia či biznis. Dnes sú kapacity dostatočné a nad dlhodobou životaschopnosťou súkromného vysokého školstva preto visí otáznik – najmä ak štát začne naozaj vymáhať kvalitu vzdelávania.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie