Denník N

Americké svojvoľné stiahnutie sa

Afganistan, 2009. Okolie slávnej Modrej mešity v meste Mazáre Šaríf na severe krajiny je povestné množstvom bielych holubíc. Univerzálny symbol mieru v kraji, kde naďalej operuje hnutie Taliban a kde chodia ženy zahalené v burkách. Foto - Andrej Bán
Afganistan, 2009. Okolie slávnej Modrej mešity v meste Mazáre Šaríf na severe krajiny je povestné množstvom bielych holubíc. Univerzálny symbol mieru v kraji, kde naďalej operuje hnutie Taliban a kde chodia ženy zahalené v burkách. Foto – Andrej Bán

Americká prítomnosť v Afganistane by neviedla k vojenskému víťazstvu, ale odvrátila by kolaps vlády, ktorá, aj keď bola nedokonalá, bola oveľa vhodnejšia ako alternatíva, ktorá teraz preberá moc.

Autor je predseda americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Afganský prezident Ašraf Ghaní utiekol z krajiny. Jeho vláda sa zrútila, keď bojovníci Talibanu vstúpili do Kábulu. Okrem spomienky na potupný pád Saigonu v roku 1975 ukázali najnovšie udalosti hlavne to, ako môžu dve desaťročia americkej vojenskej prítomnosti v Afganistane zmiznúť v priebehu niekoľkých týždňov. Ako k tomu došlo?

Vec voľby

Existujú vojny z nevyhnutnosti, napríklad druhá svetová vojna a vojna v Perzskom zálive v rokoch 1990 – 1991. Ide o vojny, v ktorých sa používa vojenská sila, pretože sa považuje za najlepší a často aj jediný spôsob ochrany životne dôležitých národných záujmov. Existujú však aj vojny, ktoré sú predmetom voľby, ako bola vojna vo Vietname či v Iraku v roku 2003. V tomto prípade ide krajina do vojny napriek tomu, že nie sú dotknuté jej životne dôležité záujmy a existujú aj nevojenské nástroje, ktoré je možné použiť.

Teraz sa zdá, že existujú aj odchody, ktoré sú vecou voľby, keď vláda stiahne jednotky, ktoré mohla na mieste operácie ešte nechať. Nestiahne vojakov, pretože ich misia bola splnená alebo sa ich prítomnosť stala neudržateľnou, prípadne ich hostiteľská vláda už nevíta. Žiadna z týchto podmienok sa nevzťahovala na situáciu, v ktorej sa Spojené štáty ocitli v Afganistane na začiatku pôsobenia administratívy prezidenta Joea Bidena. Toto stiahnutie bolo vecou voľby a ako to už pri takýchto situáciách často býva, môžeme čakať tragické následky.

Prehnaný zásah

Americké jednotky prvýkrát odišli do Afganistanu pred dvadsiatimi rokmi, aby bojovali po boku afganských kmeňov, čo sa pokúšali zosadiť vládu Talibanu. Tá poskytla útočisko teroristickej skupine Al-Káida zodpovednej za útoky z 11. septembra 2001, pri ktorých v USA zahynulo takmer 3 000 ľudí. Taliban bol čoskoro na úteku, hoci mnohí z jeho vodcov utiekli do Pakistanu, kde sa postupom času preskupili a obnovili boj proti afganskej vláde.

Počet vojakov v Afganistane sa v priebehu rokov zvyšoval. V jednom momente počas prezidentovania Baracka Obamu stúpol na viac ako 110-tisíc, čo bolo vtedy, keď sa ambície USA v Afganistane zvýšili. Náklady boli obrovské: odhadom celá operácia stála dva bilióny dolárov a takmer 2500 amerických životov, viac ako 1100 životov koaličných partnerov, ako aj 70-tisíc obetí z radov afganských vojakov a takmer 50-tisíc miestnych civilistov. Výsledky však boli skromné: hoci zvolená afganská vláda (v histórii krajiny jedinečná udalosť) ovládala veľké mestá, jej vplyv a moc boli obmedzené a Taliban získal kontrolu nad mnohými menšími mestami a dedinami.

Intervencia USA v Afganistane bola klasickým prípadom prehnaného zásahu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Afganistan

Komentáre

Teraz najčítanejšie