Zuzana Dedík Šidlíková
Tomáš Baťa bol jednou z najvýraznejších podnikateľských osobností svojej doby. Vplyv Baťových závodov na medzinárodný obuvnícky priemysel je zásadný.
Počet zamestnancov firmy Baťa dosiahol v roku 1928 až 12 000 a firma predbehla v exporte aj také krajiny ako Nemecko, USA či Veľká Británia. Dcérske spoločnosti mala v 33 štátoch sveta a výrobky vyvážala do viac ako 80 krajín.
Čo sa však dialo s Baťovými podnikmi po skončení druhej svetovej vojny?
Kolaborant
V roku 1945, teda pred nástupom komunistickej strany do vlády, hral dôležitú rolu dekrét, ktorý sa dotýkal znárodnenia najväčších podnikov nad 500 zamestnancov. Rozsiahle Baťove závody patrili medzi najdôležitejšie zložky znárodneného priemyslu.
Proces znárodňovania Baťových podnikov bol ostro sledovaný. Ján Antonín Baťa, ktorý vlastnil závody po smrti brata Tomáša, odišiel v roku 1939 do exilu. Súd ho v jeho neprítomnosti odsúdil ako nacistického spolupáchateľa na 15 rokov väzenia a jeho majetok mal prepadnúť štátu.
Z jednotlivých závodov postupne vznikali najdôležitejšie podniky domáceho hospodárstva, ktoré nabiehali na nový systém plánovanej ekonomiky: Svit v Gottwaldove, Závody 29. augusta (ZDA) v Partizánskom, Botas v Skutči, JAS v Bardejove, BOPO v Třebíči, Sázavan v Zruči nad Sázavou a ďalšie.
Od Baťu k ZDA
Národný podnik ZDA sa stal najvýznamnejším obuvníckym podnikom na území Slovenska, keď nadviazal na tradíciu Baťových závodov. Jeho história sa začala písať v roku 1939, keď sa v Baťovanoch (dnešné Partizánske) vyrobili prvé páry topánok. Na pozemku veľkostatkára Eugena Salzbergera sa začala výstavba továrenských objektov v auguste 1938. Po znárodnení k nemu priliehali ďalšie závody v Batizovciach, Bošanoch, Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši, Pravenci.
V roku 1957 vznikol aj obuvnícky závod v Bardejove, ktorý patril až do roku 1973 pod ZDA, neskôr sa z neho stal samostatný závod JAS.
Rast výroby a nové technológie
Reštrukturalizácia priemyslu, nové nastavenie trhov a nabiehanie na plánovaný systém ekonomiky spomalili po vojne rozvoj obuvníckej výroby. V povojnovom období závod vyrábal obuv takmer výhradne prešívaným a flokovým (pomocou drobných hranatých drevených klincov – flokov) výrobným spôsobom. Vysoké percento exportu však zvyšovalo tlak na kvalitu výrobkov, ktoré museli zostať konkurencieschopné.
Už v polovici päťdesiatych rokov boli staršie technológie vytlačené a nahradené efektívnejšou technológiou lepenej obuvi. Kožené podošvy boli nahradené novými materiálmi ako mikroporézna guma, styropor a ďalšie. V sedemdesiatych rokoch bola výroba rozšírená o novú linku na výrobu odlievanej obuvi a na miešanie gumových zmesí.
V socialistickom hospodárstve prebiehal mimoriadny rast výroby. Kým Baťa tu v roku 1939 zamestnával okolo 1139 zamestnancov a za rok vyprodukoval milión párov obuvi, v roku 1980 mal podnik takmer 16 000 zamestnancov a vyrobil ročne viac ako 32 miliónov párov obuvi. V roku 1987 tvoril export do cudziny 41,7 %, topánky sa vyvážali do šesťdesiatich krajín na štyroch kontinentoch.
ZDA boli súčasťou kompletného systému obuvníckej, ale aj strojárskej výroby. Až do vzniku federácie dohliadala na obuvnícku výrobu organizácia ČOP (Československý obuvnický průmysl), po roku 1969 to bola nová organizácia VHJ OGAKO. Dôležitú rolu v rozvoji obuvníckeho priemyslu zohrával tiež Ústav racionalizácie kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu (ÚRKOP), ktorý sa podieľal na vývoji technológií pre obuvnícky priemysel, a to v oblasti obuvi, strojov aj chémie.
Všestranný tvorca
V závodoch ZDA pracovalo na produkcii topánok množstvo interných dizajnérov. Patrili pod technickú prípravu výroby (TPV), kde fungovali nielen návrhári, ale aj modelári a technológovia. Na oddelení pánskom, dámskom a gumárskom navrhovalo obuv okolo 30 návrhárov, celkovo pod TPV patrilo okolo 100 ľudí. Popri samotnom navrhovaní zvrškov obuvi podnik disponoval aj vlastnou modelárňou kopýt, ktorá taktiež prispievala k rozvoju dizajnu a samostatnej tvorivej činnosti.
Jedným z dizajnérov, ktorý sa externe venoval aj navrhovaniu obuvi pre ZDA, bol Ján Čalovka (1936 – 2011). Bol to mimoriadne všestranný tvorca, ktorý sa dostal k navrhovaniu obuvi okolo roku 1977, keď pracoval na strojoch a zariadení šijacej dielne pre ZDA Partizánske a ÚRKOP. Tvaroval topánku od základu – skúšal, analyzoval a vytvoril si drevené kopyto na základe skúmania ergonómie ženskej nohy.
V zbierkach Slovenského múzea dizajnu je niekoľko kopýt s namodelovanými fragmentmi obuvi, tiež prototypy topánok a množstvo kresbových návrhov. Môžeme odhadnúť, že realizoval okolo 200 až 300 návrhov obuvi práve v spolupráci so ZDA. Čalovkove návrhy sa vždy rozpracovávali a v ďalšom produkčnom procese už do tvarovania vstupovali ďalší technológovia závodu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
