Denník N

Voľby 2023

Smer
22,94 %
PS
17,96 %
Hlas
14,70 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
8,89 %
KDH
6,82 %
SaS
6,32 %
SNS
5,62 %
Republika
4,75 %
Aliancia
4,38 %
Demokrati
2,93 %
Sme rodina
2,21 %
ĽSNS
0,84 %
KSS
0,33 %
Piráti
0,31 %
Modrí
0,26 %
Maďarské fórum
0,11 %
My Slovensko
0,09 %
SOS
0,08 %
Karma
0,08 %
Srdce
0,07 %
Princíp
0,06 %
Vlastenecký blok
0,04 %
Spravodlivosť
0,04 %
SHO
0,04 %
SDKÚ
0,02 %
Aktualizované 8:50
99,98 % spočítaných okrskov
Prejsť na výsledky

Baťa urobil z Československa obuvnícku veľmoc. Čo sa dialo s jeho podnikmi po vojne?

Z produkcie ZDA. Zo zbierky Slovenského múzea, foto – Adam Šakový
Z produkcie ZDA. Zo zbierky Slovenského múzea, foto – Adam Šakový

Tomáš Baťa bol jednou z najvýraznejších podnikateľských osobností svojej doby. Vplyv Baťových závodov na medzinárodný obuvnícky priemysel je zásadný.

Počet zamestnancov firmy Baťa dosiahol v roku 1928 až 12 000 a firma predbehla v exporte aj také krajiny ako Nemecko, USA či Veľká Británia. Dcérske spoločnosti mala v 33 štátoch sveta a výrobky vyvážala do viac ako 80 krajín.

Čo sa však dialo s Baťovými podnikmi po skončení druhej svetovej vojny?

Kolaborant

V roku 1945, teda pred nástupom komunistickej strany do vlády, hral dôležitú rolu dekrét, ktorý sa dotýkal znárodnenia najväčších podnikov nad 500 zamestnancov. Rozsiahle Baťove závody patrili medzi najdôležitejšie zložky znárodneného priemyslu.

Proces znárodňovania Baťových podnikov bol ostro sledovaný. Ján Antonín Baťa, ktorý vlastnil závody po smrti brata Tomáša, odišiel v roku 1939 do exilu. Súd ho v jeho neprítomnosti odsúdil ako nacistického spolupáchateľa na 15 rokov väzenia a jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Múzeum dizajnu

Kultúra

Teraz najčítanejšie