Denník N

Lesníci chcú zastaviť reformu národných parkov a ďalej pracovať v týchto lesoch po svojom

Protest lesníkov proti novele zákona o reforme národných parkov. Foto – Soňa Mäkká
Protest lesníkov proti novele zákona o reforme národných parkov. Foto – Soňa Mäkká

Predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan na protestnom zhromaždení hovoril, že lesníci nebudú môcť pod ministerstvom životného prostredia pracovať ako doteraz. Poslanec OĽaNO a ochranár Jaromír Šíbl hovorí, že v národných parkoch, naopak, pribudne práca náročnejšia na odbornosť.

Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý má presunúť pozemky v treťom a vyššom stupňom ochrany v národných parkoch pod ministerstvo životného prostredia, prešiel v júni prvým čítaním v parlamente a cez leto priniesol viaceré – podporné aj protestné akcie.

„Bude druhé čítanie a budeme hľadať spôsob, ako to zastaviť,” hovorí predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan. Lesníci prišli v pondelok protestovať pred Úrad vlády, kde rokovala tripartita.

Na inom konci námestia bolo samostatné zhromaždenie mimovládnych ochranárskych združení, ktoré reformu podporujú. Dvadsaťosem mimovládok iniciovalo petíciu, ktorá žiada okrem iného práve prevod štátnych pozemkov pod správy národných parkov. To by malo zabezpečiť, že tam dostane prednosť ochrana prírody pred hospodárskou funkciou. Petíciu zatiaľ podpísalo 33-tisíc ľudí. Oba protesty boli pokojné, na rozdiel od nedávnych výtržností vo Svite.

O záhradkách a škodcoch

Predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan tvrdí, že jednotná správa štátnych pozemkov v národných parkoch znehodnotí majetok súkromných vlastníkov lesov. Štátny podnik Lesy SR spravuje takmer 900-tisíc hektárov štátnych lesných pozemkov. Po reforme by prišiel asi o 150-tisíc hektárov, teda o 19 percent.

„Keď na vašej záhradke budete na jednej pätine alebo desatine pestovať nejakých škodcov a zničí vám to celú vašu záhradku a celú úrodu, tak tu sa nemôžeme rozprávať o malej výmere. Musíme sa pozrieť aj na tie osudy ľudí. Viem si to predstaviť v piatom stupni, ale museli by sme si v širšom kruhu odborníkov predebatovať, o čo konkrétne by išlo a aké porasty by to ohrozilo dookola. Lesov vo štvrtom stupni ochrany je už podstatne viac a sú tam aj súkromné lesy. Čo by to prinieslo? Dotkne sa to celých dedín, celých rodín, tie prídu o živobytie. Budú musieť voľakam odísť alebo to skončí samovraždami.”

Ministerstvo životného prostredia deklarovalo, že v rámci reformy preberie všetkých zamestnancov v dotknutých územiach do štátnej ochrany prírody, ak s tým budú súhlasiť. Spolu ide približne o 680 zamestnancov, od lesných robotníkov po technicko-hospodárskych pracovníkov.

Predseda Slovenskej lesníckej komory však predpokladá, že lesníci nebudú môcť pracovať ako doteraz. „Teraz, keď zoberú pod svoje štruktúry aj našich ľudí, budú môcť normálne robiť v lesoch? V lesoch je desiatky alebo stovky rokov vypracovaný systém. Tu nie je žiadny. Toto je pokus, že to ideme nejako spravovať. Nejakí od nás tam prešli, ale to sú možno nejakí antisystémoví ľudia, na tom sa stavať nedá. Keď vás niekam zoberú do firmy, dajú vám slovo, aby ste to tam riadili alebo viedli, aby sa robilo podľa vás alebo podľa iných, častokrát naivných predstáv?”

Zhromaždenie mimovládnych ochranárskych organizácií v Bratislave. Foto – Ondrej Kameniar

Ochranári: Práce bude ešte viac

Podľa Marka Kuchtu z mimovládneho zoskupenia My sme les bude v novom nastavení na vidieku práce v národných parkoch viac. „Skutočné národné parky, ktorých cieľom je ochrana divokej prírody alebo jej znovuobnovenie a rekreačná, výskumná a vzdelávacia funkcia, poskytujú v zahraničí niekoľkonásobne vyššiu zamestnanosť ako rovnako veľké územia, na ktorých existuje len lesnícka či poľnohospodárska činnosť.“

Jaromír Šíbl (OĽaNO) je jedným z poslancov, ktorí návrh novely zákona predložili. Hovorí, že lesníci sa obávajú zbytočne. Na pozemkoch, ktoré by mali pripadnúť ministerstvu, sa malo v nasledujúcich rokoch vyťažiť 350-tisíc metrov kubických dreva. Štátna ochrana prírody chce vyťažiť len približne dve tretiny z tohto objemu a prejsť na prírode blízke obhospodarovanie lesa.

