Centrum Popradu komunisti vybúrali, Spišskú Sobotu chránili. Dodnes pôsobí ako spred stoviek rokov
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.
Na námestí je úplné ticho. Navôkol nie je takmer nikto, len mníška a pár ľudí popíjajúcich kávu pred budovou kaviarne. Dom je taký starý a zachovaný, že pripomína divadelnú kulisu.
Spišská Sobota je historické centrum Popradu, ktoré si miestni nechali pre seba. Nachádza sa jeden a pol kilometra od oficiálneho centra mesta.
Ešte v devätnástom storočí bola Spišská Sobota administratívnym centrom okolitých mestečiek a dediniek. Po druhej svetovej vojne sa Sobota aj ďalšie dedinky postupne pripájali k Popradu a stali sa jeho mestskými časťami.
V sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia začal rásť význam Popradu, a ako vraví pamiatkarka Daniela Maximová, vplyv Spišskej Soboty slabol – Poprad sa totiž vtedy stal jednou zo zastávok vtedy dôležitej Košicko-bohumínskej železnice.
Práve preto, že život v Spišskej Sobote koncom devätnásteho storočia zaspal, ostalo jej centrum zachované. Okrem toho, aj komunisti si uvedomovali architektonickú jedinečnosť historickej zástavby. Zatiaľ čo centrum Popradu drasticky menilo svoju tvár a rástli tam obchody a bytové domy, budovy na Sobotskom námestí boli pamiatkovo chránené už od roku 1950.
Históriu mesta spracovala v publikácii Lexikón stredovekých miest na Slovensku Karin Fábrová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v roku 2010. Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote pochádza z roku 1256 a spomína sa ako Forum Sabathe. Trhovú osadu založili Slováci zrejme už v jedenástom storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali hlavne remeslom a obchodom.
Trh a križovatka do Levoče a do Poľska
Za trhom sa sem prisťahovali nemeckí hostia,
