Učiť o Napoleonovi je rovnako dôležité ako o Havlovi či Mečiarovi, vraví pedagogička budúcich učiteľov dejepisu
Kde robíme chyby pri učení dejepisu? Vnímame ho ako uzavretú minulosť, pritom je o našej prítomnosti a budúcnosti, vraví didaktička dejepisu Alžbeta Śnieżko.
Alžbeta Śnieżko v rozhovore hovorí aj o tom:
- že stále máme historikov, ktorí sa otvorene hlásia k vojnovému štátu, a aj niektoré učebnice dejepisu ospravedlňujú Jozefa Tisa,
- že v Európe učebnice skôr žiaka učia pracovať s informáciami a u nás ponúkajú hotovú verziu príbehu
- a že pravek, stredovek či Napoleon sú rovnako dôležité témy ako druhá svetová vojna a socializmus.
Čo je najväčšia chyba, ktorú robíme pri učení dejepisu?
Hlavný problém spočíva v tom, že ho široká verejnosť, žiaci, ale dokonca aj mnohí učitelia vnímajú ako uzavretú minulosť. Niečo sa odohralo, no žiaci len málokedy chápu, prečo sa o tom učia a ako tieto poznatky dokážu využiť v reálnom živote. V ich očiach, ale aj v očiach verejnosti je tak dejepis vnímaný ako zbytočný predmet. Niečo sa stalo, no nikto netuší, prečo sa o tom učíme.
Prečo je to tak?
Pretože ho nevyučujeme správne. Deti vedia čo sa stalo, kedy sa to stalo, ale nechápu, prečo sa to stalo a aký to má súvis so súčasnosťou. Nie, predmetom dejepisu nie je uzavretá minulosť, ale prítomnosť, ktorú dejepis na základe porozumenia minulosti vysvetľuje. Tým umožňuje žiakom orientovať sa v súčasnom svete a zároveň tým ovplyvňuje aj budúcnosť, ktorú žiaci svojím konaním a rozhodovaním nevyhnutne tvoria.
Ako by to malo vyzerať v praxi?
Úlohou didaktika je nájsť v každej téme esenciu, prečo sa vlastne učí. Poviem vám jednu úsmevnú príhodu.