„Tento typ hospodárenia je náročnejší na odbornosť a na ľudskú prácu. Lesy by mali začať plniť aj mimoprodukčné funkcie, ktoré sú síce deklarované, ale nedodržiavajú sa, napríklad funkciu zadržiavania vody. Les sa má dať po každej ťažbe do takého stavu, aby dobre zadržoval vodu, aj na to bude treba ľudí.”

Zhromaždenie mimovládnych ochranárskych organizácií v Bratislave. Foto – Ondrej Kameniar

Po tom, čo návrh zákona o ochrane prírody a krajiny prešiel prvým čítaním v parlamente, zorganizovalo ministerstvo životného prostredia šnúru odborných diskusií vo všetkých deviatich národných parkoch na Slovensku. Aj na týchto regionálnych výjazdoch sa konalo niekoľko zhromaždení. Búrlivé bolo to v spomínanom Svite, kam prišli aj extrémisti.

Na protestné zhromaždenia chodia aj neštátni vlastníci lesov, hoci tých sa prevod štátnych pozemkov medzi dvoma ministerstvami netýka.

Zástupcovia neštátnych vlastníkov z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska dlhodobo proti návrhu zákona vystupujú. Únia na svojej facebookovej stránke šíri hoaxy, že rezort životného prostredia chce v rámci reformy národných parkov vyvlastniť pozemky súkromných vlastníkov.

Protest lesníkov proti novele zákona o reforme národných parkov. Foto – Soňa Mäkká

Ako je to s kompenzáciami od štátu

Miroslav Pohančaník je neštátny vlastník z Polomky. Do Bratislavy prišiel podporiť lesníkov. Je dodávateľom prác pre štátne lesy, ťahá s koňmi drevo z lesa, chová aj dobytok. Sťažuje sa, že na jeho pôde chce štát vyhlásiť územie európskeho významu.

„Ja som tam vlastník a oni si tam spravia pôdu európskeho významu na mojej parcele, nespýtajú sa ma, či to môžu urobiť. Súhlasili by ste s tým, že ste majiteľka parcely, o ktorej s vami nebudú ani diskutovať a spravia si tam pôdu európskeho významu a zakážu vám na nej niečo robiť? Budem platiť iba dane a nebudem tam môcť nič robiť. Potom povedia, načo vám je, veď nám ju podarujte. Príde zahraničný investor a odkúpi ju za pár centov. Toto je úmysel toho všetkého.” Na argument, že ak štát obmedzí vlastníka, aby sa ochránila príroda, musí mu vyplatiť kompenzáciu, odvetí, že sú to iba bájky.

Jaromír Šíbl hovorí, že rozhodujúce pri definovaní hraníc území európskeho významu nie sú vlastnícke pomery, ale iba stav biotopov a druhov na danom území. Štát potom zvyčajne nemá inú možnosť, ako to územie vyhlásiť, inak sa vystavuje rizikám postihu zo strany EÚ. „Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania patrí vlastníkovi aj v prípade územia európskeho významu. Vlastníci pozemkov sú, bohužiaľ, častokrát zámerne zavádzaní, že štát im nič nedá. Ten vám musí vyplatiť kompenzáciu, ak vás obmedzuje z titulu ochrany prírody. Tento nárok vyplýva priamo zo zákona o ochrane prírody a krajiny.”

Podľa údajov ministerstva životného prostredia sa len v Tatranskom národnom parku od roku 2004 vyplatilo neštátnym vlastníkom za takéto obmedzenia 18 miliónov eur. Šíbl pripúšťa, že niekedy môžu vlastníci na peniaze čakať dlhšie, pretože ich nevypláca priamo ministerstvo životného prostredia. Činnosť v chránenom území na základe podnetu od ochrany prírody obmedzí okresný úrad a ten aj vybavuje vyplatenie kompenzácií. Ide o rezort vnútra, ktorý si na to musí naplánovať prostriedky.

O novele zákona by sa malo hlasovať v druhom čítaní na septembrovej schôdzi Národnej rady. Minimálne iniciatíva My sme les už avizovala, že na september chystá ďalšie zhromaždenie. „V septembri sa bude hlasovať o tom, či národné parky nastúpia cestu slobody. Chceme byť pri tom, a preto sa stretneme ešte raz, aby sme poslankyniam a poslancom pripomenuli vážnosť ich nadchádzajúceho rozhodnutia.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Lesy SR

Ochrana prírody

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie